Zdravie

Nenápadný zabijak – pasívne fajčenie

"Tabakový dym obsahuje zhruba asi 1200 látok, o ktorých je známe, že môžu sami o sebe spúšťať proces premeny normálnej bunky na nádorovú bunku, alebo mu môžu napomáhať."

Alena Klepochová, 11. marca 2013 12:00 Vo svete fajčí až 1,6 miliardy ľudí a na následky fajčenia ročne celosvetovo zomiera až päť miliónov ľudí, čo je jeden človek každých osem sekúnd. Prelom 19. a 20. storočia, keď svet spoznal cigarety, ktoré nahradili šnupanie, žuvanie alebo fajčenie tabaku vo fajkách, považujú onkológovia za začiatok éry pľúcnej rakoviny.

V EÚ si fajčenie ročne vyžiada viac ako 650.000 obetí a na Slovensku na následky tohto zlozvyku umiera takmer 12.000 ľudí. Fajčenie má na svedomí viac úmrtí ako všetky infekčné choroby alebo viac ako všetky prebiehajúce vojny, konflikty, letecké, dopravné a iné nešťastia. Cigarety však neohrozujú iba fajčiarov, ale aj všetkých ľudí v ich okolí.

Tabakový dym obsahuje zhruba asi 1200 látok, o ktorých je známe, že môžu sami o sebe spúšťať proces premeny normálnej bunky na nádorovú bunku, alebo mu môžu napomáhať. Fajčenie spôsobuje 75 percent chronických pľúcnych chorôb, z ktorých najčastejšia je chronická obštrukčná choroba pľúc. Podieľa sa tiež na vzniku 30 percent nádorových chorôb s najvýraznejším podielom rakoviny pľúc. Zapríčiňuje aj 20 percent ochorení srdca a ciev. Vďaka svojej zhubnej záľube stráca priemerný fajčiar až osem rokov svojho života v porovnaní s nefajčiarom.

Ohrozené zdravie nedobrovoľného fajčiara

Pasívne fajčenie nespôsobuje iba bolesti hlavy, dráždenie slizníc či problémy s prieduškami, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale prispieva aj k vzniku väčšiny chorôb ako pri aktívnom fajčení. Najhroznejšie sú účinky na plod fajčiacej matky, ktoré vedú k redukcii pôrodnej váhy a k následkom na ďalší rozvoj bezbranného dieťaťa. Majú príčinnú súvislosť so syndrómom náhlej smrti dojčiat, s redukciou pľúcnych funkcií u detí, so zvýšeným výskytom zápalov horných a dolných dýchacích ciest, stredného ucha a recidív prieduškovej astmy.

Vystavenie pasívnemu fajčeniu je rozšírenou príčinou úmrtnosti, chorobnosti a zdravotného postihnutia v EÚ. Podľa konzervatívnych odhadov zomrelo v EÚ v roku 2002 viac ako 70 000 dospelých v dôsledku vystavenia tabakovému dymu, pričom mnohí z nich boli nefajčiari alebo pracovníci vystavení pasívnemu fajčeniu na pracoviskách.

Európa sa stavia na ochranu nefajčiarov

Podľa správy Európskej komisie sa ochrana pred pasívnym fajčením v EÚ výrazne zlepšila, ale riziko vystavovania sa tabakovému dymu pre nefajčiarov je stále vysoké. V roku 2012 bolo pasívnemu fajčeniu v baroch vystavených 28 percent Európanov, oproti roku 2009 však ide o zníženie zo 46 percent. Správa vyvrátila, že by sa zákaz fajčenia v baroch a reštauráciách, ktorý v posledných rokoch prijali mnohé európske krajiny, odrazil na ich ziskoch.

„Členské štáty dosahujú nepretržitý pokrok v ochrane svojich občanov pred pasívnym fajčením. Miera vystavenia občanov fajčeniu je však v EÚ ešte stále rôzna, pričom ešte musíme prejsť kus cesty, kým sa „Európa bez dymu“ stane skutočnosťou,“ povedal európsky komisár pre zdravie a spotrebiteľskú politiku Tonio Borg.

Na stranu nefajčiarov sa stavia aj Slovensko. Výrazné zmeny v ich ochrane priniesla novela zákona z roku 2010. Tá zaviedla povinnosť stavebne oddeliť fajčiarske časti v reštauráciách. V baroch ostáva na rozhodnutí majiteľa, či pôjde o fajčiarsku alebo nefajčiarsku prevádzku. Ochrana ľudí pred tabakovým dymom sa sprísni aj ďalej. Po novom sa má zákaz fajčenia týkať aj prevádzok v obchodných domoch, teda aj v kaviarňach a reštauráciách, ktoré sa v ňom nachádzajú.

Komentáre