Život

Veľkonočný pondelok patrí oblievačke. Ako vznikla táto tradícia?

"Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. "

TASR, 17. apríla 2017 7:00
Oblievačka má zabezpečiť žene pevné zdravie po celý rok. Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Posledným dňom sviatkov Veľkej noci je Veľkonočný pondelok, ktorý sa u nás tradične spája s obyčajou kúpania či oblievania vodou a šibania dievčat a žien veľkonočným korbáčom.

Šibačka alebo oblievačka?


Územím Slovenska prechádza pomyselná kultúrna hranica medzi západnou časťou Európy s rozšírenou obyčajou jarného šibania a východnými oblasťami, kde prevažuje polievanie.

Na Slovensku považujeme za domáce obidva tieto veľkonočné zvyky. Do polovice 20. storočia bolo však na západe rozšírené šibanie, na strednom a východnom Slovensku prevažovalo kúpanie a oblievanie, iba na juhozápadnom Slovensku boli známe obidve tieto obyčaje.

ODPORÚČAME TIEŽ: Veľkosť košického Dómu sv. Alžbety súvisí s eucharistickým zázrakom

Tradícia od Slovanov


Oblievačka (iné názvy: polievačka, kúpanie, kúpačka, kuparska) je zvyk spočívajúci v polievaní dievčat a mladých žien vodou. V 50. rokoch 20. storočia bolo však polievanie vodou čiastočne nahradené kropením voňavkami. Pôvod tejto tradície pochádza ešte z predkresťanského obdobia, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti.

Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. Oblievačka a šibačka sa začínala hneď po polnoci alebo v skorých ranných hodinách Veľkonočného pondelka. Hlúčiky mládencov chodili po domoch, v ktorých žili dievčatá, aby ich mohli pooblievať čerstvou, studenou vodou. No a ako to už býva, veľa vody dievku nepotešilo a nepotešilo ju ani, keď ju oblievači obišli.

Odmenou pre šibača môže byť aj stuha na korbáč. Foto: TASR/Andrej Galica


ODPORÚČAME TIEŽ: IMT Smile vydali dve 'live' videá z narodeninového koncertu hiSTORY

Sladká odmena


Odmenou pre kúpačov bolo pripravené pohostenie – varené vajíčka, koláče, víno alebo pálenka. Niekde mládenci dostali maľované vajíčka - kraslice, stuhy na korbáče, menší chlapci dostávali cukrovinky a v súčasnosti dostávajú aj peniaze.

Na celom Slovensku sa oblievačka a šibačka končila zvyčajne pred obedom, popoludní sa už nepatrilo chodiť polievať.

Voda, zeleň a vajíčka, symboly Veľkonočného pondelka, si dodnes uchovávajú svoju znakovú funkciu nositeľov a sprostredkovateľov nového života a zdravia.

ODPORÚČAME TIEŽ:
Film Agnieszky Holland je nadčasový, rozpráva o ženách i ekológii
VIDEOREPORTÁŽ: Kultový Igráček slávi návrat. Má aj podobu Jánošíka
Miro Žbirka na skladbe Voľný deň spolupracoval aj so svojím synom
Chcete jarnú zmenu? Tieto tipy vám pomôžu štýlovo oživiť byt

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac