Hudba a film
Najoceňovanejší slovenský režisér Barabáš prináša film Suri
TASR, 24. mája 2015 12:00
Režisér Pavol Barabáš počas distribučnej premiéry jeho nového filmu Suri v kine Lumiére v Bratislave 21. mája 2015. Foto: TASR - Andrej GalicaPočas putovania jeho územím majú možnosť spoznať spoločenstvo, ktoré sa rozhodlo bojovať za zachovanie svojich tradícií a pôvodného spôsobu života. Film je vážnym zamyslením sa nielen nad zanikaním jedinečných kultúr, ale aj nad potrebou rôznorodosti ľudstva, nevyhnutnej na prežitie našej civilizácie v globalizujúcom sa svete.
Novinka nadväzuje na Barabášov mimoriadne úspešný film s podobnou témou Pygmejovia - deti džungle. Prináša pohľad do života pôvodného afrického kmeňa, ktorý žije izolovane na etiópsko-sudánskej hranici a pre filmára zo Slovenska je synonymom slobodných ľudí - nezávislých od okolitého sveta. Teraz však stojí pred existenčnou hrozbou.
Tu bude player
"Satelitné skenovanie pod ich pastvinami objavilo ložiská ropy a zlata. Kmeň, ktorý tu prežíval stáročia na základe dávnych tradícií, sa zrazu stal na vlastnom území nepohodlný. Mŕtvoly dedinčanov, ktorí sa nechceli vysťahovať, sú pochované v hromadných hroboch. Hoci žili akoby v dobe kamennej, organizácia ich kmeňového systému im umožňovala žiť spokojný život pastierov, kde najväčším majetkom nebolo zlato, ale rodina a zdravý dobytok. Ešte pred pár rokmi neporušené etnikum, sa už dnes zmieta v agónii, ktorej sme sa nechtiac stali svedkom," hovorí Pavol Barabáš.
Suri patrí medzi pôvodné kmene Etiópie. O Surmoch sa traduje, že sú hrdí, nebezpeční a nevypočítateľní. Výrazným znakom tohto kmeňa sú labrety - hlinené tanieriky vložené do spodnej pery. Ďalším znakom je maľovanie tiel bielou hlinkou a skarifikácia - tetovanie, ktoré je vlastne jazvou po reze žiletkou. Pre nich je najdôležitejší ich dobytok a sloboda. Nechcú nič iné, len žiť ďalej tradične, podľa vzoru predkov.
Náleziská ložísk ropy a zlata však výrazne zmenili názor etiópskej vlády na osady Surmov. Presúva ich, určuje nové pravidlá, zakazuje tradície a tak ich ticho likviduje. Sú negramotní, nemajú doklady o vlastníctve pôdy, čo celý proces zjednodušuje. Surmovia sa teda aktívne bránia, ako vedia - samopalmi. Otázkou ostáva, dokedy budú schopní vzdorovať.
Expedícia v zložení Pavol Barabáš, Ivan Bulík, Miroslav Dušek, Matej Fabiánek a Tomáš Lukačovič splavila v roku 2012 pravdepodobne ako jedna z prvých posádok tajomnú a neprebádanú rieku Godžeb, ktorou sa chceli dostať na územie kmeňa Suri a zdokumentovať ich spôsob života skôr, ako úplne vymizne. Po 200 km sa plavba cez africkú divočinu končí. Ďalej pokračuje režisér vo dvojici s Ivanom Bulíkom pešo na odľahlé územia kmeňa.
"Pre mňa bolo nakrúcanie tohto dokumentu mimoriadne náročné vzhľadom na logistiku, starostlivosť o techniku, chýbajúce zdroje energie nielen na rieke, ale aj na kmeňovom území. Mali sme minimum dostupných informácií a stálu neistotu, čo bude nasledovať ďalšiu hodinu, ďalší deň," priznáva Barabáš s tým, že sa snažil nakrútiť expedíciu čo najvernejšie tak, ako prebiehala, bez hraných či opakovaných scén.
Tu bude player
Po dlhom putovaní po surmských osadách, sa aj divákom, vďaka Barabášovej kamere, otvára záhadný svet ukrytý hlboko v horách. Môžu si uvedomiť jeho krehkosť a silu zároveň, a tiež sa pýtať samých seba, prečo nás vidina materiálneho bohatstva zaslepuje natoľko, že nevidíme dôsledky, ktoré náš blahobyt spôsobuje v treťom svete. Film je dôležitý nielen preto, že sa stáva možno jedným z posledných materiálov o tomto kmeni, ale aj preto, že ponúka možnosť začať o probléme hovoriť. Autor dokumentu kladie divákom provokatívnu a znepokojivú otázku, za akú cenu čerpá ekonomicky vyspelý západný svet svoj luxus a ako svojím životným postojom a konaním ovplyvňuje aj životy, o ktorých ani netušíme, že existujú.
Suri prináša do kín od 21. mája Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK). Autor snímky ju dnes večer osobne uvedie v rámci distribučnej premiéry návštevníkom bratislavského Kina Lumiére.
Pavol Barabáš (1959) je autor širokej škály filmov o Vysokých Tatrách. Verejnosti je skôr známy tvorbou dobrodružných dokumentov. Nakrúcal v neprístupnej divočine, dravých riekach, na ľadových štítoch i hlbokých jaskyniach ďaleko od civilizácie. Rád vyhľadáva príbehy, v ktorých sa človek dostáva za hranicu svojich možností. Priťahujú ho územia tibetského budhizmu, ale i prírodných ľudí ukrytých hlboko v džungli. Jeho filmy sú o tom, ako by sa človek mal správať k Zemi. Má za sebou niekoľko objavných expedícií, od nájdenia civilizáciou nedotknutých ľudí doby kamennej v pralesoch v Novej Guinei, cez spoluobjavenie megajaskyne na stolovej hore Chimantá až po absolvovanie prvého prechodu Ellsworthovho pohoria v Antarktíde.
Pešo dosiahol Severný i Južný pól, žil s Pygmejmi v Kongu a prešiel najťažší kaňon sveta Trou de Fer. Za svojich 35 filmov získal množstvo ocenení po celom svete. V roku 2011 mu v talianskom Trente udelila Medzinárodná aliancia horských filmov osobitnú cenu Grand Prix za svetový prínos a kameramanskú prácu v dokumentárnom filme s vysokohorskou, horolezeckou a objaviteľskou tematikou v extrémnych častiach sveta.
Pešo dosiahol Severný i Južný pól, žil s Pygmejmi v Kongu a prešiel najťažší kaňon sveta Trou de Fer. Za svojich 35 filmov získal množstvo ocenení po celom svete. V roku 2011 mu v talianskom Trente udelila Medzinárodná aliancia horských filmov osobitnú cenu Grand Prix za svetový prínos a kameramanskú prácu v dokumentárnom filme s vysokohorskou, horolezeckou a objaviteľskou tematikou v extrémnych častiach sveta.
ODPORÚČAME AJ:
STAŠOVÁ O FILME ŽIVOJ JE ŽIVOT: Ctím nohavice, ctím mužov
Kino novinky týždňa: Tomorrowland je film plný záhad a tajmostiev
Kino novinky týždňa: Tom Hardy má ďalšiu sci-fi novinku
Kino novinky týždňa: Owen Wilson vás prekvapí svojou šarmantnosťou
