Život

Britskí monarchovia sa majú najlepšie v Európe. Ako sú na tom ostatní?

"V uplynulom fiškálnom roku každý Brit prispel na kráľovnú Alžbetu II. a členov jej rodiny sumou 65 pencí, čo celkovo predstavuje sumu 42,8 milióna libier."

TASR, 25. augusta 2017 8:00
Na archívnej snímke z 13. júna 2015 britský princ William v náručí so svojím synom princom Georgom, vpravo britská kráľovná Alžbeta II. , druhá vpravo Kate, vojvodkyňa z Cambridge a vľavo britský princ Charles. Foto: TASR/AP
V Európe sa v súčasnosti nachádza 12 aktívnych monarchií, medzi ktoré patrí medzi sedem kráľovstiev, päť kniežatstiev a mestský štát Vatikán. Príspevky, ktoré jednotlivé panovnícke rodiny dostávajú od svojich domovských krajín, sa pritom značne rôznia. Niektoré z nich daňoví poplatníci štedro podporujú, iné nedostávajú prakticky nič a svoje výdavky si hradia z vlastných zdrojov, informoval spravodajský server Business Insider.

Najlepšie ohľadom výšky verejných príspevkov je na tom britská kráľovská rodina. V uplynulom fiškálnom roku každý Brit prispel na kráľovnú Alžbetu II. a členov jej rodiny sumou 65 pencí, čo celkovo predstavuje sumu 42,8 milióna libier (47,4 milióna eur).

Druhou najväčšou sumou dotovalo potreby svojej kniežacej rodiny Monako. Tento druhý najmenší štát sveta venoval v roku 2015, z ktorého sú posledné dostupné údaje, svojmu panovníckemu rodu Grimaldiovcov dovedna 43,5 milióna eur. Táto suma sa v porovnaní s rokom 2013 zvýšila o 7,8 milióna eur.

Knieža Albert II. je pritom jedným z najbohatších panujúcich monarchov na svete. Majetok Grimaldiovcov sa v roku 2010 odhadoval ma približne miliardu dolárov, čo je zhruba raz toľko, než je úhrnná hodnota majetku britskej kráľovskej rodiny.

Monacký princ Albert II. s manželkou, princeznou Charlene. Foto: TASR/AP


Na treťom mieste vo výške verejných príjmov je holandská kráľovská rodina vedená kráľom Viliamom Alexandrom, ktorá v roku 2015 disponovala rozpočtom vo výške 40,1 milióna eur. Od roku 2014 už holandský štát neprepláca súkromné lety členov kráľovskej rodiny.

Holandský kráľ Viliam Alexander a kráľovná Máxima. Foto: TASR/AP


Štedro dotujú svoju monarchiu aj daňoví poplatníci v Nórsku. Tamojšia vláda tento rok vyčlenila pre kráľa Haralda V. a jeho rodinu dovedna v prepočte 28,3 milióna eur. Kráľovský dvor však zrejme dokáže dobre hospodáriť, keďže vlaňajší fiškálny rok zavŕšil s prebytkom vyše 690.000 eur.

Ďalšie európske monarchie sú už na tom výrazne horšie. Zhruba porovnateľne vysoké príspevky z verejných zdrojov dostávajú panovníci vo Švédsku, Belgicku, Dánsku a Luxembursku.

Švédska kráľovská rodina v roku 2015 dostala od vlády zhruba 12,9 milióna eur. Len o niečo nižší rozpočet má aj kráľovská rodina v Belgicku, ktorá v roku 2013 dostala od štátu približne 11,4 milióna eur. Dánska kráľovná Margaréta II. a jej rodina podľa údajov z roku 2017 poberá od štátu v prepočte zhruba 10,5 milióna eur ročne.

Veľkoniežacia rodina vládnuca v malom Luxembursku dostáva na svoj chod približne 9,9 milióna eur ročne, čo je viac než má k dispozícii kráľovská rodina vo výrazne väčšom Španielsku. Tá sa musela v rokoch 2014-15 zmestiť do sumy 7,8 milióna eur.

Vládnuce lichtenštajnské knieža Hans Adam II. dostáva od štátu len symbolických 221.000 eur ročne a bonus v podobe zbavenia daňovej povinnosti. Bohatstvo tamojšej kniežacej rodiny pochádza z príjmov súkromnej banky a z rozsiahlej investičnej činnosti.

Malej pyrenejskej monarchii Andorra titulárne vládnu dve spolukniežatá: jedným je podľa dlhoročnej tradície úradujúci francúzsky prezident, v súčasnosti Emmanuel Macron; druhým je pápežom menovaný biskup. Každé z kniežat dostáva z andorrského rozpočtu rovnakú sumu peňazí, ktorej výška nie je známa. Veľmi vysoká však zrejme nebude. Ročný plat andorrského premiéra pre porovnanie predstavoval vlani len 71.000 eur. Do roku 1993 poberali andorrské kniežatá časť svojej odmeny aj v naturáliách v podobe šunky, syra a kurčiat.

Hlava cirkevného štátu Vatikán, doživotne volený rímsky biskup, nedostáva žiadnu oficiálnu mzdu. Pápežove potreby sa však financujú z vatikánskeho rozpočtu, ktorý má ročné príjmy vo výške približne 256 miliónov eur.

Jedným z najbohatších európskych aristokratov je paradoxne príslušník nemeckého kniežacieho rodu, ktorý nevládne v nijakej krajine a nedostáva ani žiadnu štátnu podporu. Albert (34), v poradí 12. knieža z rodu Thurn-Taxis, sa po smrti svojho otca v roku 1990 stal jedným z najmladších európskych miliardárov. Časopis Forbes v roku 2014 odhadol jeho majetok na 1,6 miliardy dolárov (1,4 miliardy eur).

ODPORÚČAME TIEŽ:
Bývalý kráľ Michal I. je v Rumunsku stále uznávanou osobnosťou
Príbeh monackej kňažnej Grace Kelly: Rozprávka so smutným koncom
Spevák Robo Roth si vo filme Nina zahral otca a atypického žeriavnika
VIDEO: Pútnické miesto Mekka lákalo veriacich už pred vznikom islamu

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac