Technológie

Cítite sa na internete bezpečne? Štúdia ukazuje, že nie

"Výsledky štúdie, ktorá sa venovala bezpečnosti osobných údajov na internete, poukázali na niekoľko paradoxov. Stretávate sa s nimi aj vy? "

Erik Stríž, 19. júna 2014 6:00

Spoločnosť EMC Corporation je jedným z popredných dodávateľov IT výrazne sa orientujúcich na bezpečnosť. V tejto súvislosti zverejnila zistenia rozsiahlej štúdie EMC Pri­va­cy In­dex, ktorá mala za cieľ odhaliť vnímanie súkromia a bezpečnosti medzi používateľmi internetu.

Zistenia štúdie sú zaujímavé a spísané na papieri vyzerajú možno prekvapivo, pretože obsahujú paradoxy. Po krátkom zamyslení si však musíme uvedomiť, že je to aj o nás a že tieto protiklady sú aj našou každodennou realitou. Štúdie sa zúčastnilo celkovo 15-tisíc respondentov z 15 krajín sveta.

Čakáme pokles úrovne súkromia

Základom je, samozrejme, potreba súkromia na internete. Viac ako polovica (59 percent) opýtaných však uviedla, že ma­jú v sú­čas­nos­ti me­nej súk­ro­mia. Minulý rok bolo toto percento menšie. Väčšina ľudí zároveň uvádza, že podľa ich názoru bude úroveň ich súkromia na internete ešte klesať aj v najbližších piatich rokoch. Poukazuje to aj na skutočnosť, že až 81 percent respondentov celkom nedôveruje veľkým poskytovateľom online služieb a do určitej miery počítajú s tým, že “bude horšie”.

Popri tom všetkom respondenti uvádzajú, že neuvažujú a neplánujú začať obmedzovať prácu s modernými technológiami a online službami. Toto zistenie vytvára tri zásadné paradoxy, ktoré, ako bolo zmienené vyššie, sa týkajú s veľkou pravdepodobnosťou aj nás.

Chceme všetko okrem kompromisov

Moderné technológie a rôzne nástroje internetovej komunikácie so sebou prinášajú veľkú slobodu, ktorú ľudia celkom prirodzene chcú využiť. Chcú mať všetky tieto možnosti k dispozícii, ale zároveň chcú aj vysokú mieru bezpečnosti a súkromia. Nie vždy to ide ruka v ruke. Napríklad zdieľať fotografie na sociálnych sieťach je predovšetkým o potrebe informovania okolia o určitej životnej situácii. Zároveň však respondenti uvádzajú, že nechcú, aby sa k takýmto zdieľaným údajom dostali iní ľudia.

Nič nerobíme, presúvame zodpovednosť na iných

Napriek tomu, že každému, hoci v rôznej miere, záleží na súkromí, väčšina respondentov štúdie ne­pod­ni­ká prak­tic­ky nič na ochra­nu svoj­ho súk­ro­mia. “Namiesto toho pre­sú­va­jú zod­po­ved­nosť na tých, kto­rí nak­la­da­jú s ich údaj­mi,” uvádza štúdia, “nap­rík­lad or­ga­ni­zá­cie štát­nej sprá­vy ale­bo fir­my.”

Toto zistenie by mohlo nachádzať určité súvislosti napríklad so známym Milgramovým experimentom z roku 1961 (publikovaný v 1963), ktorý potvrdil pôvodný predpoklad, že ľudia sa nesprávajú celkom racionálne v prípade, že je zodpovednosť za ich konanie presunutá na iných ľudí alebo inštitúcie. V kontexte tejto štúdie by to znamenalo, že používatelia internetu sa stavajú k potrebe bezpečnosti vlastného súkromia skôr alibisticky.

Zdieľame na sociálnych sieťach

Štúdia EMC Pri­va­cy In­dex zisťovala aj to, či si ľudia vôbec cenia svoje online súkromie. Výsledok je, pochopiteľne, pozitívny, avšak aj tu nachádzame paradox. Napriek tomu, že si ľudia svoje súkromie cenia a považujú ho za dôležité, nemajú problém so zdieľaním veľkého množstva osobných údajov najmä na sociálnych sieťach. Popritom však neveria tomu, že by tieto ich dáta boli v prípade útoku ochránené.

Kto nesie zodpovednosť za súkromie?

Je to chyba veľkých IT firiem, že nechránia dostatočne naše súkromie alebo zodpovednosť padá iba na naše plecia? S touto otázkou očividne nie je typický používateľ internetových služieb celkom dobre vysporiadaný. Našťastie, dobrou odpoveďou na akúkoľvek dilemu o ochrane súkromia na internete je, že keď niečo nechceme ukazovať verejne, nemali by sme to zdieľať na internete vôbec - ani v rámci uzavretej skupiny priateľov.

Samotní dodávatelia robustných sociálnych služieb ako Facebook, Google+ či Twitter majú nepochybne veľkú moc a veľké možnosti, avšak nie väčšie ako tie, ktoré im sami poskytneme vlastnou ľahostajnosťou.

Komentáre