Cestovanie

Viete, čo robiť, keď sa v zahraničí dostanete do problémov?

"Plánujete dovolenku a chcete byť pripravení na všetko? V tom prípade by ste najmä mali poznať destináciu a základné zákony, ktoré v nej platia. V prípade problémov pomáhajú aj konzulárne úrady. Ako?"

Veronika Rosputinská, 27. mája 2014 6:00
Ilustračné foto Foto: TASR/Štefan Puškáš


S Barbarou Illkovou, generálnou riaditeľkou Sekcie právnej a konzulárnej Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, sme sa stretli pred niekoľkými týždňami a výsledkom bol zaujímavý rozhovor o ľudských právach a diplomacii. A hneď sme sa dohodli na ďalšom, ktorý sa bude týkať primárne toho, ako si poradiť, keď sa v zahraničí dostanete do krízovej situácie. Viete, na akú pomoc máte nárok?

Najmedializovanejším prípadom, ktorý spadá pod ochranu slovenských občanov v zahraničí, boli deti Boórové vo Veľkej Británii. Čo na tomto prípade bolo pre vás najťažšie a ako ovplyvnil prácu vášho tímu do budúcnosti? Môže sa také niečo opakovať?

Konzulárna asistencia alebo konzulárna pomoc predstavuje jednu z najdôležitejších úloh rezortu diplomacie. Osobitná pozornosť je venovaná práve maloletým občanom a deťom, ktorí, žiaľ, mnohokrát nie vlastnou vinou sa ocitnú v nezávideniahodných situáciách, respektíve sú tou najnevinnejšou obeťou, či už rodinných nezhôd alebo aj konania inštitúcií. Preto riešenia týchto prípadov vyžaduje maximálnu empatiu a citlivosť našich pracovníkov v zahraničí, ale aj tu v Bratislave. Vami spomínaný prípad detí Boórových nám ukázal, že na riešenie týchto prípadov je potrebná súhra a úzka spolupráca dôležitých aktérov štátu, nie len nášho ministerstva, ale aj iných rezortov. Som veľmi rada, že sa nám ho podarilo vyriešiť a musím naozaj úprimne dodať, že v živote nie je snáď krajší moment ako vidieť smiech detských očí a ich radosť. Preto, aby sme predišli do budúcnosti podobným prípadom, aj keď ich úplne vylúčiť nemôžeme, rada by som apelovala na našich občanov, aby sa včas obrátili, ak tomu nebudú brániť iné okolnosti, na inštitúcie, do ktorých gescie táto agenda patrí a samozrejme, pokiaľ vieme, že dieťa, alebo maloletý občan je v zahraničí, aj na nás.

Ďalším z prípadov, o ktorom médiá informovali niekoľko mesiacov, boli slovenskí paraglajdisti zadržaní v Iráne. Čo býva v podobných prípadoch najzložitejšie? Rokovanie s druhou stranou? Tlak médií? Komunikácia s rodinami?

Áno, ako správne uvádzate, je to tak. Je to akási zmes všetkých týchto aspektov. Veľmi dôležitá je rola médií. Pri takýchto prípadoch, keď máme našich občanov v komplikovaných situáciách, je dôležité nastaviť si komunikačné kanály s médiami, keďže najcitlivejšie sú ich výstupy vnímané rodinou alebo blízkymi. Rokovania v takýchto komplikovaných prípadoch sú mnohokrát zdĺhavé a vyžadujú profesionálny diplomatický prístup, čo bolo aj v tomto prípade potvrdené.

Na rôzne dobrodružné výpravy či sólo cestovanie do exotických destinácií si dnes trúfajú aj neskúsení cestovatelia. Spomeňme napríklad dve Češky, ktoré zadržiavajú ako rukojemníčky v Balúčistáne. Kde a ako by mali takíto cestovatelia hľadať spoľahlivé informácie? Vedeli by ste im poradiť, ako nepreceniť vlastné cestovateľské schopnosti a nepodceniť riziká spojené s vybranou destináciou?

Našim občanom cestujúcim do rôznych kútov sveta by som odporučila pred cestou získať základné informácie o destináciách prostredníctvom nášho portálu. Pokiaľ majú ďalšie dodatočné otázky, konzulárny odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky tieto veľmi ochotne zodpovie, pokiaľ samozrejme máme na ne odpovede. V prípade, že to tak nie je, radi odporučíme, respektíve nasmerujeme budúcich cestovateľov na vecne príslušné inštitúcie. Pokiaľ sa nachádzajú už v zahraničí, sieť našich zastupiteľských úradov, ako aj honorárnych konzulátov, je im k dispozícii. V prípade, že sa ocitnú v krajine, kde nie je naše zastúpenie, môžu sa so žiadosťou o pomoc obrátiť na najbližšie zastúpenie inej európskej krajiny, prípadne kontaktovať diplomatickú službu nášho ministerstva.

Na čo netreba zabúdať pri cestovaní s deťmi do zahraničia?

Určite je to platný cestovný pas. Od 27.06.2012 platí povinnosť každého občana SR bez ohľadu na vek byť držiteľom cestovného pasu pri ceste do zahraničia. Zápis dieťaťa v pase rodiča už nie je platný, i keď samotný pas je, a i pri ceste do blízkeho zahraničia môže dôjsť k situácii, že policajné orgány budú cestujúcich kontrolovať a vyžadovať preukázanie identity cestovným dokladom. Ak ho dieťa, alebo aj iná osoba nebude mať, dôjde prinajmenšom k zdržaniu do doby, kým sa identita hodnoverne nepreukáže. Preto by mal každý, kto do zahraničia cestuje, myslieť aj na to , že i dieťa potrebuje pas, a tým sa vyhne prípadným nepríjemnostiam. Dôležité je aj to, aby platnosť pasu zodpovedala špecifikám destinácie. Tu pomôžu stránky, naši občania môžu využiť informačnú bázu nášho rezortu, alebo sa obrátiť priamo aj na zastúpenia cudzích krajín v SR. Taktiež je dôležité mať na zreteli skutočnosť, či maloletý, respektíve dieťa, cestuje do zahraničia samé, alebo v sprievode jedného, či oboch rodičov.

Fotografovanie detí na pas. Foto: TASR/Martin Baumann
Do akých problémov, ktorým by sa dalo jednoducho predísť, sa najčastejšie dostávajú Slováci v zahraničí? Napríklad konzumácia alkoholu, nepreclený tovar, výtržnosti, neznalosť zvykov?

Sú to bežné problémy, začínajúc narúšaním verejného poriadku a páchaním trestnej činnosti končiac. Opäť by som zdôraznila skutočnosť, že pred cestou je dôležité mať naštudované aspoň základné informácie o cieľovej destinácii a mať pri sebe základné kontaktné údaje na náš zastupiteľský úrad, ale aj na políciu, zdravotnú službu či iné dôležité údaje a mať samozrejme aj uzatvorené aspoň základné poistenie na krytie nákladov spojených so zdravotnou starostlivosťou v zahraničí. Taktiež by som odporučila využiť dobrovoľnú registráciu na našej webstránke pri ceste do zahraničia.

Plánujete aj tento rok v najnavštevovanejších turistických destináciách zriaďovať dočasné detašované konzulárne pracoviská?

Tento rok plánujeme zriadiť detašované pracovisko v Zadare.

Koľko slovenských občanov si odpykáva trest v zahraničí a v ktorých krajinách je ich najviac?

V roku 2013 sme evidovali celkovo 1946 prípadov trestnej činnosti našich občanov v zahraničí. Najväčší počet sme zaznamenali vo Veľkej Británii, Rakúsku, Českej republike a Maďarsku.

Ktorý konzulárny prípad počas Vašej praxe vo Vás najviac zarezonoval a prečo?

Každý konzulárny prípad je iný. V praxi nejestvuje muster, vzor prípadov. Preto si riešenie prípadov vyžaduje maximálnu citlivosť a profesionalitu. Osobitne je to v agende rodičovských únosov detí, súčinnosti našich úradov pri medzinárodných osvojeniach, alebo tragických dopravných nehodách.

Existuje zoznam krajín, do ktorých sa neodporúča cestovať? Ktoré sú to?

Zoznam krajín, do ktorých sa neodporúča cestovať, je dostupný na našej webstránke a je pravidelne aktualizovaný. V prípade, že má občan otázky pri ceste do zahraničia, tak ako som už spomenula v našom rozhovore, sme k dispozícii poskytnúť čo najvyčerpávajúcejšiu odpoveď k jednotlivému teritóriu či destináciám.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo
Kontaktujú ministerstvo ukrajinskí/slovenskí občania so žiadosťou o pomoc s momentálnou situáciou na Ukrajine, prípadne o pomoc pri ich preprave na Slovensko?

Náš zastupiteľský úrad v Kyjeve a generálny konzulát v Užhorode nezaznamenali výraznú zmenu vo výkone konzulárnej agendy vo vzťahu k aktuálnej situácii na Ukrajine.

Registruje váš zastupiteľský úrad v Kyjeve zvýšený počet žiadostí o víza na Slovensko?

V týchto pohnutých dňoch práve opadol záujem občanov Ukrajiny cestovať do Slovenskej republiky, čo sa prejavilo na počte podaných žiadostí o vízum. Napríklad v januári bolo na našom veľvyslanectve v Kyjeve podaných 2632 žiadostí o vízum, avšak v marci to bolo 1461 žiadostí. Na Generálnom konzuláte v Užhorode v januári bolo podaných 2400 žiadostí a v marci už len 1943.

Slovenskí turisti sa dnes tešia bezvízovému styku s Tureckom aj s Emirátmi. V ktorých turistických destináciách ešte rezort diplomacie pracuje na zrušení vízovej povinnosti?

Vízová politika v rámci EÚ nie je individuálnou záležitosťou jednotlivých štátov, ale pripravuje sa spoločne. Zväčša ide o recipročnú záležitosť. Je niekoľko tretích štátov, ktoré sú ochotné uvoľniť svoj vízový režim voči členským štátom EÚ, avšak EÚ pred recipročným opatrením najprv skúma možné dôsledky takéhoto kroku. Kým zrušenie vízového režimu nie je oficiálne potvrdené, je predčasné o tom hovoriť.

Aké nástroje pomoci občanom pripravuje ministerstvo pre novú turistickú sezónu?

Po vyhodnotení uvítacích sms správ, rezort diplomacie naďalej plánuje pokračovať v tejto bezplatnej službe, k čomu sa koncom roka 2013 pridala aj tzv. Svetobežka pre moderné aplikácie. Základnou bezplatnou službou však naďalej ostáva registračný formulár, ktorí naši občania môžu využiť pri cestách do zahraničia.

Minimum ľudí, najmä dovolenkárov, sa pred cestou do zahraničia informuje o tom, čo robiť, keď nastane problematická situácia. Kde má človek hľadať pomoc?

Rezort diplomacie už takmer rok úspešne informuje našich dovolenkárov prostredníctvom uvítacích sms v jednotlivých destináciách krátkou správou o 24 hodinovom telefónnom čísle zastupiteľského úradu v teritóriu, respektíve teritoriálne príslušného generálneho konzulátu/veľvyslanectva, ktoré môžu občania zavolať v stave núdze, alebo iných závažných situácií. V prípade, že nedisponujú mobilnými telefónmi, alebo sú mimo zóny signálu, vo všeobecnosti sa môžu obrátiť na akýkoľvek iný zastupiteľský úrad členskej krajiny EÚ, prípadne urýchlene kontaktovať miestnu políciu a požiadať o pomoc pri kontaktovaní nášho, či iného európskeho zastúpenia.

Ako má dovolenkár postupovať napríklad v prípade straty dokladov?

V prípade straty dokladov je nevyhnutné obrátiť sa na najbližšiu policajnú stanicu, vyžiadať si potvrdenie a ak to okolnosti a vzdialenosť dovoľujú, navštíviť náš zastupiteľský úrad, kde v prípade, že občan nemá iný cestovný doklad, môže náš občan požiadať o vystavenie náhradného cestovného dokladu. Opäť, ak Slovensko v krajine zastúpenie nemá, môžu sa obrátiť o pomoc aj na iné európske zastúpenie.

Čo v prípade, keď ho okradnú alebo sa stane účastníkom dopravnej nehody?

Je nevyhnutné postupovať obdobne ako v predchádzajúcom prípade, kontaktovať, respektíve privolať miestnu políciu a pokiaľ to vyžadujú okolnosti, ak tak neučiní polícia sama, aj informovanie nášho zastupiteľského úradu.

Ilustračné foto Foto: TASR/HaZZ
V posledných rokoch čoraz častejšie čítame o podvodných cestových kanceláriách, keď dovolenkári nedostanú to, čo si zaplatili. Ide najmä o problémy s hotelmi a službami. Na koho sa treba obrátiť v prípade takýchto problémov?

Samozrejme, naši občania sa môžu so žiadosťou o pomoc obrátiť aj na nás, treba si však uvedomiť aj špecifiká teritórií, kde očakávaná pomoc nemusí korešpondovať s predstavami našich občanov. Naše úrady však každopádne sú nachystané pomáhať našim občanom v zahraničí.

Čo by ste dovolenkárom odporučili, cestovať s cestovnou kanceláriou či „na vlastnú päsť“?

Určite cestovať s overeným tour operátorom, respektíve pri vyhľadávaní destinácie používať overené zdroje. Ako základný zdroj pre teritórium môže poslúžiť aj náš portál.

Mnoho dovolenkárov má v cudzine problém sa dohovoriť, či už miestnym jazykom alebo v angličtine. Poskytuje veľvyslanectvo služby tlmočníka?

Nie, neposkytuje.

Ktoré krajiny túto sezónu neodporúčate navštíviť?

Aktuálne informácie sú dostupné na našej webstránke, pravidelne ich aktualizujeme.


Barbara Illková Foto: Barbara Illková/súkromný archív

JUDr. Barbara Illková, PhD. je generálnou riaditeľkou Sekcie právnej a konzulárnej Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Pôsobila na rôznych diplomatických funkciách, okrem iného aj ako veľvyslankyňa SR v Nórsku a na Islande. Je predsedníčkou Slovenského výboru pre medzinárodné humanitárne právo a od roku 2012 je tajomníčkou Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. V poslednom období sa pod jej vedením podarilo tímom MZVaEZ SR úspešne prispieť k vyriešeniu prípadu detí Bóorových vo Veľkej Británii, či prepusteniu skupiny paraglajdistov v Iráne. Riadi tím odborníkov, ktorý na MZVaEZ SR pripravujú jednotlivé kapitoly Celoštátnej stratégie podpory a ochrany ľudských práv na Slovensku.

Komentáre