Zdravie

Injekčná striekačka slávi 160 rokov. Ani vy ju nemáte radi?

"Za „otca injekcií“ sa považuje škótsky lekár Alexander Wood. "

Alena Klepochová, 27. júna 2014 6:00

S injekčnou striekačkou sa v živote stretol každý z nás. Ide o najpoužívanejšiu zdravotnícku pomôcku, mnohí sa jej najmä v detstve boja a aj dospelí nie sú pri pomyslení na ňu častokrát veľmi nadšení. Napriek tomu, že medzi ľuďmi sa silnej obľube neteší, pre zdravotníkov ide zatiaľ o nenahraditeľného pomocníka. Injekčné striekačky sa využívajú v preventívnej, ambulantnej, nemocničnej či domácej liečbe, v estetickej medicíne, ale aj pri pri liečbe vážnych duševných ochorení, akým je napríklad schizofrénia.

Prvýkrát sa injekčná striekačka objavila už v 1. storočí, keď ju rímsky lekársky spisovateľ Aulus Cornelius Celsus odporučil ako vhodný nástroj na odstránenie cudzích telies z ucha. Od striekačky slúžiacej na výplachy a čistenie rán sa k vnútrožilovému použitiu s pripojením injekčnej ihly prešlo však až oveľa neskôr, a to v 17. storočí. Do ambulantnej liečby pacientov sa začali injekcie postupne začleňovať až v 19. storočí.

Za „otca injekcií“ sa považuje škótsky lekár Alexander Wood. Jeho injekčná striekačka bola využívaná hlavne na lokálnu anestéziu morfínom. Objav inzulínu v roku 1922 znamenal nárast užívania injekcií a v druhej polovici 19. storočia sa v Paríži prvýkrát vyrobila celosklenená injekčná striekačka. Nie dlho po tom bol udelený prvý patent na plastovú striekačku. Boli to práve 50. roky 19. storočia, s ktorými sa spája začlenenie injekcií do bežnej lekárskej praxe. Od tej doby už ubehlo viac než 160 rokov.

Spoločníčka diabetikov

Najrozšírenejším ochorením, ktoré sa lieči pomocou injekcií, je v súčasnosti cukrovka. Injekcie nie sú okrem diabetikov neznáme ani silným alergikom, ktorým adrenalínové injekcie pomáhajú zabrániť nástupu anafylaktického šoku. Adrenalínové injekcie sú tiež súčasťou vybavenia každej sanitky a ambulancie urgentného príjmu, kde sa používajú pri resuscitácii. Injekcie sa tiež spájajú s očkovaním alebo použitím pri lokálnej a celkovej anestézii u chirurgických zákrokov.

Injekčná liečba sa používa napríklad aj u očných ochorení, ktoré postihujú hlavne starších jedincov. Lekári vedia napríklad do oka vpichnúť výživový roztok. Injekcie sa vo väčšom meradle začínajú využívať aj v hormonálnej liečbe, a to ako antikoncepčný prostriedok alebo na riešenie problémov s otehotnením. Menej známymi oblasťami využitia injekcií je karboxyterapia. Je to liečba založená na lokálnom pôsobení oxidu uhličitého v koži a svaloch. V dôsledku zlepšenia prekrvenia postihnutých oblastí sa rany hoja lepšie, a zvyšuje sa aj celková výživa tkanív.

U množstva ochorení predstavujú injekcie efektívnejší spôsob liečby než alternatíva vo forme tabliet. Účinok sa pri intravenóznej aplikácii dostaví omnoho rýchlejšie, niektoré liečivé látky sa navyše vo forme tabliet ani podať nedajú, pretože by ich tráviace enzýmy rozpustili. Medzi výhody injekcií patrí tiež to, že sa dajú aplikovať aj v bezvedomí. V neposlednom rade je injekčné podávanie liekov, hlavne dlhodobo pôsobiacich injekcií, menej stigmatizujúce, keďže pacienti nemusia užívať tablety každý deň.

Komentáre