Život

Zmena klímy vyháňa vtáky z hniezdisk

"Vplyvom zmeny klímy dochádza k enormným výkyvom počasia, ktoré prispievajú k veľkým stratám na populáciách týchto druhov najmä počas migrácie."

TASR, 30. novembra 2015 10:00
Sokol červenonohý, ilustračné foto. Foto: TASR - Ochrana dravcov na Slovensku
Nielen zmena využívania krajiny, ale aj zmeny klímy majú vplyv na vtáčie populácie. Takmer 20-ročné skúmanie ornitológov v európskych krajinách odhalilo, že početnosť mnohých druhov klesá a v Európe hniezdi čoraz menej vtákov.

Závažný obrat nastal u druhov poľnohospodárskej krajiny a tiež pri tzv. diaľkových migrantoch ako bocian či lastovička, ukázali výsledky štúdie zverejnenej v časopise Global Change Biology. "Sú to takpovediac vtáky, ktoré prehrávajú na všetkých frontoch," hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).

Poukázal na to, že vplyvom zmeny klímy dochádza k enormným výkyvom počasia, ktoré prispievajú k veľkým stratám na populáciách týchto druhov najmä počas migrácie. "Naopak, zmeny v poľnohospodárstve – intenzifikácia a chemizácia, znamená stratu potravných zdrojov. V neposlednom rade veľa druhov stráca aj hniezdne príležitosti, kedy napríklad staré hospodárske budovy, ktoré osídľovali okrem lastovičiek aj naše sovy, ako sú plamienka či kuvik, sú dnes už minulosťou," povedal Slobodník. Zo Slovenska tak podľa jeho slov takmer vymizla napríklad plamienka driemavá, ktorá bola kedysi bežne sa vyskytujúcou sovou.

Ešte kritickejší má byť stav v prípade sokola červenonohého, ktorého sa snažia ochranári zachrániť. Podľa Slobodníka ho možno označiť aj ako symbol druhu, na ktorom sa negatívne podpisujú všetky premeny posledných desaťročí. Zmena klímy v tomto roku skomplikovala sokolom migráciu, ktorí sa odklonili od pravidelnej migračnej trasy. "Sokoly prišli na svoje hniezdiská veľmi neskoro, alebo zahynuli. Z desiatich označených satelitnou vysielačkou sa návratu na hniezdiská dočkala len dvojica. Jeden samec nalietal dokonca z dôvodu nepriaznivých podmienok neuveriteľných 33.000 kilometrov. Ich migračná trasa na zimoviská a späť má mať za normálnych okolností necelých 20.000 kilometrov," poznamenal ornitológ.

Pre niektoré druhy vtákov sú však zmeny klímy aj výhodou. „Z uvedených zmien profitujú u nás celoročne sa vyskytujúce vtáky, napr. kôrovníky žijúce v lesoch, či hrdličky, ktoré sú časté v našich obciach. Avšak náhla zmena počasia – napríklad jedna veľmi chladná zima, môže negatívne ovplyvniť aj ich populácie," zhrnul Slobodník.

ODPORÚČAME AJ:
Z kameňov po praľuďoch by mohli postaviť niekoľko Veľkých pyramíd
Výbuch Krakatoy vytvoril najhlasnejší presne zmeraný zvuk v dejinách
Navštívte strechu Slovenska: Majestátna Kráľova hoľa vás očarí

Komentáre