Cestovanie

História Jelšoviec siaha až do mladšej doby kamennej

"V písomných prameňoch sa obec prvýkrát spomína v roku 1326 v listine kráľa Karola Róberta, ktorou daroval Nitrianskej kapitule viaceré dediny a medzi nimi aj Egurzegh, neskôr Egerszeg. "

TASR, 5. marca 2016 14:00

Ilustračné foto Foto: TASR/Henrich Mišovič

Na dnešnom území obce Jelšovce neďaleko Nitry žili ľudia už od mladšej doby kamennej. Stopy osídlenia tu boli doložené aj v ďalších obdobiach praveku i z čias Veľkomoravskej ríše. Výsledky európskeho významu však priniesli predovšetkým archeologické výskumy jedného z najrozsiahlejších pohrebísk z doby bronzovej na Slovensku. V Jelšovciach vedci preskúmali vyše 600 hrobov. Tie boli pre archeológov mimoriadne zaujímavé aj tým, že sa tu prvýkrát v strednej Európe na jednom mieste preskúmali hroby troch za sebou nasledujúcich kultúr staršej doby bronzovej, teda kultúry nitrianskej, únětickej a maďarovskej.

V písomných prameňoch sa obec prvýkrát spomína v roku 1326 v listine kráľa Karola Róberta, ktorou daroval Nitrianskej kapitule viaceré dediny a medzi nimi aj Egurzegh, neskôr Egerszeg. Obec údajne dostala meno podľa jelší, čo je po maďarsky eger, či égerfa. Slovo „sek“ zasa označovalo rybárske miesto. Obec neskôr patrila trnavskému panstvu Ostrihomského arcibiskupstva, ktoré tu už v roku 1549 malo 29 port, teda usadlostí a dva mlyny.

Hydrocentrála v obci Jelšovce Foto: TASR/Henrich Mišovič

Počas tureckých vojen obyvatelia obce pomáhali pri budovaní mohutnej pevnosti v Nových Zámkoch. Neskôr patrila dedina do osmanskej provincie s názvom Novozámocký ejálet. V súpise tureckých vyberačov daní sa uvádza, že tu bolo 25 zdaniteľných domácností a 29 osôb platiacich dane. Platili sa desiatky za pšenicu, mušt, úle, dane za hájenie, pasenie, drevo, seno, ošípané, pokuty a používanie pôdy. Jelšovce zažili mnohé pohnuté obdobia. „V roku 1618 sa tunajší poddaní vzbúrili a z obce vyhnali župných úradníkov, ktorí od nich vymáhali dane. Matej Bel v prvej polovici 18. storočia opisuje obec ako lepši dedinu. Počas vojen o rakúske dedičstvo sa tu však v roku 1747 zdržiavali vojaci, ktorí založili na viacerých miestach požiare a celá dedina vyhorela,“ hovorí starosta Jelšoviec Ladislav Hroššo. Obec okrem toho postihli aj ničivé povodne a pomerne časté požiare, nevyhli sa jej ani viaceré morové epidémie.

„Neskôr, v I. svetovej vojne zahynulo až 30 Jelšovčanov. Po vzniku prvej Československej republiky boli vdovy po týchto vojakoch odškodnené pôdou, ktorá sa rozparcelovala zo skonfiškovaného majetku Ostrihomského arcibiskupstva. Do značnej miery obec zveľadil Augustín Petrášek, miestny farár a poslanec Československého parlamentu v Prahe zvolený za maďarskú stranu. Z jeho podnetu sa tu v 20. rokoch minulého storočia postavil kultúrny dom, železničná stanica, vybudovali sa chodníky a oplotil malý cintorín“ vysvetľuje Hroššo. Druhá svetová vojna sa podľa jeho slov obce príliš nedotkla a z radov domáceho obyvateľstva si vyžiadala jeden ľudský život. Sovietske vojsko vtiahlo do obce bez bojov nadránom 31. marca 1945.

Na snímke park Šibeje v Jelšovciach. Foto: TASR/Henrich Mišovič

V roku 1955 bolo v Jelšovciach založené jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré bolo v roku 1974 zlúčené aj s inými družstvami do JRD Zobor so sídlom v neďalekých Výčapoch-Opatovciach. Rozvoj poľnohospodárstva v bývalom režime mal aj svoje tienisté stránky, keď tu boli v rámci rozširovania výmer ornej pôdy celkom zničené rozsiahle vinohrady. „Ľudia boli do istej miery zavádzaní, vkladali do družstva pozemky a potom sa museli prekvapene pozerať na to, keď sem prišli buldozéry a vinice zrovnali so zemou a rozorali,“ hovorí Hroššo.
Ako doplnil, novodobá história Jelšoviec je už pokojná a bez dramatických zvratov. Obec sa postupne zveľaďuje a po viac ako 30-ročnom období sa tu v roku 2008 obnovila aj farnosť, o ktorú dedina prišla ešte v roku 1974.