Hudba a film
Vincet Šikula bol výnimočným rozprávačom príbehov z Malých Karpát
TASR, 22. októbra 2016 10:00
Vincent Šikula bol výnimočnou postavou slovenskej literatúry, archívna snímka Foto: TASR/Miroslava CibulkováŠikulova tvorba podobne ako jeho generačných súputníkov (napr. Vilikovský, Johanides, Mitana, Sloboda, Ballek) sa aj vďaka politickému uvoľneniu koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia výrazne odlišuje od dovtedy "povinného" socialistického realizmu.
Vo svojich poviedkach, novelách a románoch vrátil do literatúry obyčajného človeka, človeka z periférie a prerozprávaním jeho príbehu neodkryl len prosté ľudské hrdinstvo, ale aj všeobecné problémy súčasnosti. V časopise Slovenské pohľady v deviatom čísle z roku 2001 povedal: "Takmer každý človek chce byť hrdinom. Aj ja. Nie preto, aby predo mnou ľudia skladali z hlavy širák, ale aby som si zaslúžil, že žijem. Niekto hrdinom je a nevie o tom, iný nie je, no nadúva sa, robí zo seba hrdinu, podistým si myslí, že hrdina by nebol hrdinom, keby sa nenadúval. Všetci opakujeme: hrdinom môže byť celkom obyčajný človek. Aj to tak je".
Vincent Šikula, prozaik, básnik, autor kníh pre deti a mládež, publicista, dramaturg sa narodil 19. októbra 1936 v Dubovej. Ako absolvent Konzervatória v Bratislave, kde študoval hru na lesný roh, mal veľmi blízko k hudbe, čo sa odrazilo aj v jeho literárnej tvorbe. Kniha poviedok Nebýva na každom vŕšku hostinec (1966) je dokonca koncipovaná ako hudobná skladba.
Jedným z hlavných inšpiračných zdrojov literárnej tvorby Šikulu je Dubová a vlastne celý okolitý malokarpatský kraj. V tomto kraji sa odohrávajú nielen príbehy z románovej trilógie Majstri (1976), Muškát (1977), Vilma (1979), ale aj osudy hrdinov z jeho noviel a poviedkových kníh Na koncertoch sa netlieska (1964), S Rozarkou (1966), Povetrie (1968), Vlha (1978), Heroické etudy pre kone (1978), Liesky (1980), Pastierska kapsička (1990), Pôstny menuet (1994).
Dôverne známemu kraju zostal verný aj v literatúre pre deti a to najmä v prózach Pán horár má za klobúkom mydleničku (1965) a Prázdniny so strýcom Rafaelom (1966). Podľa knihy bol nakrútený film Otec ma zderie tak či tak (1980).
Inšpiroval ho aj osud slepého predavača kníh Mateja Hrebendu, o ktorom napísal životopisný román Matej (1983).
V Šikulovej tvorbe sú prítomné aj spirituálne prvky ľudskej existencie ako napríklad v novelách Ornament (1991), Veterná ružica (1995), Anjel Gabriela (2000).
Ako básnik sa predstavil zbierkami Z domu na kopci (1983), Zo zanedbanej záhrady (1993) a Bubeník september (1998).
Preklady z jeho tvorby vyšli v češtine, ruštine, poľštine, nemčine, maďarčine, ukrajinčine a angličtine.
To, čo si v názve svojej poviedkovej knihe Možno si postavím bungalov (1964) predsavzal aj splnil. Vincent Šikula zomrel náhle 19. júna 2001 vo svojom bungalove, postavenom na mieste odkiaľ vidieť nielen jeho rodnú Dubovú, ale aj kus malokarpatského kraja.
Počas štúdia na konzervatóriu pôsobil aj ako organista v Ivanke pri Dunaji. Po skončení vojenčiny učil v Ľudovej škole umenia v Modre. Od konca 60. a do začiatku 90. rokov 20. storočia pôsobil striedavo v literárnom časopise Romboid a vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V rokoch 1969-1973 pracoval ako dramaturg v bývalej Slovenskej filmovej tvorby. Na mieste predsedu Spolku slovenských spisovateľov pôsobil v rokoch 1994-1999. Prozaikom bol aj jeho brat Viliam F. Šikula (1942-1995) a spisovateľkou je aj jeho dcéra Veronika Šikulová (1967).
ODPORÚČAME TIEŽ:
DUŠAN KÁLLAY: Dobrý ilustrátor nikdy nepodľahne rutine
Polovičná šanca na prežitie a výlet bez cieľa. V novom filme 5 October
Tom Hanks sa po siedmich rokoch vracia do kín ako profesor Langdon
Zoznámte sa s najlepšími: Poznáme laureátov Nobelovej ceny 2016
