Život

Ako vznikla Veľká noc? Na počiatku bola oslava jari

"Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sa začína Kvetnou nedeľou. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalemu."

TASR, 16. apríla 2017 7:00
Ilustračná snímka Foto: TASR/Henrich Mišoviš
Veľká noc je najstarším a jeden z najvýznamnejších sviatkov kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení, pripadá však na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca po 21. marci.

Na počiatku bolo vítanie jari


Veľkonočné sviatky majú predovšetkým kresťanský rozmer, ale do súvislosti s nimi sa dávajú aj iné religiózno-tradičné aktivity, ktoré majú ešte predkresťanský pôvod. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. U prvých kresťanov sa Veľká noc slávila v čase, keď prebiehali židovské jarné sviatky Pesach, ktorými si Židia pripomínajú svoje oslobodenie z Egypta. Nicejský kresťanský koncil v roku 325 určil po dlhších rozporoch Veľkú noc na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Cirkev v roku 1956 upravila veľkonočné obrady tým, že im opäť dala starokresťanský ráz.

Morenu hádzali do vody


Kultové obrady súvisiace s vítaním jari boli rôznymi spôsobmi typické aj pre iné etniká, ktoré sídlia na severnej pologuli. Okrem Indoeurópanov ide napríklad o Ugrofínov, rôzne sibírske etniká a indiánske kmeňové spoločenstvá v Severnej Amerike. Na území dnešného Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari - príchodom Vesny súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky či zhotovoval sa nový odev.

Posvätené bahniatka získavajú veľkú moc


Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sa začína Kvetnou nedeľou. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalemu. Názov sviatku je odvodený od kvetov – palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok. V katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc. Traduje sa, že bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od chorôb, zásahu blesku, pred požiarom či inými pohromami.

Bahniatka získajú po posvätení tajomnú moc. Foto: TASR/Oliver Ondráš


Zelený štvrtok má pripomínať záhradu


Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom, údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh 12 mužom. V gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok predpoludním posväcuje myro - olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania (myropomazania). Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.

ODPORÚČAME TIEŽ: Vyrába kraslice v háčkovaných šatočkách a čiapkach, inšpirujte sa

Na Veľký piatok si pripomíname utrpenie


Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom – dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.

Na snímke živá krížová cesta na Veľký piatok v Prešove 14. apríla 2017. Foto: TASR/Milan Kapusta


Na Bielu sobotu nie sú omše


Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.

Veľkonočná nedeľa - radosť zmŕtvychstania


Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka vo všetkých kresťanských cirkvách sa slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Končí sa obdobie štyridsaťdňového pôstu, na hojných sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče.

ODPORÚČAME TIEŽ: Na veľkonočné sviatky si doprajeme tradičné dobroty

Pondelková oblievačka bola veľkou udalosťou


Veľkonočný pondelok je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Už niekoľko dní vopred si chlapci chystajú korbáče a dievčatá kraslice – vajíčka zdobené rôznymi výtvarnými technikami. Kraslice patria k najstarším a esteticky najpôsobivejším veľkonočným umeleckým prejavom. Rozmanité spôsoby ich zdobenia v minulosti odrážali spôsob života ľudí v jednotlivých spoločenských vrstvách či v rôznych slovenských regiónoch. Okrem toho, že krásne zdobené vajíčka boli odmenou pre šibačov, symbolizovali plodnosť, nepretržitosť života a znovuzrodenie. V súčasnosti sú chlapci obdarúvaní tiež vajíčkami vyrobenými zo sladkej čokolády.

Šibačka bola v minulosti veľkou spoločenskou udalosťou. Foto: TASR/Henrich Mišovič


Šibačka bola v minulosti pre mladých ľudí dlho očakávanou udalosťou. Dievčatá túžili po čo najvyššom počte šibačov a oblievačov pretože verili, že po vyšibaní budú svieže, zdravé a opeknejú. Najčastejšie sa šibalo korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou. V 50. rokoch 20. storočia bolo však polievanie vodou čiastočne nahradené kropením voňavkami.

ODPORÚČAME TIEŽ:
Kristína má nový videoklip. Pieseň o rozchode dala režírovať žene
Miro Žbirka na skladbe Voľný deň spolupracoval aj so svojím synom
O. KANDRÁČ: Hudba je reč duše, musíte ju robiť s nasadením
<a href="http://webmagazin.teraz.sk/zdravie/preco-relaxujeme-prave-pri-zvukoch-pr/7575-clanok.html" target="_blank">Prečo relaxujeme práve pri zvukoch prírody?

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac