Cestovanie

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Opäť po trati z Trnavy do Trenčína

"TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval."

Tablet.TV, 22. decembra 2017 11:00
Tunel Turecký vrch Foto: Tablet.TV
Minulý týždeň sme opäť išli po trati ŽSR 120 z Bratislavy do Trnavy. Teraz budeme znova pokračovať trati ŽSR 120. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.

Dnes zopakujeme jazdu po trati Trnava - Trenčín od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!

.
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda medzi Trnavou a Trenčínom zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o súprave a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Začiatok cesty: Železničná stanica Trnava


Železničná stanica Trnava Foto: Tablet.TV

.
Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.

.
Údaje o vlaku a trati
Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 362.

Radenie vlaku
Rušeň 362 + vozeň Aeer61 + vozeň Apeer61 + vozeň WRRmeer61 + vozeň BDshmeer + 3x vozeň Beer61 + 4x vozeň Bmpeer61.

Číslo trate: ŽSR - 120
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Trnava- Trenčín
Rozchod: 1 435 mm
Elektrifikácia: Napájacia sústava – striedavý prúd 25 kV 50 Hz

.
Železničná trať Trnava - Trenčín je súčasťou trate Bratislava- Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Trnavu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.
Z histórie trate

V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. 1. mája 1873 oficiálne spustili premávku parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava. 2. júna 1876 bol otvorený úsek po Nové Mesto nad Váhom a 1. mája 1878 bol dokončený úsek po Trenčín.
Zaujímavosti

Dvojkoľajný železničný tunel Turecký vrch sa nachádza na železničnom koridore č. V Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou, v medzistaničnom úseku Nové Mesto nad Váhom – Trenčianske Bohuslavice, v novom železničnom kilometri 102,485 – 104,260.

Tunel je v podstate preložkou bývalej železničnej trate, ktorá obchádzala masív Tureckého vrchu v jeho úbočí v súbehu s cestou I. triedy I/61 a Biskupickým kanálom rieky Váh. Preložku trate bolo nutné uskutočniť kvôli nevyhovujúcim smerovým pomerom bývalej železničnej trate (rýchlosť len 80 km/h) pre požadovanú rýchlosť 160 km/h.

Celková dĺžka tunela Turecký vrch v osi je 1775 m, razená časť má dĺžku 1740m.

Turecký vrch má nadmorskú výšku 346,3 m n.m. Je prírodnou rezerváciu od roku 1984 s výmerou 30,4 ha.

Modernizácia úsekov trate 120
Trnava – Nové Mesto nad Váhom
Úsek: Trnava (mimo) – Piešťany (mimo)
Dĺžka: 33 km
Začiatok výstavby: október 2004
Uvedenie do prevádzky: marec 2008

Úsek: Piešťany (vrátane) – Nové Mesto nad Váhom (vrátane)
Dĺžka: 20 km
Začiatok výstavby: marec 2006
Uvedenie do prevádzky: marec 2009

Nové Mesto nad Váhom – Trenčín
Úsek: Nové Mesto nad Váhom (mimo) – Trenčianske Bohuslavice (mimo)
Dĺžka:4,5 km
Začiatok výstavby: september 2009
Uvedenie do prevádzky: máj 2013

Úsek: Trenčianske Bohuslavice (vrátane) – Zlatovce (mimo)
Dĺžka:12,9 km
Začiatok výstavby: september 2009
Uvedenie do prevádzky: máj 2013

Úsek: Zlatovce (vrátane) – Trenčianska Teplá (mimo)
Dĺžka:12,2 km
Začiatok výstavby: október 2012
Uvedenie do prevádzky: predpoklad január 2016
.
Stanice a zastávky na trati
• Trnava – križovatka s traťou 116 a 133
• Brestovany
• Leopoldov – križovatka s traťou 133 a 141
• Madunice
• Veľké Kostoľany
• Drahovce zastávka
• Piešťany
• Horná Streda
• Brunovce
• Považany
• Nové Mesto nad Váhom – križovatka s traťou 121
• Trenčianske Bohuslavice
• Melčice
• Kostolná-Zariečie
• Zlatovce
• Trenčín – križovatka s traťou 143

.

Začiatok cesty: Železničná stanica Trenčín


Železničná stanica Trenčín Foto: Tablet.TV


Zaujímavosti na trati


Trenčiansky hrad
Trenčiansky hrad je pomerne rozsiahly zrenovovaný hrad, týčiaci sa na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín. Je charakteristickou dominantou nielen Trenčína, ale aj celého Stredného Považia. Je národnou kultúrnou pamiatkou.

História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na hradnej skale, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l.
Trenčiansky hrad Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Dnešný hrad vznikol pravdepodobne na mieste hradiska. Prvou preukázateľnou stavbou na návrší bola veľkomoravská štvorapsidová rotunda z 9. storočia a neskôr kamenná obytná veža, keď hrad slúžil na ochranu Uhorského kráľovstva a západného pohraničia. Koncom 13. storočia sa dostal do majetku palatína Matúša Čaka, významného oligarchu, ktorý ovládal veľké územia a stal sa legendárnym „pánom Váhu a Tatier“.

Jeho stavebnú činnosť môžeme sledovať predovšetkým pri rozšírení a úprave blokovej obytnej veže z 11. storočia, ku ktorej pristaval aj obytný palác v mohutnom opevnení. Veža, dodnes nazývaná Matúšova, je určujúcim prvkom a dominantou širokej siluety. Po Matúšovej smrti patril hrad až do konca 15. storočia uhorskému panovníkovi. Horný hrad rozšíril kráľ Ľudovít z Anjou o nový palác a opevnenie. Žigmund Luxemburskýdaroval hrad svojej manželke Barbore, pre ktorú dal v prvej tretine 15. storočia vybudovať nový palác a kaplnku. Všetky tieto budovy boli čiastočne obnovené a dnes sa využívajú na muzeálne účely. 15. storočie bolo storočím ďalšieho zosilňovania opevnenia vyvolaného husitskými výpravami, ktoré v tom čase smerovali na Slovensko. Koncom 15. storočia získal hrad spolu s mestom Štefan Zápoľský a začal s rozsiahlymi prestavbami. Hradné budovy boli cieľom tureckej expanzie už začiatkom 16. storočia.
Na snímke Trenčiansky hrad. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Napriek Zápoľského opevňovacím prácam, hrad v roku 1527 dobyl Katzianer (generál kráľa Ferdinanda I.). Obnova a rozšírenie rozsiahleho opevnenia, ktoré kladie Trenčiansky hrad popri Spišskom hrade a Devínskom hrade medzi najrozsiahlejšie európske hrady, sa uskutočňovali v rokoch 1540 – 1560. V tom čase vybudovali delostreleckú hviezdicovú obranu podľa projektov talianskych architektov a zmodernizovali budovy podľa dobových vzorov.

Zmenila sa aj silueta hradu – vysoké gotické strechy vymenili za horizontálne renesančné atiky s lastovičími chvostami, ktoré boli typickým talianskym prvkom 16. storočia. V roku 1790 sa v meste rozšíril požiar, ktorý zachvátil aj hrad. V polovici 19. storočia, keď si myšlienky pamiatkovej starostlivosti začali raziť cestu aj v Uhorsku, zakonzervovali poškodené objekty a zabezpečili ich tak pred ďalším rozpadom. Od konca 50-tych rokov minulého storočia sa na hrade uskutočňuje jeho komplexná obnova a konzervácia opevnenia. Obnovené objekty sa postupne využívajú na muzeálne účely a pre expozície.

Zdroj: wikipedia.org

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac