Život

Juh stredného Slovenska patril k civilizačným centrám pravekej Európy

"Tento región je po archeologickej stránke veľmi bohatý. Platí to najmä pre obdobie doby bronzovej, teda približne od roku 2200 p. n. l. až po rok 700 p. n. l."

TASR, 20. júna 2016 9:00
Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván
Juh dnešného stredného Slovenska bol jedným z civilizačných centier pravekej Európy. Tvrdí to profesor Václav Furmánek, popredný slovenský archeológ a odborný pracovník Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre, ktorý v uvedenom kraji realizoval viac ako desiatku archeologických výskumov.

Výnimočnosť spomínaného regiónu a jeho rozmach je podľa neho badateľný najmä v období od roku 1500 pred naším letopočtom až po 8. storočie p. n. l. a prejavuje sa hlavne v dvoch aspektoch. „Nachádzali sa tu ložiská medenej rudy a pravdepodobne sa ryžoval aj cín, bolo tu preto veľmi rozvinuté bronziarstvo. Stavali sa tu tiež na tú dobu monumentálne stavby, napríklad hradiská v Širkovciach, Cinobani, na Pohanskom vrchu či v Plachtinciach,“ konkretizoval Furmánek s tým, že osídlenie oblasti bolo snáď ešte hustejšie ako v stredoveku. „Platí to napriek tomu, že takmer 50 percent populácie sa nedožilo 14 rokov a stredná dĺžka života bola len 22 až 25 rokov,“ dodal.

V spomínanom období bol juh stredného Slovenska osídlený ľudom pilinskej kultúry, z ktorej sa neskôr vyvinula kyjatická kultúra. Tá však už podľa odborníkov nedosahovala takú výnimočnosť, aká je typická pre pilinskú kultúru. Po príslušníkoch oboch kultúr sa však našlo množstvo nálezov.

„Tento región je po archeologickej stránke veľmi bohatý. Platí to najmä pre obdobie doby bronzovej, teda približne od roku 2200 p. n. l. až po rok 700 p. n. l. V Tornali bolo napríklad lokalizované najväčšie známe pohrebisko v strednej Európe,“ podotkol Furmánek, podľa ktorého však z objektívnych dôvodov nemohlo byť celé preskúmané.

„Odhaduje sa však, že malo asi 10.000 hrobov a rozkladalo sa na ploche 400 x 400 metrov, teda 16 hektárov,“ zdôraznil. Ďalšie významné náleziská sú podľa jeho slov vo Včelinciach či v obci Gemer. Tam boli objavené dve žiarové pohrebiská a archeológovia našli osem bohatých bronzových a jeden zlatý poklad.

Popredné miesto v pravekej Európe mal uvedený región aj podľa slov Alexandra Botoša, archeológa Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. „Svoju úlohu pri tom určite zohrávala dostupnosť surovín a bronziarstvo. Vysoká bola aj koncentrácia obyvateľstva a hustota osídlenia. Podľa mojich znalostí a výskumov bolo osídlenie tohto kraja v strednej a mladšej dobe bronzovej prakticky porovnateľné so stredovekým osídlením a v rámci Slovenska bolo nadštandardné,“ povedal.

ODPORÚČAME AJ:
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Predstavujeme osobný vozeň radu Ampeer
Navštívte rozhľadne v Banskobystrickom kraji
Dovolenka bez poistenia sa nemusí vyplatiť
Dovolenkovú sezónu ovplyvňujú obavy z hrozby terorizmu

Komentáre