Život

Európa i Slovensko sa v nedeľu vrátia k stredoeurópskemu času

"Myšlienka zmeny času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. "

TASR, 24. októbra 2015 14:00 V noci na nedeľu 25. októbra začne v roku 2015 platiť v európskych štátoch aj na Slovensku stredoeurópsky čas (SEČ). V noci zo soboty (24. októbra) na nedeľu (25. októbra) sa v roku 2015 skončí stredoeurópsky letný čas (SELČ). Ručičky hodiniek si bude treba v noci na 25. októbra posunúť z tretej hodiny stredoeurópskeho letného času (SELČ) na druhú hodinu SEČ. Znamená to, že ľudia v Európe aj na Slovensku si pospia o hodinu dlhšie. Stredoeurópsky letný čas trval od 29. marca do 24. októbra 2015. V nedeľu 25. októbra 2015 sa Slovensko vráti k stredoeurópskemu času. Ten bude trvať do nedele 27. marca 2016.

O zavedení letného času na území SR rozhodla vláda svojím nariadením z 1. februára 2012 v zmysle zákona na roky 2012 až 2016. Tým nariadením prebralo Slovensko právne záväzné akty Európskej únie. Pôvodne Európska únia plánovala koniec zmien letného času na stredoeurópsky v roku 2011. Potom plán zmien predlžila o ďalších päť rokov.

V Ruskej federácii v rokoch 2011 až do októbra 2014 platil stále letný čas. V nedeľu 26. októbra 2014 prešla Ruská federácia na "zimný čas". V krajine si posunuli ručičky hodiniek o 02.00 hod moskovského času na 01.00 hod. Rozhodli o tom v júli 2014 v Moskve zákonodarcovia prijatím Federálneho zákona o výpočte času.

Iba jeden čas

Bývalý český europoslanec, v súčasnosti senátor Parlamentu Českej republiky a zakladateľ Iniciatívy Pre iba jeden čas (Iniciativa Pro pouze jeden čas) Petr Šilar zastáva názor, že striedanie času je nezmyselný prežitok. Na webovej stránke foronlyonetime.eu Petr Šilar konštatuje, že prvotné ekonomické dôvody na zmeny času sa ukázali ako mylné, zmeny času preukázateľne ovplyvňujú zdravie detí, dospelých aj seniorov navyše posúvanie hodín pravidelne narúša organizáciu práce v mnohých odvetviach v celej Európe.

Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovne: Mrhanie denným svetlom).

Vo viacerých západoeurópskych štátoch, medzi nimi i vo Francúzsku, zaviedli striedanie času v čase ropnej krízy v rokoch 1973-1974. Vo všetkých jej členských štátoch sa prechod na SELČ uskutočňuje v poslednú nedeľu v marci a prechod na SEČ v poslednú nedeľu v októbri.

Sedem mesiacov letného času

Na území dnešnej Slovenskej republiky (SR) zaviedli striedanie letného a stredoeurópskeho času prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území SR šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na našom území sedem mesiacov.

Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie letného a stredoeurópskeho času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu. Zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.

ODPORÚČAME AJ:
Kedy je ten správny čas rozlúčiť sa s plienkami?
Život na Zemi jestvoval o 300 miliónov rokov skôr
Päť vecí, ktoré vám o vzťahu na diaľku nikto nepovie
Vykopávky v Ríme dokazujú, že mesto bývalo väčšie, ako sa myslelo

Komentáre