Život
N. MARKOVÁ: Dopyt po plastikách rastie, ľudia chcú mladší vzhľad
TASR, 13. júla 2016 10:00Lekárka a odborníčka na korektívnu medicínu Natália Marková v rozhovore v rámci multimediálneho seriálu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky, v Bratislave 10. júla 2016. Foto: TASR
Úprava pŕs, viečok či odsávanie prebytočného tuku. Skrášľovacie zákroky prežívajú na celom svete konjunktúru. Najviac letia v USA či v Ázii. Európania sú pri zásahoch do vlastného tela uvážlivejší. Vedecký pokrok však zlacňuje i skracuje zákroky a rekonvalescenciu, preto sú dostupné pre čoraz viac ľudí. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky to povedala lekárka a odborníčka na korektívnu medicínu Natália Marková.Venujete sa medicíne, no pokiaľ viem, nebola to vaša prvá študijná voľba...
Najskôr som sa orientovala na diplomaciu. Na Inštitúte krajín Ázie a Afriky Lomonosovovej univerzity v Moskve som vyštudovala sinológiu. Potom som pokračovala v štúdiu v Prahe, kde som na Karlovej univerzite absolvovala medzinárodné vzťahy a diplomaciu na fakulte sociálnych vied. Ešte pred koncom tohto štúdia som však pochopila, že mojím životným poslaním je medicína. Tak som sa vrátila do Moskvy, aby som začala s jej štúdiom. Po jeho dokončení som absolvovala ešte viacero vzdelávacích kurzov zameraných na anatómiu, korektívnu dermatológiu či kozmetológiu. Niekoľko stáží som mala aj na Karlovej univerzite a v súčasnosti vďaka nej máme možnosť viesť medzinárodné kurzy, kde k nám chodia lekári z Nemecka, z Rakúska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Bieloruska i Ruska.
Ako došlo k takejto radikálnej zmene?
Väčšina členov mojej rodiny sú lekári. Asi som to mala predurčené, lebo mnohí kamaráti sa so mnou vždy radili, keď mali nejaké zdravotné problémy. Vtedy mi došlo, že sa asi musím orientovať týmto smerom. Mojím koníčkom je anatómia. Asi to mám v krvi.
To sa dá pochopiť, keďže sa venujete plastickej chirurgii, kde ide aj o procesy, ktoré spomaľujú starnutie organizmu. Stúpa záujem o tento druh medicíny? Ide z ekonomického hľadiska o rastúci trh?
Áno, záujem stúpa a tento trh rastie. Je to celosvetový trend, ktorý súvisí s predlžovaním priemerného veku života vďaka kvalitnejšej strave či lekárskej starostlivosti. Ľudia si preto chcú predĺžiť aj aktívnejšiu fázu života a to si vyžaduje adekvátny vzhľad, ktorý je mladší a atraktívnejší. Vidno to aj na snahe o zdravší životný štýl, pri ktorom je nadmerné fajčenie či pitie alkoholu na ústupe.
Mladší vzhľad nie je všetko. Dokáže s ním držať krok aj fyziologické fungovanie organizmu človeka vo vyššom veku?
Mám pred očami svoj vzor, profesora Fiodora Grigorieviča Uglova, ktorý operoval ešte ako 100-ročný. Vždy hovorieval, že človek nezomiera na starobu, ale na choroby. Takže odpoveď je - áno, dokáže, no nie prostredníctvom chirurgických či dermatologických zákrokov, ale vlastnou disciplínou a správnou životosprávou.
Platí úvaha, že človek, ktorý aj v staršom veku vyzerá mladšie, je na tom lepšie aj psychicky? Viac si verí a je pozitívne naladený k životu?
Áno, to platí. Taký človek je spokojnejší a má potenciál dosiahnuť aj viac životných cieľov v pracovnej i osobnej oblasti.
Ako je na tom Česko a Slovensko? Vidno takisto trend rastúceho záujmu o omladzovacie procedúry?
Záujem rastie, napokon plastická chirurgia má potenciálne veľký trh. Dominujú najmä neinvazívne metódy, kde nie je nutná celková anestézia pacienta, s minimálnou mierou šitia a s kratšou rekonvalescenciou. Vtedy sa zvyčajne aplikuje do tela látka, ktorá pôsobí pozitívne na pokožku.
Čo je príčinou rastu dopytu po zákrokoch plastickej chirurgie u Čechov a Slovákov? Lepšia príjmová situácia obyvateľstva, alebo snaha naplniť nejaký spoločenský status, napríklad u politikov alebo manažérov?
Sociálny status je dôležitý faktor, pretože máme vžitú predstavu, že pokiaľ človek vyzerá dobre, je s ním všetko v poriadku. Samozrejme, rozvíjajú sa technológie, ktoré zlacňujú podobné zákroky a tie sa stávajú finančne dostupnejšie väčšiemu množstvu ľudí pri skracujúcom sa čase pobytu v nemocnici.
Zdravotné poisťovne však podobné zákroky nehradia...
Hradia len v prípade, ak pri nich ide o rýdzo zdravotné dôvody. Silnejšie a väčšie poisťovne napríklad hradia modeláciu ženských pŕs. Pokiaľ má pacientka problémy s chrbticou, takáto operácia môže uľaviť jej záťaži. Rovnako sa občas hradia operácie horných viečok. Napríklad v prípadoch, keď oči slzia, alebo sa zhoršuje celkovo zrak.
Dajú sa takéto chirurgické úpravy robiť na každom človeku, alebo existujú limity, kedy to už možné nie je?
Nedá sa na to paušálne odpovedať. Niekomu takýto zákrok sadne lepšie, niekomu horšie. Vždy existuje anatomický základ, s ktorým môžeme pracovať a ten sa môže upraviť. No vezmite si príklad Michaela Jacksona. Zmena farby jeho pleti sa podarila, no je otázne, či sa to k nemu aj naozaj hodilo. Platí však, že v každom veku sa dajú robiť plastické úpravy, aj u dvadsaťročných, tridsiatnikov i ľudí v dôchodkovom veku.
Aké sú rozdiely medzi týmito vekovými kategóriami?
Napríklad vo veku 27 rokov si potrebujete upraviť hornú vrstvu pleti, kde môžete mať problém s akné či prebytočným ochlpením. Ľudia, ktorí majú 35 rokov, už vidia prvé vrásky, ktoré môžu vnímať ako nepriateľský zásah do tváre. Vtedy je potrebné tuk, ktorý sa kĺže z kostného základu, vyživovať, pretože ťahá vodu z pokožky, ktorá sa dehydratuje a odhaľuje vrásky. Tam nastupuje viacero metód, ako je využitie kyseliny hyalurónovej, mezoterapia alebo plazmoterapia. V 45 rokoch už pacientky pozorujú stratu prirodzeného objemu a posun mäkkých tkanív smerom nadol. Vizuálny dosah týchto zmien možno zmierniť pomocou nití s háčikmi, výplňami na báze kyseliny hyalurónovej a inými látkami.
Predpokladám, že dominujú spomínané neinvazívne metódy...
Presne tak. Množstvo ľudí bojuje so stratou vlasov, s nadbytočným tukom či ochabnutým svalstvom. Takto sa napríklad môžu formovať ženské prsia metódou aquafillingu, keď sa vstrekne injekciou medzi prsnú žľazu a sval intaktný gél.
To znamená, že metóda zväčšovanie pŕs prostredníctvom silikónových implantátov je už minulosťou?
To iste nie. Aquafilling je pre ženy, ktoré nechcú podstúpiť celkovú anestéziu a nechcú mať jazvy. Jazva sa vytvorí v mieste otvorenej rany po operácii, ktorá je sama o sebe veľký zásah do organizmu. Pri aquafillingu je to len jeden vpich po injekcii. Nie je potrebná celková anestézia, a tým sa redukujú všetky riziká, ktoré sa pri nej môžu objaviť, ako je pľúcna embólia. Pobyt v nemocnici sa redukuje na niekoľko hodín a aj doba rekonvalescencie je krátka a bez obmedzení pohybu, ktoré sa pri klasickej operácii pŕs môže natiahnuť až na niekoľko týždňov. Rozdiel je aj v tom, že pri aquafillingu sa dá ženské ňadro lepšie tvarovať.
Aké sú riziká pri takomto zákroku? V minulosti sa objavili správy, že silikónové implantáty môžu mať pre ženy závažné zdravotné riziká...
Každý zákrok je rizikový, aj odber krvi z hľadiska infekcie. Rizikom aquafillingu je primárna a sekundárna infekcia. Napokon to platí aj pri silikónových implantátoch. Pokiaľ nebudú dodržané určité podmienky a nezrealizujú sa určité vyšetrenia pred zákrokom, či nebudú dodržané hygienické podmienky počas neho, môže nastať infekcia. To je najväčšie riziko. Pri silikónových implantátoch sú aj ďalšie riziká. Napríklad kapsulácia implantátu, čo znamená ďalšiu operáciu. Pri nej sa musí implantát vybrať a odstrániť vzniknutá kapsula. Keď hovoríme o operácii, tam je vždy riziko možného otvorenia rany a následnej infekcie. Okrem toho by som spomenula pooperačné dôsledky. Pri vyšetrení na mamografe môže implantát zakrývať prsnú žľazu, preto sa s ním ťažšie diagnostikujú nádory. Aquafilling s tým nemá problém.
Pri týchto operáciách však do tela prichádzajú cudzorodé látky. Nezvyšuje sa práve vtedy riziko vzniku nádoru?
Nie, nezvyšuje sa, a to ani pri implantátoch a ani pri aquafillingu. Pokiaľ má žena genetické dispozície na tvorbu nádorov, tak sa to nezmení ani po týchto zákrokoch. Paradoxne mám však skúsenosť, že ženy, ktoré podstupujú skrášľovacie operácie, sú disciplinovanejšie a pri nich sa nádor odhalí skôr. Tým majú väčšiu šancu na vyliečenie. Zdôraznila by som ešte, že vždy je dôležité pri každom zákroku predoperačné vyšetrenie, keď lekár musí vyšetriť moč, krv a pacientka musí prejsť sonografom a mamografom.
Čoraz častejšie sa aj na verejnosti objavuje pojem korektívna medicína. Čo všetko zahŕňa?
To je medicína, ktorá sa zaoberá najmä estetickými nedostatkami. Môže vyhladiť vrásky, rieši jemný posun padnutých tkanív na tvári alebo na tele, nadmerné ochlpenie, pigmentové škvrny, rozšírené cievy i atopické ekzémy. Korektívna dermatológia dokáže tieto problémy liečiť i zakryť.
Natrvalo?
Niektoré problémy áno. Napríklad nejaké kožné výrastky. Často sa stáva, že dievčatá v detskom veku nemajú žiadne problémy, no neskôr im malé kožné výrastky môžu spigmentovať, zväčšiť sa, objavia sa na nich chlpy a už sa im posmievajú, že sú ako ježibaby. Zákrokom sa dá takýto handicap odstrániť. Najväčší záujem však býva o trvalú epiláciu.
Ako je to vo svete? Ktoré trhy sú najzaujímavejšie pre plastickú chirurgiu?
Určite sú to USA, Ázia a Latinská Amerika. Najpopulárnejšími zákrokmi sú úprava pŕs a blefaroplastika, čiže úprava očných viečok.
Ako to vyzerá v Európe?
Európania sú veľmi opatrní a uvážliví. Pred akýmkoľvek zákrokom sa veľa pýtajú a premýšľajú, čo považujem za výhodu. Medicína nie je presná veda a vždy v nej existujú riziká. Aj preto dominujú neinvazívne metódy. Pre plastických chirurgov sú tieto metódy tiež zaujímavé, pretože im to rozširuje trh a zväčšuje potenciálnu klientelu. Najmä starší ľudia nechcú podstupovať operácie s celkovou anestéziou. Často sú ochotní zaplatiť aj vyššiu sumu, len aby podstúpili neinvazívny zákrok.
O skrášľovacie zákroky sa historicky vždy viac zaujímali ženy. Ako je to so súčasnými mužmi?
Mám osobnú skúsenosť, že približne tretinu pacientov tvoria muži. U nich dominuje plastická operácia horných viečok a toxínové injekcie do mimických svalov.
Operácie horných viečok ste spomínali napríklad pri Ázijcoch. Prečo ju favorizujú aj európski muži?
To súvisí s ústupom manuálnej práce. Muži viac pracujú v kanceláriách a pri počítačoch, čo je extrémne zaťažujúce pre oči. Pokiaľ máte previsy pokožky nad viečkom, tak je to limitujúci faktor pri práci, aj pri športovaní. Samozrejme, nezanedbateľný je aj estetický efekt. Potom stačí malá operácia a výsledok je viditeľný hneď.
Aké sú trendy do budúcnosti, čo sa bude najviac presadzovať pri skrášľovacích zákrokoch?
Plastická chirurgia sa už nezaoberá primárne len zákrokmi skrášľovacieho charakteru, ale vníma človeka ako celok. Napríklad ženy po pôrodoch majú možnosť si upraviť nielen brucho a prsia, ale aj vagínu. Ľudia sa už nezaujímajú len o úpravy tváre, ale prakticky celého tela. V zahraničí rastie záujem o prírodné materiály, ako je plazma, placenta, kyselina hyalurónová či rôzne vitamíny. Napríklad placenta sa už používa dlhodobo pri rekonvalescencii po odstránení nádorov. V korektívnej medicíne sa uplatňuje pri vyhladení vrások, pri raste vlasov, či stimulácii svalstva. Je to nový liečebný prostriedok. Klinické skúšky ukazujú jej pozitívne účinky. V EÚ však tento prostriedok nateraz ešte nie je schválený, pretože sa neukončil jeho schvaľovací proces.
Ktoré krajiny sú na špičke vývoja v tejto oblasti medicíny?
Ťažko sa porovnávajú univerzity v jednotlivých krajinách, pretože v nich platia odlišné hodnotiace kritériá. Je však zrejmé, že Európa je na špičke vývoja v estetickej medicíne vo svete.
Rozhovor s Natáliou Markovovu je súčasťou projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.
ODPORÚČAME AJ:
Highlighty týždňa: Dominika Cibulková vstúpila do manželskej dvojhry
Amnesty viní sýrskych povstalcov z únosov, mučenia a zabíjania
Slovensko zarába milióny za prelety vzdušným priestorom
REPORTÁŽ: Na vesmírne misie sa pripravujú v podzemí
Samovrahov na Slovensku pribudlo, život si vzali najmä starší ľudia