Hudba a film

Juraj Nvota: Cením si všetko, čo si našlo cestu k srdcu a mysli diváka

"Režisérsky debutoval v roku 1982 v Radošinskom naivnom divadle. Pod jeho vedením tento súbor naštudoval tridsať celovečerných hier. "

TASR, 3. marca 2024 10:46
Na archívnej snímke režisér Juraj Nvota. Foto: TASR Martin Baumann
Bratislava 1. marca (TASR) – Patrí medzi popredných slovenských filmových a divadelných režisérov už viac ako 45 rokov. Začínal pritom ako herec, ktorý si rýchlo získal popularitu divákov. Jeho režisérsky rukopis charakterizuje láskavý humor, zmysel pre magický realizmus a využitie hudby ako dôležitého scénického elementu.

V piatok 1. marca si pripomíname jubileum 70 rokov režiséra, scenáristu a herca Juraja Nvotu. Režisérsky sa podieľal na takých kultových snímkach ako Kruté radosti, Muzika, Eštebák, Rukojemník, či Johankino tajomstvo, ale aj na známych divadelných hrách Gazdova krv, Letmý sneh, Zmierenie, Komúna, Nevesta a ďalších.

"Cením si všetko, čo si našlo cestu k srdcu a mysli diváka. Len vtedy má divadlo, aj film zmysel. Môžem sa pochváliť (lebo kto vás pochváli, ak nie vy sám) inscenáciami, ktoré presiahli horizont našej krajiny. V roku 1981 sme boli s trnavským predstavením Charlie pozvaní na festival do Lyonu pri príležitosti svetového kongresu divadiel pre mladých. Organizátori nás požiadali, aby sme ho odohrali ešte raz a nakoniec až päťkrát. Úspech predstavenia natoľko ovplyvnil priebeh kongresu, že do jeho exekutívy bol namiesto sovietskeho delegáta zvolený československý," povedal pre TASR Nvota.

Ako ďalej prezradil, cení si aj hosťovanie Astorky v newyorskom divadle La mama s predstavením Armagedon na Grbe, či pozvanie Divadla na zábradlí na festival v Lisabone s Bernhardovým Námestím hrdinov. "Taktiež pozvanie Astorky do New Yorku na festival venovaný Václavovi Havlovi s hrou Pred odchodom na dôchodok. Tých divadelných aj filmových festivalov za železnou oponou bolo viac. V čase ostnatých hraníc mali pre nás dnes už ťažko vysvetliteľnú hodnotu, ale aj dozvuky na ŠtB," vysvetlil režisér.

Na archívnej snímke režisér Juraj Nvota. Foto: TASR - Dano Veselský


Juraj Nvota sa narodil 1. marca 1954 v Bratislave. V rodnom meste vyštudoval divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Krátko po skončení štúdií v roku 1977 debutoval v trnavskom Divadle pre deti a mládež hrou Tom Sawyer. Za ňu získal v roku 1978 cenu za réžiu na festivale Divadelná mladosť v Českých Budějoviciach. Nasledovali réžie hier Romeo a Júlia, Hamlet III, Muž ako muž, Traja mušketieri, Ako som vstúpil do seba, Ako sme sa hľadali, Ako bolo, Kone sa strieľajú a iné.

Režisérsky debutoval v roku 1982 v Radošinskom naivnom divadle. Pod jeho vedením tento súbor naštudoval tridsať celovečerných hier. Medzi ne patrili hry ako Svadba, Čierna ovca, Nevesta predaná Kubovi, Nebo peklo raj, Lá-ska-nie, Niekto to rád slovenské, Polooblačno a iné. Často spolupracuje s pražským Štúdiom Ypsilon, kde vytvoril inscenácie Svätá rodina, Okno, Altánek. V Divadle Na zábradí zase režíroval inscenácie Náměstí Hrdinů, Kozmonauti, Zázrak v černém domě, My hrdinové, Louis a Louisa. V Huse na provázku Mariinu volbu. Režíroval aj muzikály Kabaret v Astorke a Divú Báru v Mestskom divadle v Brne, v Košiciach zase operu Don Giovanni.

Juraj Nvota je zároveň popredným filmovým a televíznym režisérom. Jeho prvou televíznou inscenáciou bola Paradajka za rohom (1981), po ktorej nasledovali televízne filmy Tajomstvá pod viečkami (1990), Rýchlik (1990), Ženské oddelenie (1991), Prášky na spanie (1997), Priateľstvá padajúceho lístia (1998) a Slečna Dušehojivá (2000).

Jeho celovečerný film Kruté radosti (2002) patril na Festivale slovenských filmov vo francúzskom Cran-Gevrier v roku 2003 k dvom najúspešnejším. V roku 2007 nakrútil film Muzika podľa populárnej prózy Petra Pišťanka. Divákov zaujala aj Nvotova snímka Eštebák (2012) s Jiřím Mádlom v hlavnej úlohe, ako aj film Rukojemník (2014).

Nvotu ovplyvnili viacerí umelci. V roku 1967, keď mal 13 rokov, na vlastné oči videl v Prahe výstavu Salvadora Dalího a Joana Miróa. Neskôr počúval Cream, Jimiho Hendrixa, Kryštofa Pendereckého a čítal o Living theater. "Na strednej som v Divadle na korze videl Beckettovo Čakanie na Godota a Soiree. Na VŠMU ma samozrejme ovplyvnili moji profesori Jozef Budský a Miloš Pietor. Najviac ma ale lákali malé divadlá, ktorým sa počas rusofikácie, zvanej normalizácia, darilo ochrániť najviac slobody. Dôsledky ruského gumovania našej identity znášame dodnes," uviedol pre TASR Nvota.

Ako herec vytvoril rôznorodé postavy – od krehkých, zraniteľných až po komické. Popularitu mu priniesol film režiséra Dušana Hanáka Ružové sny (1976). Nasledovali snímky Ja milujem ty miluješ (1980), Tichá radosť (1985), Všetko čo mám rád (1992) či Pokoj v duši (2009). Ako herec sa objavil aj vo filmoch Nedodržaný sľub (2009), Občanský průkaz (2010), Klauni (2013), Olga Hepnarová (2016) a Slovo (2022).

Na archívnej snímke slovenský režisér Juraj Nvota. Foto: TASR - Dano Veselský


Nvota je od roku 1992 činný na VŠMU. V súčasnosti učí divadelnú réžiu. "Tento rok vediem prvý a absolventský ročník zároveň. V Astorke sa momentálne podieľam na príprave inscenácie Tulák inšpirovanej reportážou Martina M. Šimečku. Po jej premiére pôjdem do Prahy režírovať novú hru Milana Uhdeho Faustiáda. Myslím aj na film podľa scenára Jána Koóša, ktorý v Cannes získal Zvláštnu cenu poroty ScriptEast-u (XVI. Cena Krzysztofa Kieslowskeho). Ale keďže tento projekt už dlhšiu dobu nedostáva zelenú na realizáciu, začínam sa domnievať, že problém je v mojom veku," dodal pre TASR s humorom.

Režisér získal Výročnú cenu Slovenského literárneho fondu za roky 1992, 1993 a 1998. V rokoch 1997, 1999 a 2001 ho nominovali na cenu DOSKY. V roku 2003 dostal filmovú cenu IGRIC za réžiu filmu Kruté radosti. V roku 2005 mu udelili Prémiu Literárneho fondu, Slovenského filmového zväzu a Únie slovenských televíznych tvorcov za réžiu televízneho filmu Človečina. V roku 2008 získal cenu IGRIC za réžiu filmu Muzika. Túto snímku ocenili deviatimi cenami Slnko v sieti, medzi nimi rovnako aj za réžiu. Nvota získal cenu Grand Prix a cenu diváka Nová dráma za inscenáciu Nevesta (2023).

Nvota je po tretíkrát ženatý. Má syna Jakuba a Samka, dcéry Dorotu, Terezu a Marínu.



Zdroje: www.snd.sk www.rnd.sk www.csfd.cz

Komentáre