Technológie

Hackeri útočili na Macrona, Erdogana aj na Internet vecí

"Hackeri vedia nielen vyťahovať peniaze z účtov, ale aj ovplyvňovať verejnú mienku falošnými správami. "

Erik Stríž, 8. mája 2017 11:00
Kybernetická bezpečnosť je dnes v oveľa väčšom ohrození, ako pred rokmi. Hackeri majú oveľa vyššie ciele, než len získavať peniaze. Foto: Pexels

Za falošnými správami stoja organizované skupiny

Asi najlepšou vizitkou firiem, ktoré sa venujú kybernetickej bezpečnosti je, keď sa môžu pochváliť úspešnou ochranou svojich klientov. Naposledy sa to jednej takejto firme podarilo vo vysokej politike, kybernetické útoky smerovali aj na volebný štáb Emmanuela Macrona, tureckého prezidenta Tayyipa Erdogana, nemeckú stranu CDU a tiež americkú vládu.

Značka Trend Micro vydala výskumnú správu o činnosti skupiny s názvom Pawn Storm (známej aj pod názvami APT28 a Fancy Bear), ktorá útočila na rôzne ciele. Kyberšpionážna skupina, ako ju označili špecialisti na internetovú bezpečnosť, pochádza z Ruska a svojimi aktivitami mieri vysoko, až k najvyššej politike.

Pawn Storm sa počas uplynulých dvoch rokov výrazne zlepšila v manipulácii udalostí a verejnej mienky, čo bol jeden z hlavných spôsobov jej fungovania. Skupine vraj pritom nejde o peniaze, pretože špecialisti neodhalili, že by napríklad kradli prostriedky z bankových účtov alebo niečo podobné - cieľom tejto skupiny je ovplyvňovanie geopolitickej situácie, čo sa jej aj darilo. „Medzi jej hlavné ciele patria ozbrojené sily, obranný priemysel, médiá, politici a disidenti.“ uvádza Trend Micro vo svojej tlačovej správe k výskumu. Pawn Storm je údajne jedna z tých skupín, ktoré majú významný podiel na tvorbe a šírení falošných správ, ktoré ľudia potom zdieľajú na sociálnych sieťach.

Bezpečnostná spoločnosť vydala až 41-stranovú správu o tom, ako sa skupina prejavovala a zahrnula do nej aj to, ako sa pred hackermi brániť. Uvádza medzi nimi aj to, že by firmy, médiá, agentúry a aj jednotlivci dbať na centralizáciu svojich e-mailov, neukladať na internet dokumenty, ktoré by mohli byť nebezpečné v nesprávnych rukách, vyžadovať dvojstupňovú autentifikáciu pri prihlasovaní do zariadení a tiež to, aby vzdelávali svojich spolupracovníkov.

Hackeri útočia nielen na tradičné počítače a smartfóny. Internet vecí (IoT) sa týka aj bielej a čiernej techniky, alarmov a ďalšej elektroniky. Foto: Pexels

Útoky so zatiaľ nejasným cieľom

Iná značka bezpečnostného softvéruzverejnila výsledky vlastného výskumu, v ktorom sledovala vývoj škodlivého malvéru s názvom Hajime. Ten sa stal vo svete takzvaného Internetu vecí fenoménom, pretože sa efektívne šíri po celom svete a podmanil si už 300-tisíc zariadení napojených na internet. Je to alarmujúce číslo a zaujímavosťou je, že napadnutým zariadeniam nespôsobuje zatiaľ žiadne vážne problémy. Problémom je to, že ich vie celkom ovládnuť (ak by chcel) a pomocou nich sa ďalej šíri na ďalšie zariadenia. Najviac infikovaných a kompromitovaných zariadení bolo zaznamenaných v Iráne, Vietname a Brazílii.

Kaspersky Lab, značka stojaca za odhalením malvéru Hajime tvrdí, že dnes existuje 300-tisíc zariadení, ktoré sú pripravené okamžite plniť rozkazy zločincov bez toho, aby o tom mala samotná obeť čo i len najmenšie tušenie. Internet vecí, jedna z najväčších inovácií posledných rokov, sa ukazuje ako nedostatočne zabezpečená aj napriek tomu, že za jeho zrodom stoja najväčší technologickí giganti sveta.

Zdroje: Trend Micro, Kaspersky Lab/Secure List

ODPORÚČAME TIEŽ:
Ľuďom na internete prekáža nielen reklama, ale tiež vlastní priatelia
Microsoft necháva umelú inteligenciu hrať hry, iní ju učia farmárčiť
Francúzi majú právo odpojiť sa od pracovných e-mailov priamo v zákone
Všetky vlaky v Holandsku jazdia na veternú energiu

Komentáre