Zdravie
Parazity a baktérie menia vaše myšlienky a pocity
Zuzana Lobotková, 10. februára 2017 9:00
Parazity fungujú veľmi dômyselne Foto: TASR/APNie sme imúnni
Kontrola mysle je skutočná a bežná hrozba. Vieme, že je používaná mnohými organizmami v kráľovstve zvierat a aká je dôležitá pre život a reprodukciu rôznorodých druhov parazitov. Napríklad, huba Cordyceps infikuje mravce predtým, než ich prinúti vyliezť na vrch koruny stromov, kde zomrú. Huba sa potom rozmnožuje a jej potomstvo sa znesie na zem, kde infikuje ďalšie mravce.
Červy strunovce zase napadnú svrčky. Svojho hostiteľa prinútia spáchať samovraždu – skokom do vody a utopením sa. Pre strunovce je totiž prirodzené prostredie práve vo vode a chcú sa tam vrátiť. A parazity motolice infikujú slimáky, ktorým sa nafúknu oči a zmenia farbu na červenú, modrú a žltú. Ďalší hostiteľ, vták, vidí chutného červa a vyďobe slimákom oči, takže motolice môžu dokončiť svoj životný cyklus v žalúdku vtáka.
Tieto desivé príbehy sa nevzťahujú len na bezstavovce – ani ľudia nie sú imúnni. Keď sme sa naučili ako farmárčiť a vyberať si plodiny rastú najlepšie v danom prostredí, občas sa podarilo vypestovať aj nadbytok, ktorý sme uskladnili na neskôr. To priviedlo divé myši a krysy, s nimi mačky a skryté nebezpečenstvo – parazita Toxoplasma gondii.
Zahrávanie sa s mysľou
Tento parazit nedokáže zavŕšiť životný cyklus v ľuďoch, no dokážeme sa ním nakaziť kontaktom s mačacími výkalmi alebo zjedením neuvareného mäsa. Percento ľudí, ktorí sa na celom svete infikovali, je medzi 30 a 40 percent. Vo Francúzsku je to až 81 percent, v Japonsku 7 percent a v USA 20 percent.
Toxoplasma gondii sa u myší a krýs zariaďuje, že prídu do kontaktu s mačkami. Stratia plachosť a citlivosť na mačací moč. Viac objavujú okolie a sú aktívnejšie počas dňa. U ľudí tiež zapríčiňujú zvláštne správanie. Muži majú väčšiu šancu na autonehodu, keďže sa správajú riskantnejšie. Sú agresívni a žiarlivejší. Ženy majú väčšiu šancu, že spáchajú samovraždu. Pri infikovaní je potenciálne vyššie riziko na rozvoj demencie, bipolárnej poruchy, obsesívno-kompulzívnej poruchy a autizmu. Dokonca sú tu dôkazy z viac než 40 štúdií, že ľudia trpiaci schizofréniou majú nízku hladinu protilátok na Toxoplasma gondii.
Ako to, že má takýto malý organizmus tak extrémny dopad? Úplnú odpoveď ešte musia vedci odhaliť, no sú tu drsné výsledky, ktoré ukazujú vplyv parazita na hladinu neurotransmiterov, ako je dopamín. V mozgu postihnutých ľudí sa našli cysty, a to jednotlivé alebo v zhlukoch, a to v amygdale, čo má kontrolovať strach u krýs.
Zaujímavé je, že nerovnováha v hladine dopamínu je charakteristická pre ľudí so schizofréniou. Analýza genómu Toxoplasma gondii odhalila dva gény, kódujú tyrozín-hydroxylázu. To je enzým, ktorý produkuje predchodcu na tvorbu dopamínu (L-DOPA). A sú tu experimentálne dôkazy, ktoré ukazujú, že to ovplyvňuje správanie. Primárne, hladina dopamínu je vysoká u infikovaných myší a ich správanie môže byť upravené podaním protikladu dopamínu (haloperidol).
Mikrobiálne regulátory mysle
Manipulátorov je tu však viac. Len nedávno sa ukázalo, že mikróby, ktorých je v našom tele dostatok, môžu mať vplyv na naše správanie. Sme pokrytí mikróbmi a telesné bunky sú v oslabení proti bakteriálnym bunkám v pomere jedna k ôsmim. V podstate sme viac mikróby ako ľudia. Tento mikrobióm reguluje nielen trávenie a rozklad jedla, ale aj iné procesy. Zmeny črevného mikrobiómu môžu viesť k citlivosti na problémy ako je cukrovka, neurologické problémy, rakovina či astma.
Preukázané však je, že črevné mikróby, ktoré rozkladajú jedlo, dokážu priamo ovplyvniť produkciu ďalšieho neurotransmiteru (serotonínu) v hrubom čreve a krvi. To potom môže pôsobiť na komunikačné, úzkostné a s nervami súvisiace (senzorimotorické) správanie. V budúcnosti sa možno bude depresia a úzkosť liečiť naordinovaním „zdravého“ mikrobiómu. Nedávny výskum zmeny mikrobiómov u pacientov s infekciami Clostridium ukázal skvelé výsledky vďaka fekálnym transplantáciám od zdravých jedincov. S ďalším výskumom môžeme objasniť ako títo mikroskopickí, no mocní hráči manipulujú s našimi rozhodnutiami. Ich dopad na spoločnosť, kultúru a svet by nemal byť podceňovaný.
Zdroj: iflscience.com
ODPORÚČAME TIEŽ:
Zabudnite na lieky proti bolesti, pomôžte si prírodne
Pálenie záhy je častým problémom. Čo radí gastroenterológ?
V noci svietime viac, umelé svetlo nám však škodí
Šport podľa vedcov: Toto odporúčajú cvičiť, aby mozog pracoval lepšie
