Život

Martin Luther King mal sen, ktorý sa stal skutočnosťou

"Pripomíname si výročie smrti jednej z najvýznamnejších postáv americkej histórie. "

Tomáš Kušnír, 4. apríla 2015 14:00

Dr. Martin Luther King Jr. v roku 1965. Foto: TASR/AP

Dr. Martin Luther King, Jr. sa narodil 15. januára 1929 do rodiny reverenda. Vyštudoval sociológiu a teológiu. Jeho manželkou bola Coretta Scott, s ktorou mal štyri deti. Tie nasledovali svojho otca v boji za občianske práva.

Na snímke reverend Martin Luther King Jr. sedí so svojou manželkou Corettou Scott Kingovou a ich troma zo štyroch detí v dome v Atlante. Foto: TASR/AP

Začalo to v autobuse

Martin Luther King mal veľkú túžbu odstrániť rasovú segregáciu v Amerike. V tých časoch nemohli černosi voliť, vzdelávať sa, hocikde sa zamestnať a v autobuse museli uvoľniť miesto belochom. Práve autobusová diskriminácia naštartovala boj baptistického pastora. V roku 1955 odmietla černoška Rosa Parksová uvoľniť miesto v autobuse bielemu pasažierovi. Aká bola Lutherova reakcia? Viac ako rok bojkotoval autobusovú dopravu. Aká bola reakcia verejnosti? Na Luthera vyvíjali enormný tlak, zatkli ho a do jeho domu hodili bombu. Výsledok? Zrušenie rasovej segregácie na vnútroštátnych linkách.

Najmä nenásilne

Americký prezident Lyndon B. Johnson (vpravo) na stretnutí s vodcami afroamerických hnutí za ľudské práva 18. januára 1964 v Bielom dome vo Washingtone. Foto: TASR/AP

Southern Christian Leadership Conference (SCLC) – organizácia pre ochranu občianskych práv, ktorej lídrom bol Martin Luther King. Cieľom organizácie boli nenásilné protesty černochov a reformy. Lutherova stratégia bola taká, že budú bojovať bez násilia. Vďaka médiám, pre ktoré bola neprávosť na černochoch atraktívna téma, s nimi sympatizovali mnohí Američania. Organizovali viaceré pochody v amerických mestách – Selma, St. Augustine, New York.

Mal sen

Luther napokon v auguste 1963 predniesol vo Washingtone svoju slávnu reč „I Have a Dream“. Vypočulo si ho viac ako 250 tisíc ľudí.

Reverend Martin Luther King zdraví demonštrantov na Lincolnovom pamätníku vo Washingtone 28.augusta 1963 po tom, ako predniesol svoj slávny príhovor. Foto: TASR/AP

Bol to historický moment pre občianske práva v Amerike. „Mám sen, že jedného dňa budú moje štyri deti žiť v štáte, kde nebudú posudzované podľa farby pleti, ale podľa charakteru,“ vravel bojovník za ľudské práva vo svojom prejave. V rokoch 1964 – 1965 si napokon černosi vybojovali práva. Americký prezident Lyndon Johnson prijal zákon o volebnom práve a občianskych právach.

Zdroj: youtube.com

Zabili ho v moteli

Na archívnej snímke z 28. marca 1968 Martin Luther King a Ralph Abernathy (vpravo) vedú pochod černošských zamestnancov za zlepšenie svojich sociálnych a pracovných podmienok v Memphise. Foto: TASR/AP

Boj za ľudské práva sa stal Lutherovi osudným. Na jar 1968 išiel do amerického Memphisu, aby podporil nespokojných pracovníkov. Dňa 4. apríla 1968 ho v moteli, v ktorom bol ubytovaný, zastrelil James Earl Ray. Dodnes sa však o Lutherovej smrti špekuluje. Výstrel vraj išiel z iného miesta, ako uviedla oficiálna správa. Atentátnik Ray sa tiež priznal pod nátlakom a hrozbou smrti. Vo veku 39 rokov zomrel držiteľ Nobelovej ceny za mier, ktorý zmenil Ameriku. Jeho posolstvo pretrváva dodnes. Už takmer 30 rokov oslavujú Američania na výročie jeho narodenia Martin Luther King Day.