Zdravie

Dekáda za dekádou: Ako váš vek ovplyvňuje pamäť?

"Zabúdate PIN k svojej karte? Alebo kedy má narodeniny váš partner? Každý krížik na vašom krku znamená zmeny v pamäti."

Zuzana Lobotková, 20. januára 2016 12:00
Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Ani dvadsiatnici nemajú stopercentnú pamäť. Vrchol výkonu mozgu je vraj vo veku 25 rokov. Je vtedy aj najťažší a jeho časti sú prepojené, aby čo najlepšie ukladali a odovzdávali informácie. Dvadsiatnici sú teda najšikovnejší pri zapamätávaní mien, telefónnych čísel a podobne. Kazia to však moderné technológie.

Problémy s pamäťou sa u mladých objavujú, lebo sa snažia robiť viac vecí naraz. Pridajte k tomu telefón, počítač a iné technologické pomôcky a informácie sa v mozgu neuložia správne. Mechanizmus kľúčový pri ukladaní informácií do pamäti nedokáže fungovať, ak sme rozptyľovaní.

Štúdium je zistenie, že mladí ľudia sú stále zábudlivý, často preto, že sa snažia robiť príliš veľa naraz. Vedci v nedávnej štúdii zistili, že priemerný počet pamäťových sklzov, je asi šesť týždenne, a to bez ohľadu na vek, pohlavie a inteligenciu.

V 30-ke – rodičovský mozog


Možno stále vyzeráte mlado, no schopnosti mozgu sú už v poklese. Môže za to pokles chemických látok, ktoré prenášajú správy medzi mozgovými bunkami. Je to normálny proces starnutia. Každých desať rokov sa zníži aj rýchlosť mozgu o dve percentá, ako zomierajú bunky v prefrontálnej kôre, čo je oblasť dôležitá pre formovanie spomienok a učenie. Ťažšie ide napríklad aj štúdium jazykov alebo zapamätanie si mien nových známych.

Pretože sa jedná o vek, keď si veľa žien zakladá rodiny, môžu byť tiež zasiahnuté „novorodeneckým mozgom“, ktorý má byť skutočným fenoménom. Nárast hormónov počas tehotenstva, pôrodu a dojčenia, znecitlivuje pamäť, a tak pôsobia matky viac roztržito.

V jednej štúdii vedci z University of Bradford otestovali pamäť pri pamätaní si vecí, ako je poznatok, kde ste nechali kľúče alebo zaparkované auto. Porovnali tehotné a netehotné ženy. Tie tehotné dopadli v teste horšie, a to aj tri mesiace po pôrode, keď sa hladina hormónov začala ustáľovať. A hoci sú matky roztržitejšie, ich mozog je popri tom lepšie pripravený na empatiu, uvažovanie a usudzovanie, aby sa mohli lepšie starať a chrániť svoje deti.
Ilustračné foto Foto: TASR/AP

V 40-ke – už máte Alzheimera?


Už ste niekedy ostali pri pokladni a nevedel vám napadnúť PIN kód? Nepríjemné, pretože môže ísť aj o známku blížiacej sa demencie. Najpravdepodobnejším dôvodom je, že hippocampus, lalok v blízkosti stredu mozgu, sa pomaly zmenšuje od veku 30 rokov až do polovice 60. rokov. K stratám dochádza aj v nervových spojeniach medzi bunkami mozgu, čo znamená, že aj keď máte v hlave informácie, získať ich trvá dlhšie.

V tomto veku sa ľudia stále viac začínajú obávať, že sa u nich prejavia známky Alzheimerovej choroby. Často ide len o roztržitosť, no obavy netreba prehliadať. Problém je pravdepodobne preťaženie údajmi z moderného spôsobu života – neustály tok informácií zavaluje hlavu. Všetci musíme vymazať nepotrebné informácie z krátkodobej pamäte, aby mali kapacitu na nové informácie. Je teda logické, že niektoré spomienky z hlavy zmiznú.
Dokonca aj písanie informácií pomocou klávesnice, a nie perom, znamená, že sa neuložia tak hlboko do mozgu. Výskumníci z University of Stavanger v Nórsku zistili, že keď píšeme rukou, tvorba spomienok je posilnená fyzickým pohybom. Plusom môže byť, že v strednom veku začíname viac efektívne používať obe strany mozgu. Možno je aj to príčinou deficitu. Pomôcť vraj môže systém – rutinné činnosti, odkladanie vecí na rovnaké miesto a podobne.
Ilustračné foto Foto: TASR/AP


V 50-ke – ste geniálni v kvízoch


Vyberiete sa do špajze, no zabudnete, čo ste chceli. Takéto výpadky sú po 50-ke normálne. Pravdepodobným dôvodom je, že vaša prefrontálna kôra mozgu, ktorá je držiteľom spomienok, si udržiava potrebné informácie len po krátku dobu. Funkcia naďalej klesá s vekom, čiastočne pre zúženie tepien, ktoré znižuje prietok krvi do mozgu.

Všetko však nie je zle. Získané poznatky môžu byť užitočné pri kvízoch alebo lúštení krížoviek. Schopnosť vyvolať všeobecné vedomosti a pamätať si správne slová vrcholí vo veku medzi 45 a 55 rokov. Slovná zásoba sa hromadí v priebehu života a len tak ľahko neklesá, pretože je rozložená v mnohých oblastiach mozgu.

Ženy sú na tom dokonca horšie ako muži. Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že počas menopauzy klesá ženský pohlavný hormón estrogén v niektorých častiach mozgu, čo ovplyvňuje koncentráciu, spomínanie si a náladu. Účinok je dočasný, pretože hormóny sa po menopauze upokoja a pamäť je rovnako dobrá ako predtým.

V 60-ke – ako sa to volá?


Hovoríme im „seniorské okamihy“ a po 60-ke sa vyskytujú častejšie. Poznáte ten pocit, keď máte niečo na jazyku, a nie a nie si spomenúť? Ľuďom v tomto veku sa to stane aj viackrát denne. Vedomosti sú uložené v rôznych častiach mozgu, a tak dlhšie, kým sa nájde potrebná informácia. Nemusí to byť hneď Alzheimer – ten trápi len jedného človeka z tisíc.

Stane sa napríklad, že zabudnete na slovo, keď vás niekto preruší. Štúdium mozgovej aktivity u starších dospelých zistila, že ťažšie je sa znova zapojiť, ak vám zabránili dokončiť myšlienku. Vo vyššom veku je náročnejšie ignorovať rozptýlenie a zamerať sa na mozgové siete, ktoré ste používali.

V 70-ke – potrebujete navigáciu



Je na čase byť naozaj efektívny pri vytváraní zoznamov. Pamäťové testy ukázali, že priemerný človek po 70-ke, ktorý vytvoril reťazec desiatich nesúvisiacich slove, si po chvíli pamätal len asi päť z nich. Dokonca sa odporúča používať v aute navigáciu aj pri povedomých trasách. V tomto veku už totiž pamäť poklesla až o 30 percent.

Mnoho sedemdesiatnikov si lepšie pamätá veci spred desiatich rokov, ako na udalosti pár dní staré. Dôvodom je, že životne významné udalosti sú zakódované vo vašom mozgu lepšie, pretože ich sprevádzali prívaly pocitov. To aktivuje uloženie spomienok do dlhodobej pamäti. A prečo si pamätáte veci najmä po dvadsiatke? Predsa až vtedy sa vám dejú životne dôležité udalosti – výber partnera, práce, založenie rodiny a podobne.

V 80-ke – nezabúdame


V 80-ke je ideálny čas venovať sa svojim koníčkom. Ako sa hovorí, nikdy nezabudnete ako sa jazdí na bicykli. Aj napriek poklesu pamäti, len jeden človek zo šiestich trpí demenciou. Väčšina podozrení pochádza od znepokojených rodinných príslušníkov, ktorí si všímajú zmeny, zatiaľ čo postihnutí si sami nie sú vedomí zmien. Rozdiely tu však sú. Je normálne zabudnúť, kde ste nechali kľúče od auta, pri demencii však zabudnete, na čo také kľúče vlastne sú.
Dobrou správou je, že nikdy nie je neskoro zlepšiť si pamäť. Naučte sa hrať zložité videohry, pravidelne cvičte, jedzte tučné ryby. Proste robte veci, ktoré stimulujú tok krvi do mozgu. Dôležitá je aj procedurálna pamäť, ktorá vyvoláva rutinné činnosti, ako je jazda na bicykli, plávanie a podobne.
Zdroj: dailymail

ODPORÚČAME AJ:
Toto ste o zívaní nevedeli
Mladé ženy často netušia, že pri antikoncepcii by nemali fajčiť
Mohla by vás čokoláda ochrániť pred rakovinou pankreasu?
Obávate sa chrípky? Dbajte na prevenciu

Komentáre