Cestovanie

Málo známa jaskyňa Čertova pec je vzácnou archeologickou lokalitou

"Nálezy archeológov potvrdili, že jaskyňa bola sídliskom lovcov už v období stredného paleolitu, starej doby kamennej, v období zhruba 80.000 rokov pred naším letopočtom."

TASR, 5. augusta 2017 8:00
Na snímke jaskyňa Čertova pec. Foto: TASR - Henrich Mišovič
Verejnosti voľne prístupná malá krasová jaskyňa Čertova pec patrí k málo známym slovenským jaskyniam napriek tomu, že je vzácnou archeologickou a paleontologickou lokalitou. Nálezy archeológov potvrdili, že jaskyňa bola sídliskom lovcov už v období stredného paleolitu, starej doby kamennej, v období zhruba 80.000 rokov pred naším letopočtom. Jaskyňa nachádzajúca sa v Považskom Inovci, necelé dva kilometre od obce Radošina v okrese Topoľčany, je najstarším ľuďmi obývaným jaskynným osídlením na Slovensku. "Všade inde vo svete by si vyslúžila náležitú pozornosť, my sme zatiaľ v tomto smere pozadu," skonštatovala starostka Radošiny Marta Kolková.

Čertova pec patrí medzi tunelovité jaskyne, je obojstranne priechodná a pretína ju niekoľko tektonických puklín. Je 27 metrov dlhá, v priemere šesť metrov široká a maximálne 4,6 metra vysoká. Vznikla eróznou činnosťou, prietokom vody. Radošinčania však majú na vznik jaskyne iný názor. Podľa ľudovej povesti ju vyhĺbili čerti, preto aj dostala pomenovanie Csertowa Pecz. Pod týmto názvom spomína jaskyňu polyhistor Matej Bel v knihe Notitia Hungariae novae historico-geographica..., vydanej vo Viedni v roku 1742. V monografii Nitrianskej župy z roku 1898 sa jaskyňa uvádza pod maďarským názvom Ördögkemencze.

Obyvateľmi jaskyne údajne boli v minulosti aj zbojníci, ktorí lúpili na neďalekej hradskej spájajúcej Nitru s Piešťanmi a v jaskyni našli úkryt. Čertova pec bola v roku 1981 vyhlásená za chránený prírodný útvar. Prírodnou pamiatkou bola vyhlásená v roku 1994 s novelizáciou z roku 2008.

O jaskyni, ako o možnom úkryte pravekého človeka, sa prvýkrát zmienil archeológ Národného múzea v Prahe Jiří Neustupný v roku 1932. O päť rokov neskôr našiel nemecký archeológ Lothar Franz Zotz v jaskyni neolitický črep, zlomky mamutoviny a dva pazúrikové úštepy, na základe ktorých uvažoval o paleolitickom osídlení jaskyne. Archeologický ústav SAV v Nitre uskutočnil na Čertovej peci v rokoch 1958 až 1961 systematický výskum pod vedením archeológa Juraja Bártu.

Výskum potvrdil viacvrstvové osídlenie. Najstaršie z posledného interglaciálu reprezentuje moustierska kultúra zo stredného paleolitu, kedy ju obýval človek neandertálskeho typu. Nasledovalo osídlenie kultúry szeletien z mladšieho paleolitu. Podľa informácií na tabuli v blízkosti vstupu do jaskyne štiepané a retušované kamenné nálezy a ulitníky z tejto lokality možno spájať s nálezmi z oblasti Čierneho mora. Úsilie realizovať v jaskyni paleolitický skanzen s odbornými textami a figurínami neandertálcov v životnej veľkosti stroskotalo na nedostatku financií.

ODPORÚČAME AJ:
Pružinská Dúpna jaskyňa je náleziskom kostí jaskynného medveďa a leva
Vyberte sa do jaskyne Zlá diera: Každému má čo ponúknuť
Jaskyňa Driny je jedinečná výskytom 11 druhov netopierov
Jazvinskú jaskyňu chcú dostať na mapu slovenských jaskýň
Jazerná jaskyňa pri Tisovci ukrýva viacero nevysvetliteľných záhad

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac