Zdravie

Toto všetko stres robí s vašim telom a psychikou

"Ak stres pôsobí dlhodobo, nahromadená energia, ktorá sa nezužitkuje, sa podieľa na rozvoji rôznych civilizačných chorôb."

Alena Klepochová, 26. mája 2014 12:00
Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo


Stres vyvoláva v organizme poplachovú reakciu, ktorá aktivuje mozog, žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém. Výsledkom je zvýšené prekrvenie kostrového svalstva potrebného na útok alebo útek. Zvyšuje sa aj cirkulujúci objem krvi, dochádza k zvýšeniu srdcovej frekvencie a uvoľneniu energie.

Ak stres pôsobí dlhodobo, nahromadená energia, ktorá sa nezužitkuje, sa podieľa na rozvoji rôznych civilizačných chorôb, najmä srdcovocievnych ochorení, ochorení tráviaceho systému alebo psychických ochorení.

Odpoveď na stres je u každého človeka odlišná. Svoju úlohu hrá genetická predispozícia, prístup k životu, výchova. Zistilo sa tiež, že podnet primeraný pre zdravého môže byť nadmerný pre oslabený organizmus.

Telo mimo rovnováhy


Stres je pre organizmus nepríjemná situácia, pretože ho dostáva z rovnovážneho do nevyváženého stavu, preto telo zapája všetky mechanizmy, aby v stresovej situácii dokázalo nejako reagovať, „prežiť“. Krátkodobý stres je prospešný a vybudí k vyššiemu výkonu, ale ak pretrváva a dlhodobo sú zapojené kompenzačné mechanizmy organizmu, môže dôjsť k poškodeniu zdravia.

Napríklad, keď sa človek často vystavuje stresovej hypertenzii, časom sa tlak fixuje a dochádza k trvalej hypertenzii, ak v dôsledku stresu dlhodobo zle odteká žlč, tvoria sa žlčníkové kamene, a podobne. Samotný chronický stres oslabuje imunitný systém a ľudia sú častejšie chorí. Stres môže človeka úplne paralyzovať a zabrániť mu podávať výkony, aké bez problémov dokáže v pokojnom stave.

Fyzické prejavy stresu


Situačná hypertenzia
Stres a rozčúlenie u väčšiny ľudí spôsobia náhle zvýšenie krvného tlaku, kedy tlak „vystrelí“ do vysokých hodnôt. Akútne zvýšenie tlaku pociťujú pri strese aj ľudia, ktorí už užívajú lieky proti vysokému tlaku – tie síce väčšinu času udržiavajú tlak pod kontrolou, no napriek tomu sa pri strese náhle zvýši.

Oslabenie imunitného systému

Dlhodobý, permanentný stres oslabuje imunitný systém – priamo utlmuje aktivitu lymfocytov a okrem toho je imunita potlačená aj ďalšími pochodmi v organizme, ktoré sú dôsledkom stresu. Organizmus sa pri dlhodobom strese nevie brániť bežným infekciám, čo sa prejavuje napríklad ako opakované herpesy či virózy.

Pichanie pod pravým rebrovým oblúkom
Stresová situácia môže vyvolať kŕče v oblasti žlčovodu, čo sa prejaví bolesťou žlčníka a pichaním pod pravým rebrovým oblúkom. Žlč sa nemôže voľne vyplavovať zo žlčníka, čo v ňom spôsobuje pretlak. Tento príznak stresu trápi najmä cholerické povahy a ľudí náchylných na tvorbu žlčníkových kameňov.

Kŕče svalstva a bolesť dolných končatín
Počas stresu dochádza v svaloch k výmene magnéziových a vápnikových iónov, čo spôsobuje kŕče kostrových svalov, napríklad v dolných končatinách. Po odznení stresu sa kŕč uvoľní a objavuje sa bolesť.

Časté močenie
Kŕč v oblasti močového mechúra spôsobuje časté nutkanie na močenie, a to už niekoľko hodín pred situáciou, ktorá je dôvodom stresu (napríklad skúška, vystúpenie na verejnosti...).

Psychické prejavy stresu


U väčšiny ľudí sa počas stresu prejavuje podráždenosť, nervozita, roztekanosť, neschopnosť zadeliť si úlohy. Neskôr niekedy prejde do fázy totálneho útlmu až ľahostajnosti, čo je forma stresu, kedy už organizmus nedokáže reagovať a brániť sa negatívnym podnetom.

Úzkostné stavy
Úzkosť je negatívny emocionálny stav, ktorý vzniká pri rôznych situáciách ohrozenia, ale aj pri neistote či neúspechu. Rovnako môže byť aj jednou z reakcií na stresové situácie. Na psychike sa prejavuje rôznymi obavami a strachom, ktoré sa v organizme udržiavajú aj relatívne dlho po odznení stresovej situácie. To môže spôsobiť nespavosť, keďže človek je úzkostný a vystresovaný aj v noci, keď je ticho, doliehajú naňho všetky povinnosti a nevie spať.

Panika
Je to vážny stav, ktorý sa často objavuje v stresových situáciách a prejavuje sa nekoordinovaným správaním ľudí v dôsledku narušenia duševnej rovnováhy. Ľudia v panike nemajú reálne zhodnotenie situácie a podliehajú vonkajším vplyvom. Stres je stav, ktorý navodzuje emočnú labilitu, človek je citlivejší, a preto môže na zlé správy či stres reagovať podráždenosťou, apatiou, či panikou – „čo teraz budem robiť, ako to zvládnem“.

Tréma
Tréma je nepríjemný pocit napätia, ktorý sa objavuje pred očakávanou udalosťou ako vystúpenie na verejnosti, skúška či prezentácia. Prejavuje sa najmä búšením srdca, bledosťou, pocitmi stiahnutého hrdla, mdlobami.

Ďalšie príznaky:
- hnačka a zvierajúca bolesť brucha - spôsobuje ju kŕč v oblasti brucha
- búšenie srdca a/alebo arytmia
- bolesť a zvieranie hrudnej kosti
- plynatosť, nechutenstvo
- svalové napätie v oblasti krku a dolnej časti chrbta spojené s bolesťou
- úporné bolesti hlavy, ktoré často začínajú na zátylku a šíria sa k temenu hlavy a čelu
- nepríjemné pocity v krku (hrča)
- ťažkosti so sústredením zraku na jeden bod, dvojité videnie
- vyrážky na tvári
- pokles sexuálnej túžby, impotencia, frigidita
- zmeny v menštruačnom cykle
- prudké a výrazné zmeny nálad
- nadmerná únava
- nepozornosť, problémy sústredenia
- podráždenosť, úzkostlivosť
- pocit únavy hneď ráno po zobudení
- zvýšená konzumácia alkoholu, cigariet či drog

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac