Zdravie

I. SCHRÉTER: Bez očkovania by bolo oveľa viac infekcii a úmrtí

"Odkedy sa zaviedlo povinné očkovanie proti mnohým ochoreniam, nastal ich pokles."

TASR, 9. apríla 2017 9:00
Ilustračná snímka Foto: TASR/Dano Veselský
Keby sa neočkovalo, bolo by oveľa viac infekčných ochorení a úmrtí, tvrdí prednosta Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach Ivan Schréter. Zároveň pripúšťa určité riziko v súvislosti s očkovaním.

Výskyt chorôb klesá


Odkedy sa zaviedlo povinné očkovanie proti mnohým ochoreniam, nastal podľa jeho slov ich pokles. "Isteže nič nie je bez určitého rizika. Riziko závažného poškodenia zdravia pri očkovaní je však mnohonásobne nižšie ako pri infekčných chorobách, ktoré kvôli tomu, že sa niekto nedá zaočkovať, môžu nastať," povedal pre TASR Schréter.

Ako príklad uviedol očkovanie proti osýpkam. "Predtým, než sa začalo očkovať proti osýpkam, zomrelo na ne vo svete viac ako 2.000.000 detí ročne. Dnes je to síce tiež ešte veľké číslo, nejakých 130.000, ale efekt je obrovský, hoci v niektorých krajinách sa dodnes neočkuje," vysvetlil prednosta kliniky.



Ako povedal, osýpky sú vírusové ochorenie a ich liečba je symptomatická. Neexistuje totiž liek, ktorý by zasiahol priamo proti vírusu. Epidémia osýpok podľa Schrétera hrozí a stále hrozila. Na Slovensku sa proti nim očkuje od roku 1969. "Napriek tomu ostáva istá časť populácie nezaočkovaná. Očkovacie látky nie sú stopercentne účinné, takže istý počet obyvateľov je vnímavý, a pokiaľ poklesne počet očkovaných pod určitú ochrannú hodnotu, tak je riziko epidémie o to väčšie," povedal.



"Na Slovensku sme už zažili epidémiu v období, keď očkovanie prebiehalo. Práve v Košiciach bola v roku 1997 epidémia osýpok, počas ktorej ochorelo viac ako 270 ľudí. Väčšinou to boli ale deti pred 15 mesiacom života, ktoré ešte neboli očkované," tvrdí Schréter.



Väčšina očkovaní je dobrovoľná


V rámci kliniky sa venujú i očkovaniu proti besnote, kde posudzujú jeho potrebu v prípade pohryznutia. Rovnako tam funguje ambulancia pre cudzokrajné choroby, kde očkujú ľudí cestujúcich do cudziny.

"Väčšina očkovaní je dobrovoľná, sú to také, ktoré majú význam aj pre domácich ľudí ako napríklad proti hepatitíde typu A či hepatitíde typu B. Dnes je už síce očkovanie proti hepatitíde B u všetkých novorodencov, ale nebolo to vždy, takže množstvo ľudí je neočkovaných. Potom sú to niektoré špeciálne ochorenia, ktoré sa vyskytujú iba v určitých oblastiach sveta, ako napríklad žltá zimnica. Do niektorých štátov je potrebné mať potvrdenie o zaočkovaní proti tejto chorobe," vysvetlil infektológ.



Výhody prevyšujú riziká


Ivan Schréter pôsobí na klinike v Košiciach 43 rokov. Ako tvrdí, väčšina ľudí podľa neho očkovaniu dôveruje. "Keď sa vyskytne nejaký prípad reakcie po očkovaní, tak to vyvolá určitú nevôľu. Keby sa však neočkovalo, bolo by oveľa viac infekčných ochorení a oveľa viac ľudí by zomrelo na infekcie, takže jednoznačne som za očkovanie," zdôraznil prednosta kliniky s tým, že očkovacie látky prešli klinickým testovaním a ich účinnosť prevyšuje negatíva, ktoré by mohli priniesť.

ODPORÚČAME TIEŽ:
Štyri prírodné liečivá, ktoré sú v skutočnosti škodlivé
Povedzte stop praskaniu kože na pätách
V prírode sa prebúdzajú kliešte, infikované sú najmä na brehu Váhu
Nežiaduce účinky po očkovaní väčšinou vymiznú do pár hodín

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac