Zdravie

Dvojjazyčnosť pomáha mozgu ubrániť sa demencii

"Viac než polovica svetovej populácie používa každý deň dva a viac rôzne jazyky. Práve to im posilňuje mozog."

Zuzana Lobotková, 25. januára 2017 10:00 Nový výskum ukazuje, že dvojjazyční ľudia majú účinnejší mozog, než tí, ktorý hovoria len jedným jazykom. Odborníci veria, že práve toto by mohlo vysvetliť, prečo mozgy dvojjazyčne fungujúcich ľudí sú lepšie stavané na boj s kognitívnym starnutím alebo prejavmi demencie.

Koľko jazykov vieš...

Výskumníci požiadali dve skupiny starších ľudí, aby splnili úlohu, ktorá zahŕňala zameranie sa na vizuálnu informáciu (farbu objektu), kým mali ignorovať iné informácie (pozíciu objektu). Použili pri tom MRI skeny, aby sa počas plnenia zadania pozreli na ich mozog. Zistili, že jednojazyčné mozgy sa zamerali na istý počet oblastí, ktoré sú prepojené s vizuálnymi a motorickými funkciami, ktoré sa nachádzajú vo frontálnych lalokoch. To znamená, že jednojazyčný mozog potrebuje zapojiť viac svojich častí, aby splnil danú úlohu.

Naopak, dvojjazyčné mozgy boli efektívnejšie a zapojili len vizuálne vnemy spracúvajúce časti mozgu. Vedci z Univerzity v Montreale sa zaujímali o to, ako sa správal mozog starších ľudí, ktorí hovorili jedným alebo dvomi jazykmi. Ich objavy naznačujú, že roky dvojjazyčnosti menia spôsob, akým sa mozog chopí úloh, ktoré si vyžadujú koncentráciu na čiastkovú informáciu, a to bez rozptýlenia.

Doktorka Ana Ansaldová povedala pre Dailymail: „Po rokoch dennej praxe rozlišovania medzi dvomi jazykmi, sa dvojjazyční ľudia stávajú expertmi vo výbere podstatných informácií a informácií, ktoré ich dokážu rozptýliť. Dvojjazyční ľudia preukázali vyššiu úroveň spojenia medzi oblasťami mozgu, ktoré sú prepojené s vizuálnym spracovaním.“

Rátajú sa aj dialekty?

Bi-dialektizmus, systematické používanie dvoch rôznych dialektov toho istého jazyka, je rozšírené v mnohých častiach sveta. Podobná situácia je v početných oblastiach Európy, vrátane nemecky hovoriacej časti Švajčiarska, kde sa deti v škole učia takzvanú vysokú nemčinu, no v každodennej komunikácii používajú skôr švajčiarsku nemčinu.

Britská angličtina, gaelčina a welština majú ustálené dialekty, no nové dialekty vznikajú aj v multikultúrnom Londýne. Podobná situácia je aj u nás, kde majú niektoré regióny špecifické nárečia, odlišné od v škole vyučovanej slovenčiny. Avšak, kritériá na klasifikáciu dvoch variant dialektu nie sú tak striktne objektívne ako na klasifikáciu dvoch jazykov. Nie je teda jasné, či je ide o prípady bilingválnosti.

Bilingválny mozog je šikovnejší a úspornejší, keďže do práce zapája menej oblastí, a to hlavne tie špecializované. To dáva bilingválnym ľuďom dve výhody. Prvá je, že ich viac centralizované procesy v mozgu šetria zdroje lepšie v porovnaní s monolingválnym mozgom. A po druhé, bilingválny do zadaní nezapájajú predné oblasti mozgu, ktoré sú tak citlivé na starnutie.

To by mohlo vysvetliť, prečo sú mozgy bilingválnych ľudí lepšie stavané na bránenie sa pred demenciou alebo kognitívnym starnutím. Ešte však treba preskúmať, ako sa tieto funkcie prenášajú do každodenného života. Napríklad, keď sa sústredíme na jeden zdroj informácií namiesto iného, čo je naozaj vec, ktorú musíme robiť denne. Okrem toho sú tu určite ešte ďalšie benefity bilingválnosti, ktoré treba objaviť.

Komentáre