Cestovanie

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Opäť po trati z Bratislavy do Trnavy

"TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval."

Tablet.TV, 15. decembra 2017 11:00
Estakáda Šenkvice Foto: Tablet.TV
Minulý týždeň sme vám predstavili trať TEŽ zo Štrbského Plesa do Popradu- Tatier. Teraz vás opäť povozíme po trati ŽSR 120. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.

Dnes zopakujeme jazdu po trati Bratislava - Trnava od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!

.
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda medzi Bratislavou a Trnavou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o súprave a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

.

Začiatok cesty: Železničná stanica Bratislava


Železničná stanica Bratislava Foto: Tablet.TV


Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach - VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.

Údaje o vlaku a o trati
Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 362.

Radenie vlaku
Rušeň 362 + vozeň Aeer61 + vozeň Apeer61 + vozeň WRRmeer61 + vozeň BDshmeer + 3x vozeň Beer61 + 4x vozeň Bmpeer61.

Číslo trate: ŽSR - 120
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Bratislava - Trnava
Rozchod: 1 435 mm
Elektrifikácia: Napájacia sústava – striedavý prúd 25 kV 50 Hz


Železničná trať Bratislava – Trnava je súčasťou trate Bratislava - Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Trnavu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.

Z histórie trate
Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť vznikla 22.1.1838, keď boli plenárnemu zasadnutiu predložené projekty a rozpočet na schválenie. Schválený kapitál vo výške 500 000 zl mal byť získaný vydaním 2 500 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl.

Pomerne nízky náklad stavby súvisel s použitím koní ako ťažnej sily. 27. septembra 1840 začala skúšobná a 4.10.1840 verejná prevádzka 15,5 km dlhej konskej železnice medzi mestami Bratislava a Svätý Jur (prvá železnica na Slovensku a v Uhorsku). Na úseku Svätý Jur – Pezinok sa prevádzka začala 30.6.1841. V roku 1872 trať zatvorili kvôli rekonštrukcii na parnú trakciu. 11. decembra 1846 bol sprevádzkovaný úsek po Sereď, 20. augusta 1848 po nej šiel prvý parný vlak z Viedne. V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. 1. mája 1873 oficiálne spustili premávku parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava.

Zaujímavosti
Na trati ŽSR číslo 120 medzi stanicami Pezinok a Šenkvice sa nachádza železničná estakáda. Jej dĺžka je 740 m a dokončili ju v roku 2005.

Vybudovali ju ako najzložitejšiu časť stavby preložky V. koridoru a skladá sa z dvoch častí. Prvá časť modernizovaného úseku kopíruje pôvodnú starú trať v dĺžke 1,5 km a druhý úsek nahradila preložka železničnej trate v dĺžke 3,5 km. V tomto úseku je nová trať vedená na novovybudovanom železničnom násype, ktorého výška je až do 8 m a zvyšnú časť tvorí železničná estakáda v dĺžke 740 m.

Modernizácia úsekov na trati
Bratislava – Trnava
Bratislava Rača – Šenkvice (mimo staníc)
Dĺžka: 13,4 km
Začiatok výstavby: marec 2002
Koniec výstavby: september 2006

Šenkvice – Cífer a stanice v úseku Rača – Trnava
Dĺžka:22,4 km
Začiatok výstavby: júl 2004
Koniec výstavby: september 2008

Cífer – Trnava (mimo staníc)
Dĺžka: 5,8 km
Začiatok výstavby: marec 2000
Koniec výstavby: jún 2001

Stanice a zastávky na trati
• Bratislava hlavná stanica – križovatka s traťou 100, 110, 130, 132 a 607
• Bratislava-Vinohrady
• Bratislava-Rača – križovatka s traťou 602
• Svätý Jur
• Pezinok zastávka
• Pezinok
• Šenkvice
• Báhoň
• Cífer
• Trnava – križovatka s traťou 116 a 133

.

Koniec cesty: Železničná stanica Trnava


Železničná stanica Trnava Foto: Tablet.TV

.

Zaujímavosti na trati


Červený kameň
Červený Kameň je hrad na Slovensku na juhovýchodnom svahu Malých Karpát neďaleko Modry nad obcou Častá.
Na nádvorí dnešného hradu Červený Kameň stál už v polovici 13. storočia. Kamenný hrad, ktorý bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, tiahnúcej sa od Bratislavy až po Žilinu. Tento pôvodný hrad zanikol v prvej polovici 16. storočia. Keď jeho vtedajší majitelia, augsburskí podnikatelia Fuggerovci, vybudovali v rokoch 1535 - 1557.
Hrad Červený Kameň. Foto: Facebook Červený Kameň Hrad

Po jeho obvode novú pevnosť s ústredným štvorcovým dvorom a štyrmi nárožnými baštami a rozsiahlymi skladovacími pivničnými priestormi.

Základom pevnosti bolo pôvodne iba juhozápadné obytné krídlo, v ktorého suteréne boli rozsiahle skladovacie priestory. Štyri nízke a široké baštypostavené na obranu pevnosti, boli prispôsobené vyspelej delostreleckej obrane systémom kazemát a strelných komôr s dômyselným riešením vetrania a odsávania dymu po výstreloch. Pevnosť dobudoval po roku 1588 jej nový majiteľ Mikuláš Pálfi dostavbou ďalších dvoch poschodových obytných krídel a jedného prízemného krídla na severozápade. Pevnosť sa tak stala zároveň honosným renesančným zámkom, ktorého obytné priestory zariadili umelecky vyspelým interiérom.

Hrad Červený Kameň Foto: TASR/ Michal Svítok


Neskoršie prestavby už iba zvyšovali reprezentačnosť rodového panského sídla. Aj keď bol hrad v nasledujúcich storočiach niekoľkokrát poškodený požiarom, Pálfiovci, ktorí boli jeho vlastníkmi až do druhej svetovej vojny, ho vždy opravili, takže sa nám dodnes zachoval vo svojej historickej podobe. Objekt dnes slúži ako múzeum nábytku.
Zdroj: wikipedia.org, youtube.com

ODPORÚČAME AJ:
PRÍRODNÁ ATRAKCIA: Ľadopád v Demänovskej Doline nájdete hneď pri ceste
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Zo Štrbského Plesa do Popradu
Na Horehroní odštartovala zimná sezóna, prinesie niekoľko noviniek
Vianočná dedinka na rakúskom zámku Schloss Hof má viacero noviniek

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac