Život

Patríte k ľuďom, ktorých privádza hlasné prežúvanie do zúrivosti?

"Väčšina ľudí si zvuky, ktoré vydávame počas jedenia nevšíma. Niektorých však dokážu vytočiť tak, že musia odísť."

Zuzana Onufer, 12. septembra 2015 14:00
Ilustračné foto. Foto: TASR/AP
Ste v kine uprostred napínavého filmu, vy sa však nedokážete sústrediť na nič iné, ako na človeka za vami, ktorý chrúme popcorn? Keď skončí a vy sa opäť nerušene ponoríte do deja, vedľa vás sedí žena, ktorá dýcha asi najhlasnejšie na celej planéte. Ak sa vám takéto niečo stalo a vy si radšej pozrieť doma film na DVD, akoby ste mali opäť prežiť podobnú hrôzu, možno trpíte misofóniou.

Čo je misofónia a čo ju vyvoláva?


Misofónia je stav, kedy človek pri niektorých zvukoch pociťuje nával hnevu až zúrivosti. Ľudia s misofóniou sú citliví na špecifické zvuky, ktoré zvyknú vyvolávať vizuálne spúšťače. Bolo dokázané, že postihnutí majú silné nervové prepojenia medzi sluchovým ústrojenstvom a limbickým systémom, čo je časť mozgu zodpovedná za vytváranie a reguláciu emócií.

Arjan Schröder a jeho kolegovia z University of Amsterdam identifikoval v rámci svojej štúdie najčastejšie dráždidlá misofonikov. Sú nimi zvuky pri jedení, ako je napríklad chrúmanie alebo mľaskanie, dýchacie zvuky (otváranie nozdier, kýchanie) a manuálne zvuky vydávané pri písaní na počítači alebo pri šťukaní perom.

Blázni alebo géniovia?


Miren Edelstein z University of California v San Diegu a jej kolegovia skúmali 11 dobrovoľníkov, ktorí vykazovali príznaky misofónie. Im aj kontrolnej skupine púšťali hlasné zvuky mľaskania a chrúmania. Aj keď obidve skupiny uviedli, že im zvuk prekážal, u misofonikov to vyvolávalo zvýšenú nervozitu až agresívnosť. Väčšina z nich si uvedomovala, že ich reakcie sú prehnané. Priznali, že keď sa s takým niečím v živote stretnú, majú už vybudované kontrolné mechanizmy, aby to zvládli. Patrí medzi ne odchod z miestnosti, slúchadlá s hudbou a podobne. Dobrovoľníci priznali, že ich porucha má negatívny vplyv na ich pracovný aj súkromný život.

S veľmi podobnými výsledkami skončil aj prieskum väčšej vzorky študentov na University of South Florida. Klinická psychologička Monica Wu, ktorá výskum viedla zistila, že až 20 percent zo 483 študentov vykázalo príznaky misofónie. Z nich polovica uviedla, že porucha im spôsobuje ťažkosti pri štúdiu aj v súkromí. Wu ďalej zistila, že príznaky misofónie boli pozorované aj u pacientov trpiacich psychickými stavmi úzkosti, depresie, či obsedntno- kompulzívnej poruchy (OCD). Vyššie spomínaný Schröder dokonca navrhol začleniť misofóniu ako jednu z foriem OCD.

So zaradením misofónie k duševným chorobám zásadne nesúhlasí Pawel Jastreboff z Emory University. Myslí si, že ľudia s touto poruchou majú len negatívne konotácie na spoločensky nevhodné správanie napríklad pri stolovaní. Špeciálnou terapiou sa podľa neho dá zmeniť toto ich vnímanie z negatívneho na pozitívne. Napríklad tak, že v blízkosti hlučného stravníka jedia chutné chrumkavé sušienky.

Rozdielnosť postojov jednotlivých vedcov je spôsobená tým, že ide o pomerne novú poruchu a je potrebné urobiť ešte veľa výskumov a štúdií. Aby toho nebolo málo, niektorí psychológovia sa domnievajú, že neschopnosť ignorovať irelevantné zmyslové informácie je znakom výnimočnej tvorivosti a nadpriemernej inteligencie. Dokazovať to majú významné osobnosti, ktoré tiež boli precitlivené na rôzne zvuky, ako je vedec Charles Darwin alebo spisovatelia Anton Pavlovič Čechov a Marcel Proust.

Zdroj: yourtango.com, slate.com

ODPORÚČAME AJ:
LIKE DŇA: Deti prvýkrát chutnajú horkú čokoládu
Ako odnaučiť svojho malého agresora biť deti?
Celulitída sa nenosí ani v septembri. Vyskúšajte našu škoricovú kúru

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac