Život

Vojna je neopísateľné peklo, hovorí americký vojnový veterán z Iraku

"Seržant James Rowbothan, americký vojnový veterán, poskytol Webmagazínu rozhovor o svojom pôsobení na vojnovej misii v Iraku."

, 30. marca 2014 6:00
Seržant James Rowbothan Foto: James Rowbothan


Tretia vojna v Perzskom zálive patrí k tým najhroznejším 21. storočia. Jej následky majú ľudia stále v čerstvej pamäti. No nie len miestni, ale aj vojaci, ktorí boli do bojov nasadzovaní, si odtiaľ odnášajú celoživotné traumy. Jedným z nich je aj americký veterán, ktorý bol v roku 2003 v radoch americkej armády nasadený na misiu do Iraku. Seržant James Rowbothan o svojom pôsobení v Iraku veľmi nerád rozpráva. Aj keď vojna preňho znamená neopísateľné peklo, pre Webmagazín poskytol rozhovor. Vyštudovaný psychológ, ktorý pochádza z Alama v Kalifornii bol na dvoch irackých misiách. Pôsobil na viacerých miestach - v Baghdade, vo Fallujah, Ramadi, Al Kut a v Sudar City. Po tom, ako spoznal svoju budúcu manželku, sa rozhodol skončiť s profesionálnou armádou. Práve v Iraku zistil, že život je to najcennejšie, čo má, hlavne, keď ho môže tráviť s rodinou.

Ste vojak z povolania? Ako ste sa dostali k armáde?

Prihlásil som sa dobrovoľne, keď som mal 20 rokov. V Amerike nie je povinná vojenská služba.

Aký bol a z čoho pozostával Váš základný výcvik?

Základný výcvik trval zhruba štyri mesiace. Prvé tri mesiace boli o bojovom výcviku – ako narábať so strelnou zbraňou, učili sme sa techniky boja s nožom a boj z blízka. Posledný, štvrtý mesiac, sme mali individuálne hodiny. Ja som sa dostal k prieskumníckej jednotke, oboznamoval som sa s navigačným systémom, inštruovali nás, ako narábať s nástražným výbušným systémom a s ďalšími technológiami, ktoré používa armáda.

Určite ste sa stretávali s vojakmi z mnohých krajín, čím sa líši výcvik amerických vojakov od výcviku napríklad európskych armád?

Nemal som tú možnosť porovnávať náš výcvik s výcvikom iných jednotiek.

Ako prebieha americký nábor vojakov do armády?

Ako som už spomínal, v USA nie je povinná vojenská služba. Americká armáda má svoje pobočky, kde verbujú dobrovoľníkov. Armáda tiež pravidelne navštevuje univerzity, na ktorých sa jej príslušníci zhovárajú so študentami o vojenských misiách a zároveň robia recruiting.

Ako ste sa dostali do Iraku?

Všetky jednotky, ktoré boli odvelené do Iraku sa tam menili v pravidelných cykloch. Ja som sa dostal do Iraku v úplne prvej etape, keď začala invázia do krajiny. Cez základňu Ramstein v Nemecku som letel do Kuvajtu a odtiaľ do severného Iraku.

Čo Vás motivovalo, respektíve donútilo ísť do Iraku?

Nemal som na výber. Vedel som, že keď vstúpim do armády, tak ma tam pošlú. K tej motivácii. Obaja moji dedkovia bojovali v 2. svetovej vojne. Myslím, že to bol ten pravý dôvod, prečo som šiel k armáde aj ja.

V akých jednotkách ste pôsobili v Iraku?

Bol som prieskumník.

Do akých akcii Vás nasadzovali? Čo bolo Vašou úlohou?

Našou úlohou boli prieskumnícke akcie. Monitorovali sme irackých dôstojníkov, osoby podozrivé z terorizmu. Asistovali sme pri rýchlom presune našich vojenských jednotiek a vojenskej techniky, kde sme robili prieskum terénu.
Seržant James Rowbothan v konvoji, ktorý prepravoval americký náklad. Foto: Fotografie z archívu Jamesa Rowbothana

Boli ste vystavený vyslovene nebezpečnej akcii, kde vám išlo o život?

Áno, samozrejme. Po diaľnici sme sa vracali na základňu. Pod nápravou nám explodoval IED (improvised explosive device – nástražný výbušný systém). Následne na nás z pravej strany vypálila neznáma osoba raketu, našťastie nás minula.

Boli ste svedkom, že Vám zastrelili kamaráta? Zastrelili ste protivníka aj Vy sám?

Nebol som svedkom toho, že mi zabili kamaráta, no žiaľ, dvíhal som telá mŕtvych amerických vojakov, ktorí zahynuli po výbuchu vo vojenskom konvoji. Aj ja som musel strieľať, ináč by nepriateľ zastrelil mňa. V akciách, ktoré sme prevádzali, som bol často svedkom toho, ako ľudia zomierali.

Museli ste plniť rozkazy, ktoré Vám boli proti vôli a ako ste sa k takým rozkazom postavili?

Iba raz. Bolo to vtedy, keď sme sa vracali na základňu a vybuchla nám pod autom nálož. Nevidel som nepriateľa. Streľba nepriateľa, ktorá po výbuchu nasledovala, bola namierená na nádrže s palivom. Stál som v smere nepriateľa a chystal som sa vystreliť, vtedy ma kapitán schytil za nohu a povedal mi, aby som nestrieľal. Nahnevalo ma to, ale bol to rozkaz.

Vo vojnou zmietanej krajine ste boli konfrontovaný s každodennou realitou. Ako ste niesli vedomie, že ste ďaleko od domova a domov sa nemusíte vrátiť?

Boli to veľmi vypäté a stresové situácie. Pôsobenie v Iraku veľmi ovplyvnilo moje správanie sa k ľuďom. Keď som bol na základni v Nemecku, všetci ma poznali ako pohodového a veselého človeka, no keď som prišiel do Iraku, bol som nervózny a popudlivý. Musel som sa ovládať, bolo to ale strašné.

Čo na Vaše rozhodnutie ísť do Iraku hovorila rodina?

Rodina ma podporovala v tom, keď som vstúpil do armády. Keď sa ale dozvedeli, že ma odvelili do Iraku, začali mať strach, veľmi sa o mňa báli, o môj život. Odhovárali ma od toho. Moja mama to niesla najťažšie. Po tom, ako som odišiel do Iraku, prestala sa venovať aktivitám, ktoré dovtedy vykonávala. Ostala doma a každý deň čakala na telefonát odo mňa. Veľmi zle to prežívala. Bola nešťastná a mala depresie.
Seržant James Rowbothan (úplne dole vľavo) so svojou jednotkou. Foto: Fotografie z archívu Jamesa Rowbothana

Ako vás, vojakov z cudzích krajín, vnímalo domorodé obyvateľstvo?

Niektorí ľudia mali Američanov radi, niektorí nie. Stalo sa nám, že keď sme stáli v obchode, tak deti po nás hádzali kamene. Po budovách boli nápisy – “nie nie USA,” “fuck USA”. No nie všetci boli takí, podávali nám ruky, zhovárali sa s nami.

Čo znamenala invázia do Iraku pre Ameriku a spojencov?

Ľudia o tejto udalosti hovorili, že sme do Iraku odišli, aby sme krajinu oslobodili od diktátorského režimu Saddáma Husajna.

Ako vnímali inváziu na Irak samotní Američania a rádoví vojaci, ktorí museli plniť rozkazy?

Niektorí vojaci tvrdili, že je to pre ropu, iní zase, že Bush nemal rád Husajna a preto mu vypovedal vojnu.

Ako vnímate nariadenie prezidenta Obamu, ktoré hovorí o stiahnutí amerických vojakov z Iraku?

Ja si myslím, že je to správne rozhodnutie. Nemá zmysel držať amerických vojakov v Iraku.

Mali ste problém zaradiť sa do života, keď ste sa vrátili z Iraku?

Bolo to veľmi ťažké zaradiť sa do každodenného života. Ale mám skvelú rodinu, ktorá ma podporuje a veľmi mi pomáha.

Zmenilo Vám pôsobenie v Iraku nejakým spôsobom život?

Áno, samozrejme. Tam som si uvedomil, ako ľahko môže prísť človek o život. Preto si ho oveľa viac vážim, zvlášť, keď ho môžem tráviť s rodinou.

Čo momentálne robíte? Ste v civile alebo ste ostali profesionálnym vojakom?

Pracujem ako policajný dôstojník v Oaklande v Kalifornii. Milujem svoju prácu, ale niekedy sa cítim, akoby som bol vo vojnovej zóne.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí vojnu nezažili?

Vojna je peklo. Filmy ani zďaleka nezobrazujú realitu vojnového besnenia, je to oveľa horšie.

Komentáre