Život

OSUD: Psotka, aj o 30 rokov Matlák so Švancárom zomreli v ten istý deň

"Pri zostupe z Mount Everestu zahynul 16. októbra 1984 Jozef Psotka. Presne o 30 rokov zmietla lavína dvoch slovenských horolezcov, Jána Matláka a Vlada Švancára, počas expedície Dhaulagiri 2014. "

TASR/Webmagazin.sk, 18. októbra 2014 8:00

Desať členov skialpinisticko-horolezeckej výpravy sa vybralo na expedíciu Dhaulagiri 2014. Na pokus o výstup a zlyžovanie siedmej najvyššej hory sveta si vybrali september a október 2014. Na webovej stránke expedície zverejňovali aktuality, posledná je z 13. októbra. "Sneží, sneží, stále sneží .... Stále čakáme v BC na lepšie počasie :( Všetci veríme, že sa počasie ešte umúdri," uviedli vtedy členovia expedície.

O predčasný príchod zimného počasia sa v Nepále v utorok postarali výbežky cyklónu Hudhud, ktorý predtým zasiahol susednú Indiu.

Smrtiaca lavína

K oblastiam najhoršie zasiahnutým snehovými víchricami a lavínami patril priesmyk Thorang La, ležiaci vo výške vyše 5000 metrov nad morom na obľúbenej okružnej túre okolo masívu Annapurny, ktorá každú jeseň priťahuje stovky turistov z celého sveta.

Po páde lavíny ostali nezvestní aj dvaja Slováci, Janko Matlák a Vlado Švancár. Osem ďalších členov slovenskej expedície sa podarilo helikoptérami dopraviť do mesta Pokhara. Neskôr úrady potvrdili desiatky mŕtvych, medzi nimi aj Jána Matláka a Vlada Švancára.

"Obaja sú absolútne skúsení horolezci, ktorí celý život zasvätili horám. Napriek tomu, že boli vo vyššom veku, neboli to žiadni 20-roční mladíci, boli vo výbornej kondícii. Hory poznajú dokonale. Jano Matlák je dlhoročný člen horskej služby. Vždy boli veľmi rozumní a dokázali mnoho vecí predvídať," povedal pre spravodajský portál Teraz.sk, pred potvrdením smutnej správy o ich smrti, televízny reportér Rasťo Ekkert. S obidvomi bol v roku 2008 na expedícii Annapurna.

Presne pred 30. rokmi

Expedícia na Mount Everest sa v ten istý deň, kedy v Himalájach zahynuli Matlák so Švancárom, stala pred 30. rokmi osudnou aj prvému Slovákovi, ktorý zdolal "strechu sveta".

Výpravu do Himalájí začali vtedy organizovať Ivan Fiala, František Kele a Michal Orolin. Okrem veľkých finančných ťažkostí museli bojovať aj s nepriazňou ČSTV a skutočnosťou, že povolenia na výstup na Mount Everest boli v tom čase na "niekoľko rokov vopred vypredané". Nakoniec sa im podarilo získať aj mimoriadne povolenie od Ministerstva turistiky Nepálskeho kráľovstva. V zostave expedície bolo 16 horolezcov, dvaja lekári, dvaja filmári, štyria vedci a traja hostia. Vedúcim expedície bol F. Kele (celá akcia stála cca dva milióny korún).

Základný tábor bol vybudovaný po 14-dennom pochode 6. októbra 1984 vo výške 5400 metrov. Horolezci sa prepracovali až do výšky 8300 metrov a postavili tam stan pre vrcholové družstvo. Ako prvý sa mal z čs. výpravy o vrchol pokúsiť Ján Porvazník. Mal však problémy s očami, popraskali mu cievy v sietnici, a tak sa namiesto neho do 8848 metrovej výšky vydali Jozef Just a šerpa Ang Phurb. Takisto boli neúspešní, naspäť ich zahnala víchrica.

Strecha sveta bez kyslíka

Ďalšími v poradí boli Jozef Psotka a Zoltán Demján. Zo základného tábora vyšli 11. októbra, o dva dni neskôr dorazili do tretieho tábora, tu ich dobehol aj slávny šerpa Ang Rita (rekordman v počte výstupov). Štrnásteho októbra sa dostali do výšky 8300 metrov, našli stan, potraviny a kyslíkové fľaše, ktoré tam po svojom nevydarenom pokuse zanechali Just s Ang Phurbom. Ráno 15. októbra 1984 vyrazili na "strechu sveta".

Záverečný výstup im trval 8 hodín. Po vzore talianskeho horolezca Reinholda Messnera vyšli všetci traja bez kyslíku. O 15. hodine a 15. minúte dosiahli najvyšší bod zemegule. Najskôr chceli zopakovať extrémne náročnú sovietsku cestu, nakoniec však zvolili výstup poľskou cestou, s vlastným variantom, ktorý bol natoľko výrazný, že ho odborníci považujú za samostatný prvovýstup.

Ľadový hrob

Vopred zvolená zostupová trasa cez Južné sedlo však bola zafúkaná. Začalo sa stmievať a Psotka poslal Demjána nadol, aby urobil stopy do Južného sedla, kde mal byť stan vhodný na prenocovanie (mali jedno čelné svetlo). Rýchlo sa zotmelo, prišla víchrica, ktorá stan zničila. Demján liezol dopredu štvornožky a podarilo sa mu zliezť nižšie do steny Lhotse, ktorá tlmila vietor. Tam čakal na Psotku a Ang Rita. Tí neprichádzali a tak Demján z posledných síl zišiel do západného kotla vo výške 6400 metrov. Šerpa prišiel vysilený až ráno.

Po zostupe do základne povedal, že pán Psotka je veľký, odvážny horolezec a chcel prenocovať hore, preto mu pripravil bivak. Doľahla naňho kríza a odmietol ísť ďalej. On na prenocovanie nemal energiu. Na druhý deň ráno sa Psotka pri zostupe zrútil do Západného kotla, pravdepodobne spadol z miest pri Ženevskej ostrohe. Pre ostatných zostával nezvestný. Snahu o jeho záchranu komplikovalo počasie. Kele vyslal z piateho tábora J. Justa s pokynom, aby išiel po stopách a našiel Juzka. Potom sa Just ozval: "Našiel som ho, je mŕtvy, čo mám robiť?". Vykopali v snehu a ľade hrob a Jozefa Psotku pochovali.
Dlhý čas sa viedli diskusie o tom, že tím sa nemal rozdeliť. Keby vraj zostali spolu, tak by sa to nestalo. Údajne prežil pád a aj noc zo 16. na 17. októbra. Jozef Just našiel Psotkovo telo o jednej hodine popoludní 17. októbra. Nezamrzol, ale zahynul kvôli chaotickej záchrannej akcii. To všetko sú však dohady.

ĎALŠIE ČLÁNKY:
Slepá dôvera: Mladík lozí po horách, vidieť ich nemôže
Ako sa správať na horách? Poradí horolezec Michal Buberník
Neľútostné podmienky, v ktorých žijú ľudia v Himalájach
Pre nadšencov geocachingu: Najextrémnejšie umiestnené schránky

Komentáre