Život

V Európe máme zhruba tucet monarchií. Poznáte ich?

"Právomoci panovníka sa zvyčajne líšia podľa typu monarchie."

TASR, 31. augusta 2017 11:00
Švédska princezná Sofia na rukách so svojím päťmesačným synom princom Alexandrom vedľa svojho manžela princa Carla Philipa počas krstu v Štokholme 9. septembra 2016. Foto: TASR/AP
V roku 1944 boli v Európe len štyri krajiny, ktoré by neboli monarchiami. Dnes z tejto bývalej slávy zostali väčšinou len tzv. "bicyklové kráľovstvá", čo je britský posmešný termín pre úpenlivú snahu monarchov zbaviť sa pompy a pôsobiť ľudovo, konštatoval svojho času český denník Blesk. V celej Európe je monarchií v súčasnosti aj tak len trinásť, ak medzi ne počítame i duchovný rád maltézskych rytierov, sídliaci v talianskej metropole.

Je však fakt, že aj najdrahšia monarchia na obyvateľa v Európe - Luxembursko - stojí každého občana ani nie 20 eur ročne a najlacnejšia - Španielsko - dokonca len plus-mínus 20 eurocentov. Ako by tým monarchovia odkazovali: "Nerušte nás!" Ani jeden z nich sa totiž necíti bezpečne pred hnevom ľudu, domnieva sa Blesk.

Prieskumy navyše ukazujú, že celý tento podnik sa oplatí - ústavné systémy monarchií fungujú lepšie než iné a väčšina ľudí cíti z pohľadu na svojho monarchu niečo ako šťastie. Na tvári žiari rumenec, mierne sa uklonia a bľabocú na svoje ratolesti: "Mávaj, je tu kráľovná!" Šťastná to krajina, humorne poznamenáva české periodikum.

Holandská kráľovná Maxima počas osláv 50. výročia Dňa kráľa v holandskom meste Tilburg v apríli 2017. Foto: TASR/AP


Monarchia je forma vlády, v ktorej čele je absolútne alebo nominálne buď panovník, monarcha (cisár, kráľ, knieža, vojvoda), alebo suverénny jedinec obdarený osobnými privilégiami, definujú politologické príručky a učebnice. Panovník - nezávisle od svojho pohlavia - je hlavou štátu a vládne obvykle doživotne, pričom môže abdikovať, odstúpiť z trónu.

Samotný výraz "monarchia" pochádza z dvoch gréckych slov - monos "jediný, sám" a archó, archein "vládnuť, byť prvý, mať prednosť, byť veliteľom".

Právomoci panovníka sa zvyčajne líšia podľa typu monarchie. Podľa mocenského postavenia monarchu sa monarchie z historického meradla delia na stavovské, absolutistické, konštitučné, parlamentné a poprípade i dualistické.

V absolutistickej monarchii prislúcha panovníkovi kompletne celá politická moc, kým v monarchii konštitučnej je panovníkova moc obmedzená ústavou. V parlamentnej monarchii je zase úloha panovníka obmedzovaná parlamentom. Na dôvažok, okrem dedičných monarchií existujú aj monarchie volené, v ktorých je panovník vždy zvolený.

V súčasnosti je v Európe približne tucet monarchií:


Andorra (kniežatstvo),
Belgicko (kráľovstvo),
Dánsko (kráľovstvo),
Holandsko (kráľovstvo),
Lichtenštajnsko (kniežatstvo),
Luxembursko (veľkovojvodstvo),
Maltézsky rád (so sídlom v Ríme, v paláci Palazzo dell'Ordine di Malta),
Monako (kniežatstvo),
Nórsko (kráľovstvo),
Veľká Británia (kráľovstvo),
Španielsko (kráľovstvo),
Švédsko (kráľovstvo),
Vatikán, sídlo pápeža, najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi.

Čo je to monarchia a kto vládne v Európe?


Monarchia je definovaná ako štátne zriadenie resp. štát, na čele ktorého stojí panovník – monarcha (cisár, kráľ, knieža, pápež apod.). Opakom monarchie je republika. Výraz monarchia pochádza z gréckeho slova "monos" a znamená formu vlády jedinej osoby.

Monarchie sa delia na tri typy podľa spektra právomocí monarchu:
- parlamentná monarchia - takmer žiadne právomoci monarchu, jeho úloha je skôr reprezentatívna;
- konštitučná monarchia - moc panovníka je obmedzená ústavou;
- absolútna monarchia - panovník má neobmedzenú moc.

ANDORRSKÉ KNIEŽATSTVO
Je parlamentnou monarchiou s parlamentnou demokraciou od 14. marca 1993.
Panovník: Francúzsky prezident Emmanuel Macron od 14. mája 2017, ktorého zastupuje španielsky (katalánsky) biskup zo Seo d'Urgel.

BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO
Je federálnou konštitučnou monarchiou s parlamentnou demokraciou.
Panovník: Kráľ Filip od 21. júla 2013.

DÁNSKE KRÁĽOVSTVO
Je konštitučnou monarchiou od roku 1953, panovnícka dynastia je najstaršou v Európe.
Panovníčka: Kráľovná Margaréta II. od 14. januára 1972.
Súčasťou Dánska sú aj dve autonómne samostatné územia Faerské ostrovy a Grónsko.

LICHTENŠTAJNSKÉ KNIEŽATSTVO
Je konštitučnou monarchiou, daňovou oázou na starom kontinente. Politická moc lichtenštajnskej kráľovskej rodiny je totiž krytá finančníckym prostredím. Rodina vlastní banku.
Panovník: Knieža Hans-Adam II. von Liechtenstein, ktorý je hlavou štátu od roku 1984. Vladárske povinnosti prebral princ Alois - najstarší syn kniežacieho páru od 15. augusta 2004.

LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO
Je konštitučnou monarchiou.
Panovník: Veľkovojvoda Henri de Luxembourg od 7. októbra 2000.

MONACKÉ KNIEŽATSTVO
Je konštitučnou monarchiou.
Panovník: Knieža Albert II. z rodu Grimaldiovcov od 19. novembra 2005.

HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO
Je konštitučnou monarchiou s parlamentnou demokraciou
Panovník: Kráľ Viliam Alexander od 30. apríla 2013.
Závislé územia Holandska: Aruba, Holandské Antily.

NÓRSKE KRÁĽOVSTVO
Je konštitučnou monarchiou.
Panovník: Kráľ Harald V. od 17. januára 1991.
Závislé územia Nórska: Bouvetov ostrov, Jan Mayen, Svalbard alebo Špicbergy sú integrálnou súčasťou územia Nórska.

ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO
Je konštitučnou monarchiou
Panovník: Kráľ Filip VI. od 19. júna 2014.

ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO
Je konštitučnou monarchiou, kráľ má však len obmedzené formálne právomoci.
Panovník: Kráľ Karol XVI. Gustáv - vojvoda z Jämtlandu od 15. septembra 1973.

Na archívnej snímke z 13. júna 2015 britský princ William v náručí so svojím synom princom Georgom, vpravo britská kráľovná Alžbeta II. , druhá vpravo Kate, vojvodkyňa z Cambridge a vľavo britský princ Charles. Foto: TASR/AP


SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA
Je konštitučnou monarchiou.
Panovník: Kráľovná Alžbeta II. od 6. februára 1952, je najdlhšie vládnucim panovníkom v dejinách svojej krajiny.
Závislé územia Británie: Akrotiri and Dhekelia, Anguilla, Bermudy, Britské Antarktické územia, Britské indickooceánske teritórium, Britské Panenské ostrovy, Falklandy, Gibraltár, Guernsey (Normanské ostrovy), Jersey (Normanské ostrovy), Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy, Kajmanské ostrovy, Man, Montserrat, Pitcairnov ostrov, Svätá Helena, Turks a Caicos.

Britského panovníka, kráľovnú Alžbetu II., rešpektujú ako hlavu štátu popri Spojenom kráľovstve v ďalších 15 štátoch. Tieto krajiny sa zvyčajne nazývajú Kráľovstvom Spoločenstva národov (Commonwealth). Sú nimi Spojené kráľovstvo Veľkej Británie, Antigua a Barbuda, Austrália, Bahamy, Barbados, Belize, Grenada, Jamajka, Kanada, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea, Svätá Lucia, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Vincent a Grenadíny, Šalamúnove ostrovy a Tuvalu.

VATIKÁN
Vrcholným orgánom výkonnej, súdnej a zákonodarnej moci je pápež.
Panovník: pápež František I.: v poradí 266. pápežom sa Argentínčan Jorge Mario Bergoglio, arcibiskup z Buenos Aires, stal 13. marca 2013.

ZVRCHOVANÝ RÁD MALTÉZSKYCH RYTIEROV
Je voliteľnou monarchiou.
Panovník: veľmajster Fra' Giacomo Dalla Torre del Tempio di Sanguinetto od 30. apríla 2017.

ODPORÚČAME TIEŽ:
Diana, princezná z Walesu, bola jednou z najznámejších žien sveta
Blíži sa 100. výročie vraždy ruského cára, potomkovia stále žijú
Britskí monarchovia sa majú najlepšie v Európe. Ako sú na tom ostatní?
Príbeh monackej kňažnej Grace Kelly: Rozprávka so smutným koncom

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac