Život

Balet je pre tieto malé dievčatká jediný spôsob, ako ujsť z pekla

"Toto je jeden z najsmutnejších príbehov z krajiny, v ktorej sa len prednedávnom preliali miliardy eur na hru, ktorá mesiac bavila celý svet, no sotva naplnila a naplní sny týchto malých tanečníc."

, 31. augusta 2014 6:00

Malé brazílske baletky Foto: TASR/AP

Gabriela Aparecida má osem rokov a žije na periférii brazílskeho Sao Paulo, mesta, ktoré je počtom obyvateľov dvakrát tak veľké ako Slovensko. Žije v slume, kde túžby ostávajú iba nenaplnenými snami, kde sa človek bojí vôbec snívať. Malé čiernovlasé usmievavé dievčatko však borí všetky predsudky. S nadšením a vzrušením čaká na prašnej zastávke, odkiaľ ju misionár z miestnej fary vyzdvihne a odvedie do baletnej školy.

Dievčatá ako Gabriela vyrastajú v neúprosnom prostredí narkomanov a drogových dílerov, v neslávne známej štvrti zvanej "cracolandia" alebo crackland. Napriek tomu, že malé dámy nevedia poriadne čítať, učia sa vznešenému umeniu. Napomáha im k tomu aj miestna fara, ktorá poskytla priestory na výučbu tanca. Deťom dáva okrem iného vzdelanie, stravu a poradenstvo. Je to šanca pre lepší život. Všetci veria, že si talent týchto nevinných duší všimne renomovaná tanečná škola, ktorá im zaručí útek z pekla. Dvakrát do týždňa, viac než 20 dievčat vo veku päť až 12 rokov, si tak tvorí a plní svoj tanečný sen.

Celý projekt je pod patronátom Joany Machadaovej. Baletná umelkyňa v slume otvorila tanečné štúdio, ktoré nesie príznačný názov "Dom snov". Školu navštevuje aj medzinárodne uznávaná brazílska baletka Priscilla Yokoiová a hľadá v nej talenty, ktoré by mohli byť jej nástupkyňami. Vyberá si výhradne dievčatá. Tie najlepšie následne absolvujú stáže v medzinárodných školách, ktoré vedú renomovaní lektori z Boľšoho teatru. Deťom tak svitá nádej na lepšiu a krajšiu budúcnosť. Sú to jediné školy svojho druhu, ktoré vedú odborníci z najznámejšieho baletu na svete mimo Ruska. "Balet je pre tieto deti poslednou šancou," konštatuje Yokoiová.

Život malých baletiek v brazílskom slume Foto: So súhlasom autora Maria Tamu

Útek z pekla

Väčšina malých slečien si uvedomuje vážnosť situácie a šance, ktorú im život ponúka. Svoju inštruktorku počúvajú na slovo. Čas strávený na hodine tanca je pre tanečnice únikom z nie veľmi peknej reality. Mnohé z nich pochádzajú z rodín narkomanov, rodičia ďalších sú dílermi alebo sú bité a zneužívané. Pravdepodobnosť, že otehotnejú pred dovŕšením dospelosti, je viac než 80-percentná. Slum, v ktorom vyrastajú, patrí k najhorším v Brazílii. Negramotnosť je v ňom dvakrát vyššia ako v ostatných brazílskych slumoch. "Môžeme tu vidieť všetky príbehy. Niektoré nepoznajú sprchu, nevedia, ako sa umývajú zuby. Rodičia ich zamykajú v domoch, nedávajú im nádej, boria ich sny. Cítim sa vždy zodpovedná za ich životy, mám nesmierne obavy, čo sa im môže stať." konštatuje so slzami v očiach Joana Machadaová.

Po emočne vypätej chvíľke však opäť prichádza na rad tvrdý dril. Umelkyňa dievčatám s vážnou, no láskavou tvárou prizvukuje, že sústredenie je pri balete veľmi dôležité. Radí im, ako ohýbať kolená, v balete pohyb známy ako Veľký Plie. Hlavu a hrudník hore. "Myslíte si, že je to ľahké. Vyzerá to jednoducho, no nie je to jednoduché a k tomu to ešte poriadne bolí," opisuje Joane. Bolesť je však nepodstatná, dôležitá je tvrdá práca, lebo iba tá ich vyvedie z drsného sveta, v ktorom sa ocitli neprávom.

Po hodine dievčatá nastupujú do dodávky, ktorá ich rozváža domov. Na poslednej zastávke vystupuje osemročná Sandra Alvesová. Vzpiera sa a nechce opustiť auto. Nakoniec vystúpi. V očiach má slzy a iba zúfalo kričí: "Je to nočná mora, nočná mora." Tento zúfalý plač je počuť dovtedy, kým malé dievčatko nezmizne v temnej chodbe.