Autá

Míľniky dopravy: Semafory, evidenčné čísla a benzínky tu neboli vždy

"Vedeli ste, že evidenčné čísla pre automobily boli zavedené v Paríži a že prvá svetelná križovatka vznikla v Londýne? "

Erik Stríž, 27. januára 2015 14:00
Historická fotografia autonehody spracovaná do farby (Ilustračná fotografia) Foto: Sava´s Place

Automobily po našej planéte jazdia už viac ako sto rokov a celkom prirodzene začiatkom 20. storočia vznikla potreba existencie čerpacích staníc. Automobily sa totiž stali niečím, čo nahradilo aj konské povozy na dlhých trasách a nie vždy bolo možné so sebou voziť aj nádrže s benzínom. Najmä nie vtedy, keď spotreba motorov ďaleko presahovala hodnoty, ktoré sú dnes pre nás celkom neakceptovateľné.

Prvá benzínka na svete


Prvá benzínová čerpacia stanica vznikla v roku 1905 v meste St. Louis v štáte Missouri. Spravovala ju spoločnosť Automobile Gasoline Co., ktorú založili Harry Grenner a Clem Lessing. Čerpacia stanica bola v podstate iba nádrž pri rodinnom dome, na ktorú bola pripojená záhradná hadica.

Skutočná čerpacia stanica pod strechou vznikla o dva roky neskôr (1907) v meste Seattle v štáte Washington. Stanica bola otvorená spoločnosťou Standard Oil of California.

Jedna z prvých čerpacích staníc na svete Foto: Wikimedia Commons

Dopravné značky boli najprv pre cyklistov


Veľká Británia zohrala vo svete automobilizmu veľmi dôležitú úlohu inovátora. Práve v nej boli zavedené okrem iného aj prvé dopravné značky. Už v decembri roku 1879 vznikla a osadila sa značka informujúca cyklistov o tom, že kopec pre bicyklovanie je príliš strmý. Na drevenej značke bolo napísané: “To cyclists – this hill is dangerous”.

Prvá dopravná značka pre automobily vznikla tiež vo Veľkej Británii, konkrétne v meste Gloucester. Písal sa rok 1901, ale vtedy ešte neexistoval žiadny štandard pre dopravné značenia. Štandardizácia nastala až v roku 1909 vo Francúzsku, keď sa za základ dopravných značiek určil trojuholník s bielym pozadím a červeným okrajom.

Organizácia dopravy bez svetelnej signalizácie Foto: City of Toronto Archives

Prvý semafor bol označený za diskrimináciu chudobných


Anglický Londýn sa môže okrem turistických atrakcií, bohatej histórie a statusu inovátora tešiť aj faktu, že práve v ňom vznikla prvá svetelná križovatka. Prvé manuálne ovládané semafóry boli použité na reguláciu dopravy na námestí Parliament Square, svoju činnosť započali 10. decembra 1868. To je už vyše 146 rokov!

Verejná mienka však bola rozhodne v neprospech organizovanej dopravy. Semafor so stavmi červená-zelená slúžil predovšetkým k tomu, aby mohli vozidlá s politikmi prejsť križovatkou bez čakania. Toto malo za následok vlnu kritiky, že semafory vznikli iba preto, aby boli zvýhodňovaní bohatí a vplyvní ľudia pred chudobnými a obyčajnými. Napokon, v roku 1872, bolo svetelné značenie z križovatky odstránené a neobjavilo sa na ňom ešte ďalších 50 rokov.

Na organizáciu dopravy sa v tom čase používali dlhé tyče s nasadenými hlavicami so štyrmi stenami, na ktorých boli napísané slová “GO” a “STOP”. Obsluhujúci policajt takýmto jednoduchým spôsobom riadil dopravu aj celý deň.

Elektromobily nie sú novinkou, začali sa vyrábať spolu s benzínovými Foto: Wikimedia Commons

Prvé evidenčné značky vznikli v Paríži


“Každé motorové vozidlo musí byť vybavené kovovou platňou s čitateľným menom a adresou svojho majiteľa, ako aj rozlišovacím číslo použitým v žiadosti o povolenie. Táto doska je umiestnená na ľavej strane vozidla a nesmie byť nikdy skrytá”. Takto znel zákon o nutnosti označovania automobilov evidenčnými značkami. Tento zákon bol zavedený v Paríži 14. augusta 1893. V septembri 1901 bol tento zákon uplatnený pre celé Francúzsko.

Zaujímavosťou je, že množstvo ľudí nás stále zvykne používať slovo ešpézetka (ŠPZ) aj napriek tomu, že ŠPZ boli platné iba do konca roka 2004. Dnes už majú všetky motorové vozidlá iba evidenčné číslo, teda EČV. Vozidlá, ktorým majitelia nevymenili ŠPZ za nové EČV, nie je možné používať na verejných komunikáciach.

Prvým kradnutým autom bol Peugeot


V júni 1896 bolo vo Francúzsku ukradnuté prvé motorové vozidlo. Bolo značky Peugeot a vlastnil ho istý Baron de Zuylen. Vozidlo bolo ukradnuté, keď ho po opravy nechali odstavené mimo budovy servisu. Kradnutý Peugeot sa napokon našiel aj spolu so zlodejom v blízkom meste.

Bridget Driscoll (vyznačená) je historicky prvou obeťou autonehody Foto: Wikimedia Commons

Prvá havária so smrteľnými následkami


Sedemnásty august 1896 je dátum, kedy sa prvýkrát stalo niečo, čo dnes považujeme za každodennú realitu našich ciest. Automobilová nehoda na vozidle Roger-Benz mala za následok úmrtie istej Bridget Driscollovej. Tá prechádzala popri budove Crystal Palace v Londýne cez cestu, keď zbadala automobil idúci rýchlosťou asi šesť kilometrov za hodinu. Pani ostala z tejto situácie taká prekvapená, že ostala stáť vozidlu v ceste a to do nej narazilo. Automobil jej spôsobil zranenie hlavy, ktorému podľahla. Vodičom vozidla Roger-Benz bol Arthur Edsell a v tom čase bola maximálna povolená rýchlosť automobilov iba 23 km/h.

ODPORÚČAME AJ:
Peugeot 108: Akého veľkého princa natlačíte na zadné sedadlá?
Má iba tri kolesá, malú spotrebu a nízku cenu. Zmení tvár dopravy?
Najluxusnejšie SUV sveta: Ktoré bude kraľovať na prvej priečke?
Podobá sa na Panameru, ale je to luxusný sedan budúcnosti z Ameriky
Najštýlovejšie malé auto do mesta malo mať iba dve kolesá

Komentáre