Život

Pátranie po predkoch: Objavili tretiu vetvu Praeurópanov

"Rodokmeň obyvateľov nášho kontinentu má novú vetvu. Pochádzame nie z dvoch skupín pravekých ľudí, ako sa myslelo, ale z troch. Tí poslední prišli od severovýchodu. A prišli aj na Slovensko."

Zdeněk Urban, 13. októbra 2014 12:00

Udialo sa to pred približne 7500 rokmi. Základ Európanov vtedy tvorili lovci-zberači, anatomicki moderní ľudia z druhu Homo sapiens. V našej časti sveta neboli pôvodní, lebo do nej migrovali z Afriky cez Blízky východ pred asi 45.000 rokmi. V Európe a celej západnej Eurázii nahradili neandertálcov, človeka neandertálskeho. Azda už pred vyše 30.000 rokmi. Obe etniká spolu určitý čas koexistovali a miešali sa. Svedčia o tom výskumy, podľa ktorých v sebe nosíme niekoľko percent neandertálskej DNA.

Kto bol prvý?

Pôvodní však v Európe či Eurázii neboli ani neandertálci. Zrejme sa vyvinuli pred zhruba pol milióna rokmi z praľudí ako Homo heidelbergensis a Homo antecessor. Tí boli potomkami človeka vzpriameného, Homo erectus, ktorý pred približne 1,8 milióna rokmi vyrazil ako prvý zástupca nášho ľudského rodu Homo z čierneho kontinentu do Eurázie.

Etniká z východu

Pred spomenutými 7500 rokmi do Európy naplno prúdili poľnohospodárske etniká z Blízkeho východu. Priniesli produkciu potravín, teda pestovanie plodín a chov domácich zvierat. To im, keďže vytvárali zásoby, uvoľnilo ruky, aby veľký úsek dňa venovali iným činnostiam, ako čistému zháňaniu jedla. A špecializovali sa i sociálne rozvrstvili. Nečudo, že čoskoro získali prevahu nad lovcami-zberačmi, ktorých sčasti úplne nahradili, sčasti asimilovali.

Nová kapitola

Podľa archeológov i genetikov sú takmer všetci dnešní Európania potomkami zmiešania týchto dvoch etník. Pôvodných lovcov-zberačov a príchodzích poľnohospodárov. Teraz vyšlo najavo, že to nie je celý príbeh. Do mozaiky treba zasadiť ešte tretích „hráčov“, severných Eurázijčanov. Svojou DNA prispeli nielen dnešným Európanom, ale aj etnikám, ktoré pred vyše 15.000 rokmi prekročili Beringov prieliv a napokon osídlili Nový svet až po Ohňovú zem v Južnej Amerike.

Také sú závery 120-členného medzinárodného tímu, ktorý viedli David Reich z Harvard Medical School v Bostone (štát Massachusetts, USA) a Johannes Krause z Universität Tübingen (Nemecko). Prvým autorom výsledného článku v najprestížnejšom prírodovednom týždenníku sveta, Nature (príroda), vydávanom vo Veľkej Británii, bol Reichov kolega Iosif Lazaridis. Okrem amerických a nemeckých tvorili tím ešte vedci zo Švédska, Číny, Austrálie, Luxemburska, Kene, Veľkej Británie, Ománu, Argentíny, Ruska, Kostariky, Kolumbie, Izraela, Maďarska, Maroka, Talianska, Kanady, Švajčiarska, Francúzska, Nórska, Bulharska, Litvy, Estónska, Guatemaly, Fínska, Tanzánie, Čile, Uzbekistanu, Ukrajiny, Bolívie, Libanonu, Chorvátska, Indie a Grécka. Skutočne, globálna úloha, globálny záber.



„Pred touto štúdiou boli modely predkov Európanov dvojzložkovou zmesou. Preukázali sme, že zložky boli tri. Vysvetľuje to aj nedávno objavené genetické spojenie medzi Európanmi a pôvodnými Američanmi. Tá istá etnická skupina severných Eurázijčanov prispela k obidvom týmto populáciám,“ konštatoval David Reich.

S kolegami zistil aj to, že dávni blízkovýchodní poľnohospodári a ich európski potomkovia pochádzajú z dosiaľ neznámej ešte staršej línie, nazvanej bazálni Eurázijčania.

Polovica ľudí v Litve má predkov lovcov - zberačov

Členovia tímu sa rozhodli prispieť k riešeniu stále záhadného pôvodu Európanov a ich vzťahu k ostatnému ľudstvu. Sústredili vzorky DNA 2345 dnešných obyvateľov celého sveta zo 192 populácií. Analyzovali aj DNA 9 pravekých respektíve starovekých ľudí. Ôsmi boli lovci-zberači spred asi 8000 rokov, ktorých pozostatky sa našli v Švédsku a Luxembursku, jeden bol poľnohospodár spred asi 7000 rokov, jeho kosti sú z Nemecka.

Pri porovnávaní zohľadnili aj výsledky, týkajúce sa skôr analyzovanej DNA pravekých respektíve starovekých ľudí z rovnakého obdobia. Aj skorých poľnohospodárov-pastierov, ako bol slávny Ľadový muž Ötzi spred približne 5300 rokov, ktorého múmiu našli v roku 1991 turisti vďaka topeniu ľadovca vysoko v Alpách na rakúsko-talianskom pomedzí.



„Medzi lovcami-zberačmi a poľnohospodármi existoval ostrý genetický prechod, čo odrážalo veľký pohyb nových obyvateľov do Európy z Blízkeho východu,“ povedal David Reich.

DNA dávnych severných Eurázijčanov sa však nenašla ani u praeurópskych lovcov-zberačov, ani u skorých európskych poľnohospodárov. Severní Eurázijčania preto museli do Európy doraziť neskôr.

„Takmer všetci Európania majú predkov zo všetkých troch spomenutých etnických zložiek, líšia sa iba pomerným zastúpením týchto zložiek. Severoeurópania majú viac predkov spomedzi lovcov-zberačov. V prípade Litvanov je to až 50 percent. Juhoeurópania zasa majú viac poľnohospodárskych predkov,“ vysvetlil Iosif Lazaridis.

„Predkovia spomedzi severných Eurázijčanov tvoria všade v Európe proporčne najmenšiu zložku. Nikde nepresahuje 20 percent. Našla sa však v takmer každej európskej skupine, ktorú sme skúmali, a tiež u populácií z Kaukazu a Blízkeho východu. V západnej Eurázii musela po príchode poľnohospodárstva prebehnúť skutočne dôkladná populačná premena,“ doplnil.

Zhmotnenie „prízrakov“

V čase výskumu predstavovali dávni severní Eurázijčania takpovediac prízračnú populáciu. Nevedelo sa o nich prakticky nič. Známi boli iba zo stôp, ktoré po nich zostali v genetickom základe dnešných ľudí. V januári tohto roku však boli oznámené výsledky genetickej analýzy dvoch zástupcov tohto etnika. Ich DNA sa podarilo izolovať z kostrových pozostatkov objavených v Mal´te na juhu strednej Sibíri, ktoré boli datované do doby pred 24.000 rokmi, a v Afontovej Gore v rovnakej oblasti Ruska, tieto boli datované do doby pred 17.000 rokmi. Výsledky zaplnili medzery, priestorovo, časovo i etnicky.

„Teraz už môžeme naplno skúmať, ako súviseli s ostatnými populáciami,“ zdôraznil David Reich. Podľa jeho názoru však môže byť dávnych zložiek v genetickom základe Európanov ešte viac, nielen tri. Záhadná je DNA niektorých obyvateľov Stredomoria, ako sú Malťania. Ale aj aškenázskych Židov. Majú viac blízkovýchodných predkov, ako sa čakalo. Na druhej strane severské etniká ako Fíni, Saamovia (Laponci) a niektorí severní Rusi majú vo svoje genetickom základe viac prímesí východoázijského pôvodu.

Záhadní bazálni Eurázijčania

„Táto historicky hlboká línia neafrických predkov sa oddelila od spoločného základu predtým, ako všetky sa od seba oddelili všetky ostatné neafrické. Predtým, ako sa oddelili austrálski Aborigéni, Novoguinejci, obyvatelia južnej Indie, pôvodní Američania (Indiáni) a iní domorodí lovci-zberači, sa všetci spoločne oddelili od bazálnych Eurázijčanov. Toto nám konečne umožňuje zladiť niektoré protikladné informácie,“ pokračoval David Reich.

S kolegami plánuje dva ďalšie kroky. Po prvé, určiť, kedy do Európy dorazili dávni severní Eurázijčania. Po druhé, izolovať vzorky DNA z pozostatkov bazálnych Eurázijčanov. „Zatiaľ iba začíname chápať zložité genetické vzťahy našich predkov. Príslovečné klbko predhistorickej minulosti ľudstva nám umožní rozpliesť iba viac genetických údajov získaných výskumom pozostatkov dávnych ľudí,“ zdôraznil Johannes Krause.

Prišli aj na Slovensko

Je možné, že genetickí „tretí Európania“ súvisia s takzvaným ľudom so šnúrovou keramikou, ktorí odtláčali do ešte mokrých stien hlinených nádob pokrútené šnúry. Najprv zo severného Ruska priputovali pred azda 8000 rokmi do Škandinávie. Odtiaľ sa neskôr, pred 5000 až 4000 rokmi, rozšírili do strednej Európy. Vrátane severu Slovenska.

„Existujú dôležité otvorené otázky, týkajúce sa toho, ako sa dnešní obyvatelia sveta dostali na miesta, kde dnes sídlia. Genetici to tradične skúmali analýzou DNA dnešných ľudí. To je ale veľmi obťažné, lebo genetický materiál dnešných ľudí obsahuje veľa vrstiev premiešavania a migrácií. Analýza pravekej DNA je účinná technológia, ktorá nám dovoľuje vrátiť sa na miesta a do období, kde sa odohrali dôležité demografické udalosti. Znamená to pre nás novú veľkú príležitosť poučiť sa o histórii ľudstva,“ uzavrel David Reich.

hlavné zdroje: Nature z 18.9. 2014; Komuniké Harvard Medical School zo 17.9. 2014; Science z 5.9. 2014

ĎALŠIE ČLÁNKY:

Náš vesmírny superdomov sa volá Laniakea
Dva mozgy spolu priamo komunikovali cez internet
Najväčší dinosaurí dravec všetkých čias hľadal korisť vo vode

Komentáre