Cestovanie

Univerzálny, no všade iný: Viete aký chlieb jedia ľudia vo svete?

"Naan, tortilla, pita, roti, seytt rúgbrauð, matzo, focaccia, či bammy. Chlieb sa je po celom svete, no každý ho pripravuje inak."

Romana Juhásová, 18. októbra 2014 14:00

Chlieb je pravdepodobne najuniverzálnejšou potravinou, obľúbenou príslušníkmi každého národy, kultúry, rasy, náboženstva. Preto sa zvykne považovať aj za znak mieru, či solidarity.

Napriek tomu však aj pri niečom takom jednoduchom ako bochník chleba platí "iný kraj, iný mrav". Všade sa pripravuje podľa osobitej tradície, rôznymi technikami a s prísadami vlastnými danému územiu, je veľavravnou súčasťou kultúrneho dedičstva. Ako sa ľudovo hovorí, "všade je chleba o dvoch kôrkach", no predsa len úplne jedinečný.

Čierny chlieb zahrabaný v zemi alebo vždy originálny Island

Podobné nie sú ani chleboviny z geograficky blízkych štátov, inak chutí francúzska bageta, talianska focaccia, nemecký praclík či pumpernickel. Ostrovná Sardínia zas ponúka tenučký pane carasau podávaný s olivovým olejom. "Keďže veľmi dlho vydrží čerstvý, bol ideálnou obživou pastierov," objasňuje cestovateľ Matej.

Neopakovateľný Island je originálny aj svojim seytt rúgbrauð, žitným chlebom pôvodne vareným v horúcej zemi, kde sa zahrabal na viac ako 48 hodín. Modernejšia metódy spočíva v pečení v trúbe pri veľmi nízkej teplote. Zrak prekvapí nezvyčajne tmavá, až čierna farba, jazyk zas jeho sladkosť a hutnosť. Nenechajte sa ale odradiť, zvyčajne zachutí aj turistom s konzervatívnymi chuťovými pohárikmi. Bohužiaľ, nenájdu ho nikde inde.

Zelený chlieb a pekáreň v púšti

Exotické krajiny sa nášmu chrumkavému krajcu chleba pochopiteľne vymykajú ešte väčšmi. Cestovateľky Dominika a Zuzana spomínajú na indonézsky roti, toto slovíčko označuje chlieb, ale i zákusok a tortu v jednom. Niektoré druhy vynikajú zeleným sfarbeným. "Indonézania milujú na zeleno zafarbené jedlo, chlieb nie je výnimkou," vysvetľujú.

Turisti v Egypte si pochutnajú na diametrálne odlišnom klasickom arabskom chlebe s príchuťou autenticity. "Pripravila mi ho beduínka priamo v púšti, na veľkej rozpálenej platni, pod ktorou horel ťaví trus," spomína Kristián.

Napriek príjemnej rozmanitosti a farebnosti sa nejednému cestovateľovi pri dlhšom pobyte zacnie po dobre známom chlebe, na ktorom vyrastal. Aj nemecký dramatik Bernolt Brecht z exilu v americkej Kalifornii napísal, že z domu mu najviac chýba práve chlieb. Ako sa hovorí, "lepší doma krajec chleba, než v cudzine krava celá".
Pred dvanástimi rokmi zaviedol Medzinárodný zväz pekárov Svetový deň chleba, s cieľom upozorniť na jeho priaznivé účinky a nenahraditeľnosť. Za deň symbolickej základnej potraviny, synonyma obživy, určil 16. október.

Chlieb poznal už prehistorický človek pred 30 000 rokmi. Nie však v dnešnej podobe, predchodcom nám známeho pecňa boli akési placky. Zdokonaľovali ich Egypťania a následne Rimania, ktorí okolo roku 150 pred našim letopočtom otvárali prvé pekárne.

ODPORÚČAME AJ:
Červené víno ako bojovník proti akné
Kuchyňa ako kultúrne dedičstvo: V zozname UNESCO sú len dve, ktoré?
Vajíčka, koláče či hladovka, tieto diéty radšej neskúšajte

Komentáre