Cestovanie

Objav v Ducovom: Turisti považovali lebku z hrobu za kameň na chodníku

"Archeológovia najskôr vykopali lebku a následne celú kostru v dovtedy nedotknutom hrobe, kde bol jedinec pochovaný v skrčenej polohe. "

TASR, 17. novembra 2017 10:00 Doteraz posledným nahláseným kostrovým nálezom na území Trnavského kraja je jedinec pochovaný na archeologickom nálezisku Kostolec medzi obcami Ducové a Hubina pri Piešťanoch. Jeho lebku vytŕčajúcu vrchnou časťou priamo do značkovaného turistického chodníka považovali niekoľko dlhých rokov návštevníci za kameň. To, že odolala tisícom nôh vďačí skutočnosti, že bola plná hliny.

Tvarom "kameňa" sa nikto nezaoberal, až turistovi Štefanovi Kubovičovi z Hubiny prišlo divné, že je taký pravidelný a má švy. Upozornil preto Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Trnava. Podozrenie, že ide o ostatky, sa následne potvrdilo. Archeológovia najskôr vykopali lebku a následne celú kostru v dovtedy nedotknutom hrobe, kde bol jedinec pochovaný v skrčenej polohe. "Pozornému návštevníkovi Kostolca vďačíme za tento nález, ktorý sa nám javí zaujímavý z viacerých hľadísk," povedal pre TASR archeológ KPÚ Peter Grznár. Nevedia s istotou určiť, z akého obdobia pochádza, nakoľko nemal pri sebe žiadnu hrobovú výbavu, ktorá by im v tomto pomohla.



V Kostolci sa pochovávalo v mladšej dobe bronzovej (1300 až 1000 pred naším letopočtom), v čase existencie hradiska velatickej kultúry, v stredoveku od polovice 9. do polovice 15. storočia, a tiež v novoveku od konca 16. do začiatku 19. storočia. Do úvahy v prípade nájdeného hrobu prichádzajú prvé dve možnosti. "Buď ide o praveký hrob z doby bronzovej, čo by vysvetľovalo skrčenú polohu kostry. Ak je to tak, plocha pravekého hradiska bola rozsiahlejšia, ako sme sa domnievali. Druhou možnosťou je stredoveký pôvod kostry a v tom prípade situovanie na okraj regulárneho pohrebiska, čo môže svedčiť o sociálnej vylúčenosti pochovaného," povedal Grznár.

Nález za takýchto okolností je podľa archeológa KPÚ Matúša Sládka raritou. V roku 2017 nahlásili občania KPÚ až štyri kostrové nálezy. "V Kamennom mlyne v Trnave, Modranke a Senici a teraz v Kostolci," povedal. V predošlých rokoch to býval spravidla jeden. Za nárast, ako uviedol, možno vďačiť väčšej osvete i skutočnosti, že pri vzácnych archeologických nálezoch môže dostať nálezca až sto percent vyčíslenej hodnoty. Pri kostrových nálezoch sa ale hodnota vyčísliť nedá. "Nálezné nedostane ani Štefan Kubovič. Ale bol počas výskumu prítomný aj so svojou dcérkou a veľmi sa o všetko zaujímal," dodal Sládok.

Národná kultúrna pamiatka Kostolec sa nachádza na dolomitovom výbežku pohoria Považský Inovec. Lokalita patrí k významným slovenským polykultúrnym archeologickým náleziskám.

ODPORÚČAME TIEŽ:
Rozhovor: Vrátil sa zo zahraničia, aby spoznával krásy Slovenska
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Z Košíc do Rožňavy
Highlighty týždňa: Nový slovenský film o tom, čoho sa bojíme
Tematická cesta Petržalské bunkre spája cykloturistiku a históriu

Komentáre