Zdravie

Vplýva hrozba terorizmu na duševné zdravie? Pozrite sa ako

"Od posttraumatickej stresovej poruchy, cez depresie až po silu a odolnosť. Psychiatri odhalili, ako hrozba terorizmu vplýva na duševné zdravie."

Zuzana Lobotková, 14. decembra 2015 8:00 Posledné týždne boli náročné. Útoky v Paríži a iných svetových mestách priniesli takmer neustále obavy z násilia a nebezpečenstva. Každý deň sme zavalení hrozivými správami. Takáto expozícia môže významne ovplyvniť váš pohľad na život a svet.

Životné zmeny

Následky takýchto udalostí môžu spôsobiť, že ľudia sa cítia viac zraniteľní. Psychiatri z Harvard Medical School sa pozreli na to, ako obavy dokážu ovplyvniť a motivovať ľudí. Určite vás neprekvapí, že terorizmus môže mať významný vplyv na duševné zdravie ľudí. Ale aké účinky sú časté, a ako dlho pretrvávajú?

V rokoch 1995 a 1996 Francúzsko zažilo vlnu bombových útokov, ktoré si vyžiadali obete na životoch aj mnoho zranených. Štúdia z roku 2004 skúmala posttraumatickú stresovú poruchu obetí a zistila, že 31 percent z nich zažíva túto poruchu. Môže to zahŕňať traumatické spomienky, nočné mory a znepokojivé myšlienky o udalosti.

Okrem toho sa títo ľudia snažili vyhýbať situáciám, ktoré im traumu pripomínali, a ktoré im prinášali úzkosť.
Výskum tiež zistil nárast psychických príznakov medzi ľuďmi žijúcimi v napadnutom meste. Takéto zvýšenie úzkostí a depresií je však len dočasné. Zvýšená hladina stresu znížila chuť ľudí cestovať. Strach a stres však zasahuje aj ľudí, ktorí v postihnutých oblastiach nežijú, ani ich nenavštívili. Následná štúdia vykonaná o sedem mesiacov neskôr zistila, že zvýšené hladiny stresu boli výrazne znížené. Zostatková miera obáv však pretrvala.

Strach zo všetkých strán

Prieskum uskutočnený krátko po útokoch z 11. septembra 2001 zistil, že 17 percent americkej populácie žijúcej mimo New York City hlásilo príznaky zodpovedajúce posttraumatickej stresovej poruche. O šesť mesiacov neskôr toto množstvo kleslo na 5,6 percenta. Prečo sa symptómy posttraumatickej stresovej poruchy objavujú u ľudí, ktorí neboli útokom priamo vystavení?

Vysvetlením môže byť intenzívne mediálne pokrytie teroristických útokov. Akoby útoky videli opäť. Takéto preexponovanie môže produkovať subjektívne reakciu strachu a bezmocnosti voči hrozbe budúcich útokov. Strach je prirodzená reakcia na udalosti, ako boli útoky v Paríži alebo Mali. Každý strach pociťuje a reaguje naň inak. Rozhodne to však mení ľudské správanie a zaužívané zvyky, vrátane cestovania do práce a návštev verejných miest.

Obavy z terorizmu môžu mať významné dôsledky ako v národnej, tak i v svetovej ekonomike. Cestovný ruch a nákupné centrá môžu byť obzvlášť zraniteľné. To prináša prepúšťanie zamestnancov v týchto sektoroch. Stres a napätie neustále narastajú.

Teroristi používajú strach ako psychologickú zbraň. Podvedomé pocity strachu v ľuďoch pretrvávajú
ešte niekoľko rokov po útoku, kvôli čomu narastá chronický strach a úzkosť, v niektorých krajinách aj úroveň segregácie a podozrievavosti. Hrozba terorizmu samozrejme nemá rovnaký účinok na všetkých. Väčšina ľudí pravdepodobne reaguje na hrozby budúceho terorizmu racionálnym a konštruktívnym spôsobom.

Napríklad, výskumy naznačujú, že hnev môže v skutočnosti pôsobiť ako ochranný faktor. V kontexte pocitu hnevu majú ľudia tendenciu mať väčší pocit, že majú veci pod kontrolou, neboja sa konfrontácie ani optimizmu. Naopak, so strachom prichádza pesimizmus a strata kontroly nad vecami.
Zdroj: dailymail

ODPORÚČAME AJ:
PŘIBYL: Islamský štát vie efektívne útočiť i v kybernetickom priestore
UNICEF: AIDS je hlavnou príčinou úmrtí afrických tínežerov
TÝŽDEŇ NA WEBE:Teroristi ako kačice, Internet bojuje proti IS recesiou
SITÁR: Veľké objavy fyziky považujú ľudia najprv za neužitočné zábavky

Komentáre