Život
Za panovania Márie Terézie si nikto nedovolil nerešpektovať nariadenia
TASR, 21. augusta 2017 10:00
Foto: TASR/Martin BaumannNa začiatku panovania Márie Terézie sa museli nariadenia štátnej moci publikovať niekoľkokrát, kým ich samosprávy a predstavitelia cirkvi rešpektovali. "Nariadenia z Viedne sa prostredníctvom Miestodržiteľskej rady posielali stoliciam, kráľovským mestám a katolíckym biskupom, ktorí sa mali postarať o ich splnenie. Bolo ich však potrebné vydať niekoľkokrát, kým ich splnili očakávaným spôsobom," priblížila historička.
Štátna moc nemala žiadne relevantné informácie o ľudských či materiálnych zdrojoch krajiny. Dvor preto nariadil vykonať množstvo súpisov či už charitatívnych inštitúcií, škôl, zdravotníckych pracovníkov, cirkevných benefícií, mestského a poddanského obyvateľstva. "Cirkevné inštitúcie či samosprávy odmietali poskytovať tieto informácie, a keď ich už náhodou poskytli, tak boli veľmi všeobecné a ich štruktúra nebola taká, akú požadovala ústredná moc," dodala. Autorita štátnej moci počas panovania Márie Terézie natoľko vzrástla, že od 60. rokov 18. storočia si jej nariadenia už nikto nedovolil nerešpektovať.
Pred 240 rokmi na území Uhorska zaviedli povinnú školskú dochádzku
Pred 240 rokmi vydala rakúska cisárovná Mária Terézia nariadenie o reorganizácii školstva v monarchii Ratio educationis, ktorým sa na území Uhorska zaviedla povinná školská dochádzka pre deti vo veku od šesť do 12 rokov.
Mária Terézia bola prvá z radu habsburských panovníkov, ktorá si uvedomovala potrebu rozsiahlych, hlbokých a zásadných reforiem, aby sa monarchia priblížila ku krajinám západnej Európy, aby bola konkurencieschopná a obranyschopnejšia. Monarchia totiž dovtedy zaostávala za okolitými krajinami takmer vo všetkých oblastiach. Pre TASR to uviedla historička Ingrid Kušniráková z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Podľa jej slov sa reformy Márie Terézie dotýkali každého obyvateľa. Išlo o reformy v oblasti sociálnej starostlivosti, zdravotníctva, školstva alebo nariadenia, ktoré sa týkali protipožiarnej ochrany, budovania ciest, regulácie riek. "Boli to opatrenia, ktoré mohli priamo zvýšiť kvalitu života alebo životný štandard každého obyvateľa v monarchii," dodala Kušniráková.
Monarchia podľa historičky zaostávala za inými krajinami po každej stránke. Dokonca ani nemala oficiálny názov, bol to totiž konglomerát rôznych krajín a každá časť bola spravovaná podľa vlastného práva a správnej tradície. Jediné, čo spájalo monarchiu, bola osoba panovníka, viedenský dvor, armáda a snaha o jednotné katolícke vierovyznanie. "Mária Terézia sa snažila prekonať túto rozdrobenosť, vytvoriť silnú centrálnu vládu a vybudovať moderný byrokratický aparát, ktorý by túto krajinu spravoval," vysvetlila.
Podľa Kušnirákovej, monarchia zaostávala aj vo vojenskej oblasti. Z toho pramenila aj séria porážok, ktorá sa začala už v 30. rokoch 18. storočia v bojoch s Osmanskou ríšou. Vo vojne o Habsburské dedičstvo krajina prišla o Sliezsko, čo bola pre monarchiu strata. Táto časť bola totiž najviac priemyselne rozvinutá. "Vtedy si Mária Terézia a jej poradcovia uvedomili, že bez zásadných reforiem a bez zásadných zmien krajina nebude konkurencieschopná ani obranyschopná," dodala.
ODPORÚČAME AJ:
Egypt opäť fascinuje: Archeológovia objavili hrobky spred 2000 rokov
Bývalý kozmonaut Alexej Leonov chystá knihu o Gagarinovej smrti
Na hrade Krásna Hôrka pochovajú pozostatky grófky Andrássyovej
