Zdravie

Obrna existovala už v staroveku: Podarí sa nám jej niekedy zbaviť?

"Prezradíme vám príbeh ochromujúcej choroby na pokraji celosvetového vykorenenia. Obrna – vírus, ktorý napáda nervový systém a ničí nervové bunky, ktoré kontrolujú svaly."

Zuzana Lobotková, 27. februára 2017 8:00 Obrna existuje už miléniá. Existuje stará egyptská maľba, ktorá zobrazuje obeť choroby s krehkými deformovanými končatinami a palicou na oporu. Kým boli paralyzujúce efekty obrny odjakživa devastujúce, choroba vypukla na západe len výnimočne, až do 19. storočia, kedy zasiahla Európu a Ameriku.

Železné pľúca, vakcíny a...

Ochorenie sa prenáša kontaktom s fekáliami, pitím kontaminovanej vody a konzumáciou kontaminovaného jedla, niekedy ale aj kašľom a kýchaním. Po infikovaní vírus napadne nervový systém a začne ničiť nervové bunky, ktoré kontrolujú svaly, hlavne v nohách. Ak niekoho obrna paralyzuje, má 5 až 10-percentnú šancu, že zomrie, keď ochorenie zasiahne dýchací systém. Liek neexistuje.

Aj na dýchanie treba funkčné svaly. Americkí fyziológovia Philip Drinker a Louis Shaw teda v roku 1928 vynašli železné pľúca. Veľký ventilátor, z ktorého trčala len hlava, udržiaval obete obrny nažive celé týždne, kým sa zotavili z ochorenia. Tí permanentne paralyzovaní ale museli v umelých pľúcach stráviť celý zvyšok života.

V roku 1952 Jonas Salk vyvinul injekčnú vakcínu na obrnu a v roku 1961 Albert Sabin priniesol orálne vakcinačné kvapky, ktoré mali tú výhodu, že šírili imunitu v komunite. Tieto vakcíny boli vysoko efektívne, napríklad v USA klesol počet prípadov z 35 000 v roku 1953 na 5300 v roku 1957. V roku 1961 vypukla epidémia obrny v meste Hull a vtedy sa tieto orálne vakcíny ukázali ako veľmi užitočné. Rodičia brali svoje deti do improvizovaných imunizačných centier, kde dostávali kocku cukru a vakcinačné kvapky.

Svet bez obrny?

Úspech masovej vakcinácie viedol doktorov a medzinárodné humanitárne organizácie, vrátane Rotary k tomu, aby zvážili potenciál lieku aj inde. John Sever, vedúci oddelenia infekčných chorôb v americkom Národnom inštitúte zdravia a člen Rotary, v roku 1979 predniesol tento návrh. Ak by mala byť vybraná jediná vakcína, vybral by si tú na obrnu. V časoch, keď menej než polovica detí na celom svete dostávala akúkoľvek vakcínu.

V tých časoch boli v Spojených štátoch len ojedinelé prípady obrny a kiahne boli vyhlásené za vyhladené. Ľudia teda mali pocit, že je čas zamerať sa na obrnu a jej odstránenie. Pre Rotary sa to stalo prioritou číslo jedna. V tom istom roku doktor Sever a iní členovia Rotary vycestovali na Filipíny, kde s podporou vlády a zdravotného priemyslu imunizovali okolo šesť miliónov detí.

Čoskoro bol vírus preč z celej Ameriky, po čom si Rotary a Svetová zdravotnícka organizácia dali za cieľ zbaviť obrny celý svet do roku 1988. V súčasnosti je choroba endemická len v troch krajinách – Pakistan, Afganistan a Nigéria, kde bolo minulý rok len 37 prípadov. Zdravotníci sú optimistickí, myslia si, že tento rok by mohol svet vidieť posledné prípady obrny. Čakajú ich ale vážne výzvy, vrátane útokov na vakcinátorov, slabú rutinu imunizácie a hygieny. Raz môže byť ale cesta k doktorovi s dieťaťom po vakcinačné kvapky len spomienkami.

Zdroj: independent.co.uk

ODPORÚČAME TIEŽ:
Deväť dôvodov, prečo treba jesť viac citrusov
Psychiatrička: Za samovraždami stoja najčastejšie vzťahové problémy
Páry na Slovensku trápi neplodnosť, pomôcť môže asistovaná reprodukcia
Šestnásť typov antikoncepcie a čo by ste o nich mali vedieť

Komentáre