Život

Osudy dvoch španielskych princezien sú späté s Ľubovnianskym hradom

"Dvaja mužskí členovia šľachtického rodu Zamoyských, ktorým patrilo hradné panstvo Stará Ľubovňa, sa totiž zosobášili so princeznami spätými s dynastiou Borbón. "

TASR, 26. augusta 2017 8:00
Ľubovniansky hrad bol pre ne domovom a neskôr aj väzením. Foto: TASR/Oliver Ondráš
Dve princezné spojené s dynastiou Bourbonovcov vládnucich v Španielsku žili svojho času aj na Slovensku. Toto neveľmi známe puto medzi oboma krajinami pripomenul počas jednej zo svojich návštev Prahy aj vtedajší španielsky kráľ Juan Carlos II.

Toto prepojenie existovalo vďaka poľskému šľachtickému rodu Zamoyských, ktorým patrilo hradné panstvo Stará Ľubovňa. Dvaja mužskí členovia tejto rodiny sa totiž zosobášili so princeznami spätými s dynastiou Borbón.

Prvým bol gróf Andrzej Przemyslaw Zamoyski, ktorý si zobral za manželku Maríu Carolinu de Borbón-Dos Sicilias, ktorá bola vnučkou kráľa Františka I. Neapolsko-Sicílskeho a ktorú neskôr priviedol na Spiš, do Starej Ľubovne.

Mali spolu sedem detí: Mariu Josephu, Franza Josepha, Stanislaua, Mariu Isabelle, Mariu Therese, Mariu Karolinu a Jana Kantyho, ako vo svojom čísle z vlaňajšieho novembra napísal historický časopis Historia de Iberia Vieja.

Princezná s radom mien


Majetok rodiny postupne prevzal práve najmladší syn, Jan Kanty, ktorý sa v roku 1929 oženil so španielskou princeznou Isabel Alfonsou (plným menom Isabel Alfonsa María Teresa Antonia Cristina Mercedes Carolina Adelaida Rafaela de Borbón-Dos Sicilias y Borbón).

Isabel Alfonsa bola dcérou astúrijskej princeznej, done Marie de las Mercedes de Borbón, a Carlosa de Borbón, princa Dvoch Sicílií (Dos Sicilias). Isabelina matka bola súčasne dcérou kráľa Alfonza XII. a sestrou kráľa Alfonza XIII.

Otec Isabely, Carlos, bol synom grófa de Caserta, princa Dvoch Sicílií, a Marie Antonietty de Borbón-Dos Sicilias, ktorá bola sestrou Maríe Caroliny, neskoršej manželky grófa Andrzeja Przemyslawa Zamoyského.

Znamená to, že sobášom Jana Kantyho a done Isabel Alfonsy uzavretom v roku 1929 v Madride vznikol zaujímavý prepletenec medzi talianskym rodom Borbón-Dos Sicilias, Borbónovcami zo Španielska a Zamoyskými.

Manželia mali spolu štyri deti. Žije už len dcéra María Teresa, ktorá v roku 1973 vstúpila do rehole bosých karmelitánok, prijala rehoľné meno Hermana Rocio de Jesú a zriekla sa všetkých titulov a pôct. Žije v úplnom ústraní v kláštora Aldehuela v Madride.

Žena v nohaviciach


Historické pramene uvádzajú, že Isabel Alfonsa bola na Starú Ľubovňu citovo viazaná. Bola veľmi nevšedná, už len svojím zovňajškom - často ju totiž bolo vídať v nohaviciach, čo bolo vtedy na slovenskom vidieku u žien veľmi nezvyčajné. Veľmi aktívne sa venovala vedeniu domácnosti v kaštieli pod hradom, kde rodina žila. Súčasne s týmto jednoduchým životným štýlom veľmi dôsledne zachovávala pravidlá aristokratického spôsobu života a na slávnostné príležitosti sa obliekala s eleganciou. Bola veľmi oddanou katolíčkou.

Rozmach rodiny Zamoyských i ich majetku nastal v medzivojnovom období, keď gróf prebudoval ekonomiku majetku v Starej Ľubovni a vďaka venu svojej manželky, španielskej infantky, začal modernizovať aj infraštruktúru kúpeľov Vyšné Ružbachy. Gróf Zamoyski sa angažoval aj vo verejnom živote Starej Ľubovne ako jeho aktívny účastník i mecenáš a dal opraviť aj časť tamojšieho hradu.

Domáce väzenie


Život rodiny sa dramaticky zmenil po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939, keď došlo k zhoršeniu vzťahov so susedným Poľskom pre pohraničné územia.

Po prepadnutí Poľska nemeckou armádou v roku 1939 bol Jan Zamoyski - ako poľský štátny občan - na Slovensku obvinený zo spolupráce s Poľskom a spolu s ďalšími ľubovnianskymi Poliakmi internovaný v Ilave. Z väzenia sa Zamoyski dostal až po štyroch mesiacoch na základe intervencií, okrem iných aj zo strany španielskeho veľvyslanca v bývalom Československu.

Gróf - ako Poliak - sa počas druhej svetovej vojny odmietol zapojiť do nepriateľskej činnosti voči Slovensku, naopak, udržiaval kontakty so slovenskými antifašistami.

V lete 1944 sa na Ľubovnianskom hrade usídlilo nemecké gestapo a dôstojníci boli ubytovaní priamo v kaštieli Zamoyských. Grófka Isabel a jej deti boli vtedy v domácom väzení.

Komplikovaný útek


V čase, keď nemecká armáda ustupovala a sovietske jednotky na frontoch postupovali, rodine Zamoyských poradili odísť zo Slovenska. Mala ich chrániť diplomatická imunita, ktorú im poskytovali ich španielske pasy. Napriek tomu bol ich únik do Švajčiarska veľmi komplikovaný a dramatický - okrem iného sa im stratila veľká časť batožiny. Zimu na prelome rokov 1944-45 prežili v Lausanne, v paláci španielskej kráľovnej Victorie Eugenie. Povolenie na vstup do Španielska, kde sa chceli usadiť, im musel vydať vtedajší vládca krajiny, generál Francisco Franco.

Jeho vláda potom rodinu Zamoyských donútila žiť v meste Sevilla, kde sa im vzhľadom na ich finančnú situáciu žilo veľmi ťažko. Grófka Isabel sa preto rozhodla kúpiť pri Seville gazdovstvo, kam sa rodina presťahovala, aby tam hospodárili. Gróf Zamoyski sa však s týmito zmenami nedokázal zžiť a manželstvo sa skončilo priateľským rozchodom.

Gróf odišiel do francúzskeho mesta Cannes, kde žil a kam mu až do jeho smrti jeho manželka posielala peniaze na živobytie. Ešte koncom 50. rokov sa Zamoyski snažil od československých úradov vymôcť vyplatenie náhrady za zoštátnený majetok rodiny v Československu. Úrady jeho žiadostiam nevyhoveli. Zomrel 28. septembra 1961 v Monaku vo veku 61 rokov. Pochovali ho do rodinnej hrobky Borbónovcov na cintoríne v Cannes.

Narodená v Bratislave


V manželstve Jana a Isabel sa narodili štyri deti: syn Karol Alfons (Carlos Alfonso) sa narodil v roku 1930 v Budapešti, Maria Krystyna (María Cristina) v roku 1932 v Budapešti, Józef Michal (José Miguel) sa narodil v roku 1935 v Paríži a Maria Teresa (María Teresa), ktorá prišla na svet v roku 1938 v Bratislave.

Infantka Isabel Alfonsa prežila dve zo svojich detí. Staršia dcéra María Cristina zomrela v roku 1959 vo veku 27 rokov na rakovinu a v roku 1979 vo veku 49 rokov zomrel aj najstarší syn Carlos Alfonso. Predstaviteľom rodu Zamoyských sa potom stal syn José, ktorý zomrel v roku 2010 a je pochovaný v Madride. Najmladšia dcéra sa rozhodla pre duchovný život a vstúpila do rehole karmelitánok.

Isabel Alfonsa de Borbón y Borbón, infantka Španielska a grófka Zamoyska, viedla svoje hospodárstvo pri meste Valencina de la Concepción neďaleko Sevilly až do 74. roku života. Potom sa na naliehanie svojich príbuzných presťahovala do cirkvou spravovaného starobinca v mestečku Pozuelo de Alarcón pri Madride, kde prežila zhruba sedem posledných rokov života. Často odchádzala na návštevu k rodinám svojich detí či priateľom. Vianoce trávila s celou rodinou i španielskym kráľom Juanom Carlosom v Kráľovskom paláci v Madride. Zomrela 18. júla 1985 vo veku 81 rokov. Pochovaná je v kláštore El Escorial neďaleko Madridu.

Expozíciu Princezné de Bourbon na hrade Ľubovňa – príbeh Carolin a Isabel, ktorá zachytáva fascinujúci život španielskej infantky i jej svokry Maríe Caroliny de Borbón-Dos Sicilias, si možno pozrieť na Ľubovnianskom hrade.

ODPORÚČAME TIEŽ:
Na Nitriansky hrad vedie zrekonštruovaný chodník cez lesopark
Bývalý kráľ Michal I. je v Rumunsku stále uznávanou osobnosťou
OBRAZOM: Paličkovaná čipka nepozná hranice
Vedci objavili v Európe nový druh hada, v tíme bol aj Slovák

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac