Život

Najlepší európsky učiteľ fyziky: Učím deti robiť hmlu i oheň na čundri

"Prečítajte si rozhovor s učiteľom Jozefom Beňuškom."

TASR, 23. januára 2018 9:00
Na snímke fyzik Jozef Beňuška. Foto: TASR/Viera Kulichová
Vlani sa stal Najlepším európskym učiteľom fyziky - Jozef Beňuška z Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine. Fyziku učí inak ako väčšina fyzikárov. Je zástancom experimentov, ktoré dnes na hodinách fyziky zvyčajne chýbajú. Málo je podľa neho aj fyzikárov, tento predmet učia už aj telocvikári. Neverí, že pripravovaná reforma školstva pomôže. Pripúšťa, že fyziku by možno niektoré deti aj rodičia v školách oželeli. Bola by to však podľa neho strata. "Nie je zvláštne, že človek má rád prírodu ako takú, ale nezaujíma ho, ako príroda funguje?" zamýšľa sa Jozef Beňuška v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky.

Najlepší fyzikár v Európe


-Stali ste sa Najlepším európskym učiteľom fyziky za rok 2017. Ocenenie vám udelila Európska fyzikálna spoločnosť. Za čo ste ho dostali?-

Cenu som dostal za celoživotné dielo. Napríklad jedna z mojich aktivít je organizácia celoštátneho seminára pre učiteľov fyziky s názvom Vanovičove dni, ktoré zastrešuje Gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha v Martine. V tomto roku (2017) sme mali jubilejný 50. ročník a o jeho zabezpečenie sa starám už 15 rokov. Vzdelávame učiteľov fyziky, vychovávame ich. Prioritne sa zameriavame na to, aby sa na hodinách fyziky experimentovalo.

-To ale asi ešte nestačí na to, aby vás ocenili.-

Nie. Roky dozadu som si tiež začal pripravovať vlastné výučbové prezentácie, pomocou ktorých som fyziku učil. U kolegov učiteľov mali mimoriadny úspech. Dokonca na odporúčanie pracovníkov Ministerstva školstva, mládeže a tělovýchovy Českej republiky sme dali urobiť preklad do českého jazyka, prezentácie išli aj do Česka. Dnes je táto práca známa pod názvom Digitálna učebnica fyziky pre stredné a základné školy. Dovolím si tvrdiť, že v súčasnosti najpoužívanejšími prezentáciami v školách na hodinách fyziky sú práve tie moje.


Deti učí experimentami


-Ste spoluzakladateľom Centra popularizácie fyziky. Prečo ste ho vôbec zakladali?-

Áno, to je ďalšia aktivita. S kolegom Ivanom Šabom, s ktorým veľmi radi robíme rôzne experimenty, sme v podstate boli prezieraví. S nástupom školskej reformy boli zrušené praktické cvičenia z fyziky na gymnáziách a my sme tušili, že experimenty budú školám a hlavne deťom chýbať. Tak sme si povedali, že v tomto centre im ich poskytneme. Funguje to tak, že deti prídu, robíme s nimi experimenty a vždy sa niečo naučia. Chodia k nám z celého Slovenska. Fotografie z týchto stretnutí dávame aj na Facebook, kde si to môžu pozrieť ďalší záujemcovia.

-Napísali ste si aj vlastné učebnice. Prečo? Nestačili vám tie, z ktorých ste učili pôvodne?-

Už som spomínal, že reforma zosekala pôvodných deväť hodín fyziky na gymnáziách na päť. Staré učebnice síce boli "múdre", ale obsahom stavané na tých deväť hodín. Po reforme sa teda učebnice menili a boli vydávané s ročným oneskorením, ak vôbec boli. A keďže mne sa nechcelo čakať rok na nejakú učebnicu, tak som si začal písať svoju. Dal som si tam svoje myšlienky, nápady. Učebnice sú tematické, majú udelenú schvaľovaciu doložku Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Tieto učebnice tak môžu oficiálne používať v školách a dnes sú jediná alternatíva k štátnym učebniciam.


-Okrem klasických učebníc ste ale vytvorili aj multimediálne. Čo to je?-

Súčasťou učebníc je výučbová prezentácia ku každej učebnej téme, čo je pridaná hodnota oproti štátnym, ktoré také niečo vôbec nemajú. Ku každému jednému učivu je vytvorený test, kde si môže žiak otestovať, či a ako učivo pochopil. No a to jedinečné sú námety na žiacke praktické aktivity ku každej učebnej téme.

-Učíte vôbec ešte podľa osnov?-

Obsah vzdelávania je daný Štátnym vzdelávacím programom. Učebné osnovy samozrejme máme, ale čo sa za nimi skrýva, to závisí odo mňa. Ja som si povedal, že chcem učiť po svojom a áno, moje učebnice sú výrazne odlišné od štátnych, ale obsah je v súlade so Štátnym vzdelávacím programom.

Trochu iné hodiny


-Učíte fyziku inak, hovoríte, že pre život. Ako to je? Ako vyzerá vaša hodina fyziky?-

Ťažisko práce na vyučovacej hodine má byť na žiakoch, ináč povedané na hodine nemá robiť hlavne učiteľ, ale žiak. Keď som to skúsil, povedal som si, že nebudem stáť pred tabuľou a vysvetľovať a pýtať sa. Tým, že mám pripravené vzdelávacie materiály, môžem ťažisko práce preniesť na žiakov. Ja ich počúvam, oni sa pýtajú a robia experimenty. Keď som prvýkrát začal takto viesť vyučovacie hodiny, na konci roka som požiadal deti, aby napísali, čo sa im na hodine páčilo a čo nie. A bol som príjemne prekvapený a šokovaný, že sa im to páčilo. Tak som potom začal robiť všetky hodiny takto. Na mojej hodine si napríklad deti nepíšu poznámky. Prepisovanie poznámok z prezentácie a vôbec písanie poznámok považujem za stratený čas. Čo je výborné, že u nás v škole máme aj svoj vlastný predmet s názvom fyzika v praxi.


-Tam sa učíte čo?-

Deti sa tam pokúšajú vyrobiť napríklad hmlu a naučia sa, za akých podmienok hmla v prírode vzniká. Alebo sa naučia, ako si urobiť doma balónovú party, aby balóny držali na stene a nemuseli ich priviazať alebo plniť héliom. Treba na to iba tvarovacie balóny, ktoré stačí pošúchať napríklad o vlasy. Zelektrizovaním na stene či okne držia akoby "prilepené" aj dva dni. Tiež sme na hodine zapálili železo a naučili sa, ako si veľmi jednoducho a spoľahlivo urobiť oheň na "čundri".

-To je tá fyzika pre život?-

Nazval som to experiment je zážitok. A to v našich školách chýba. Experiment by mal byť povinnou súčasťou každej jednej vyučovacej hodiny fyziky, aj keď to slovo "povinnou" sa niektorým kolegom veľmi ťažko počúva. Najradšej by boli, keby povinné nebolo nič. Toto nepovažujem za správnu cestu.


-Aj v súčasných podmienkach viete učiť inak ako úplne tradične. Prečo to nerobia všetci?-

Ono je pravda, že fyzika je náročnejší predmet aj na pomôcky. Dejepisárovi stačí tabuľa, papier a internet. My fyzikári potrebujeme viac. A nie každý učiteľ fyziky je ochotný si pomôcky zháňať. Ja si pomôcky často sám vyrábam a ako materiál využívam plastové fľašky, kelímky, gumičky, špajdle a pod. Veľmi by nám pomohlo, keby sme prišli na hodinu a pomôcky by sme mali pripravené. Malo by byť normálne, aby sme si ich nemuseli zháňať, či vyrábať sami.

Väčšie sebavedomie, menej vedomostí


-Majú deti, ktoré učíte fyziku "po vašom", lepšie výsledky ako žiaci, ktorých učia štandardnými metódami?-

Deti majú výsledky podľa toho, koľko sú ochotné na sebe pracovať. Keď sa raz niekomu nechce pracovať, tak nemá dobré výsledky. Deti sa zmenili. Keď porovnám tie spred 20 rokov a terajšie, tak tie dnešné, mnohé, vedia menej ako tie spred 20 rokov. Sebavedomie však majú obrovské. Ale, chvalabohu, máme aj veľa detí, ktoré sú šikovné a tvoria.


-Možno dnešné deti potrebujú viac zaujať a potom sa aj ľahšie a lepšie naučia...-

Zaujať žiakov na hodine fyziky vôbec nie je problém. Na exkurziu do centra zvyčajne príde 40 žiakov, ktorých som nikdy nevidel a nepoznám ich, a máme sa spolu jeden a pol hodiny baviť zážitkovo o fyzike. Experimenty sú jedinečný spôsob, ako sa to dá. Problém prichádza, keď sa začnem pýtať a musím to ohodnotiť. Mám pocit, že oni by sa aj vedeli učiť, ale sa im často nechce.


-Nebude to tým, že ich fyzika vlastne nezaujíma?-

Zvyčajne sa pýtam návštevníkov nášho centra, či majú radi prírodu. Odpoveď je jednoznačná – áno. Hory, turistiku, vodu, v lete či v zime. A uvedomme si, o čom je obsah predmetu fyzika. Slovo fyzika (z gréckeho slova fysis – príroda) označovalo pôvodne náuku, ktorá sa zaoberala štúdiom živej a neživej prírody. Nie je zvláštne, že človek má rád prírodu ako takú, ale nezaujíma ho, ako príroda funguje? Vytvorenie záujmu detí o školu, nové poznatky a akýkoľvek vyučovací predmet je daný mnohými faktormi. To ale nie je problém len vo fyzike, ale aj v iných predmetoch. Napríklad dejepis. Moja najmladšia dcéra je štvrtáčka na osemročnom gymnáziu, majú učebnice pre deviaty ročník základnej školy. Pozrel som si tú učebnicu, hneď na prvej strane ma zaujalo, koľko je tam letopočtov. Prešiel som 30 strán, čo bola asi štvrtina knihy. Viete, koľko som ich narátal? 188! To je učebnica, ktorá nemá deti nudiť? To si majú zapamätať? Toto ich má zaujať? To tiež asi nie je celkom v poriadku.

Ako zlepšiť výsledky


-Mohli by si možno napísať svoje vlastné učebnice, ale to nie je systémové riešenie. Kde je cesta, aby sa deti učili lepšie a v medzinárodných meraniach dosahovali porovnateľné výsledky so zahraničnými rovesníkmi?-

To, žiaľ, nie je v moci učiteľov. Oni nerozhodujú o tom, koľko má mať predmet hodín a čo sa na ňom majú žiaci naučiť. O tom rozhoduje niekto iný. Učitelia sa k tomu síce môžu vyjadriť, ale nemajú moc to zmeniť. Ale opäť to vysvetlím na fyzike. Kedysi bol predmet s názvom praktické cvičenia z fyziky, triedy boli na nich delené na polovice s menším počtom žiakov. Toto zrušila reforma. Dnes je fyzika štandardne o tom, že žiaci počítajú príklady. V triede máte 32 žiakov a s toľkými je ťažké robiť okrem výpočtov aj experimenty.

-Pomohla by povedzme väčšia sloboda pre učiteľov? Aby si sami mohli vyberať čo a ako učiť?-

Sloboda ale nezvýši počet hodín, ani nezavedie opäť cvičenia a delenie tried, aby bol na cvičeniach menší počet žiakov a robili by sme zaujímavejšie aktivity ako len počítanie. Deťom v minulosti veľmi pomáhalo práve to, že boli v menších skupinách a teóriu si vyskúšali na cvičeniach, mohli sa v podstate vyhrať s fyzikou.


-V súčasnosti sa pripravuje reforma školstva. Očakávate, že pomôže?-


Zásadná reforma je ako postavenie nového domu. Môžem mať chuť postaviť si dom, mať presnú predstavu, ako bude vyzerať, čím bude zariadený, môžem si nakresliť jeho vizualizáciu. Ale pokiaľ nemám financie na pozemok a stavbu domu, môžem iba snívať. Darmo si zavolám murárov, keď im nedám materiál, z ktorého majú dom postaviť, lebo naň nemám financie. Bude to sen, ktorý má od skutočnej realizácie veľmi ďaleko. Niečo podobné sa momentálne deje v školstve. Reforma je sen, snívať môžeme o čomkoľvek.

-Zrejme sa ale zhodneme, že niečo zmeniť treba...-


Áno. Ďalší problém, napríklad pri fyzike, je, že nie sú učitelia fyziky. Na základných školách neraz učia fyziku dejepisári či telocvikári. To tak potom vyzerá. Keby som ja išiel učiť dejepis, tiež by to nedopadlo dobre. Je veľký rozdiel, keď predmet učí učiteľ, ktorý ho pozná a má rád. Problém je, že najbližších 20 rokov ani učitelia fyziky nebudú. V posledných rokoch je učiteľstvo fyziky pre deti neatraktívne. Možno na prstoch rúk by sme spočítali končiacich učiteľov fyziky na všetkých univerzitách na Slovensku. A aj z tých, čo učiteľstvo fyziky vyštudovali, mnohí učiť nejdú. Malo by byť v záujme štátu, aby sa to zmenilo.

-Hovoríte, že najbližších 20 rokov nebudú učitelia fyziky. Čo bude potom s týmto predmetom?-

Neviem. Ale niekto kompetentní by sa nad tým mal zamyslieť, a to veľmi rýchlo a seriózne.

-Chýbala by vôbec žiakom fyzika, ak by sa prestala učiť?-


Chýbala by ľuďom príroda, keby prestala existovať? Bez predmetov, ku ktorým nepochybne fyzika patrí, by rozvoj logického myslenia bol výrazne zanedbaný. Možno by im nechýbala fyzika samotná, ale to rozmýšľanie, spájanie súvislostí, ktoré si tento predmet vyžaduje, by im určite chýbalo. To by sa nepochybne prejavilo neskôr v našej spoločnosti nielen v oblasti vedy a techniky. Mnohí žiaci a rodičia by určite boli spokojní. Otázne je, či takúto spokojnosť chceme.

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac