Cestovanie

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Z Michalian do Humenného

"TABLET.TV vám vďaka spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval."

Tablet.TV, 29. septembra 2017 11:00
Železničná stanica Trebišov Foto: Tablet.TV
Pred týždňom sme vám predstavili železničnú stanicu Myjava. Postupne vám ukazujeme aj všetky používané železničné trate na Slovensku.

To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.

Dnes pôjdeme po trati ŽSR 191 od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v osobnom vlaku Os 8933 a v medzištátnom vlaku EN 443.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!

.
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Michaľanmi a Humenným zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.

Začiatok cesty: Železničná stanica Michaľany


Železničná stanica Michaľany Foto: Tablet.TV

.

Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.

Údaje o vlaku a trati
Jazda v osobnom vlaku v motorovom vozni radu 812 v osobnom vlaku Os 8933 a v medzištátnom vlaku EN 443 Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Radenie vlaku EN 443
Rušeň 350+lôžkový vozeň WLABm + osobný vozeň B10nouz + lehátkový vozeň Bcmz + lôžkový vozeň WLABmz + 2x lôžkový vozeň WLABmee + lehátkový vozeň Bcmz + osobný/služobný vozeň Bdghmeer + osobný vozeň Bmz + 3 x lôžkový vozeň WLABmee + 2x vozeň na prepravu vozidiel DDm

O trati
Železničná trať Michaľany - Łupków (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 191) je elektrifikovaná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Michaľany pri Trebišove a poľský Łupków cez Humenné.

Číslo trate: ŽSR - 191
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Michaľany - Medzilaborce - Lupków (PKP)
Otvorenie trate: 1871 - 1874
Rozchod: 1 435 mm

.
História trate
Rakúsko-Uhorsko malo veľký záujem dopravne prepojiť Halič s južnými regiónmi monarchie. Už v roku 1870 sa preto začala budovať trať Michaľany - Humenné - Lupkovský priesmyk - Halič, ktorá sa cez Sátoraljaújhely napájala na Tiskú železnicu.

Prvý úsek Michaľany - Humenné bol dokončený 25. decembra 1871, čím sa na železničnú trať napojil i Trebišov, Michalovce a Strážske.

Druhý úsek priviedol 12. júna 1873 železnicu do Medzilaboriec, odkiaľ pokračovala náročným úsekom cez Lupkovský priesmyk do Łupkówa. Tretí úsek so 416 m dlhým Lupkovským tunelom bol sprevádzkovaný 31. mája 1874 a umožnil rýchle a pohodlné spojenie hlavných centier s okrajovým regiónom Uhorska.

O strategickom význame trate do Przemyśla napovedá i zdvojkoľajnenie, ktoré bolo v roku 1888 dokončené na celom úseku. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku nástupníckych štátov klesol význam spojenia i doprava na trati. Zánik druhej koľaje nastal počas hospodárskej krízy v roku 1932.

Úsek trate medzi Michaľanmi a Bánovcami nad Ondavou bol v roku 1990 elektrifikovaný.

V máji 2015 bola na úseku Trebišov-Bánovce nad Ondavou naplánovaná výluka z dôvodu náhrady „zlého a nevyhovujúceho technického stavu železničného zvršku a spodku“ medzi 20,737 a km 24,707 v celkovej dĺžke 3970 metrov. V júli 2015 bola ukončená modernizácia ktorá „bola vykonaná na jednokoľajovom elektrifikovanom traťovom úseku ŽST Trebišov - Výhybňa Hrinište, kde bolo v minulosti prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti na 80 a 60 kilometrov za hodinu (km/h), a to pre deformáciu smerovej a výškovej polohy koľaje“. V dĺžke 3,97 km bol opravený železničný spodok a vykonané ďalšie úpravy vrátane trakčného vedenia. Celá rekonštrukcia stála približne 2,4 mil €. Trať je tak prispôsobená rýchlosti 100 km/h.

V novembri 2015 bola plánovaná elektrifikácia úseku Bánovce nad Ondavou - Humenné.

V roku 2017 ZSSK sezónne obnovila dopravu na tejto trati v úseku Medzilaborce - Łupków v termíne od 1. júla do 3. septembra 2 pármi vlakov premávajúcimi v sobotu a v nedeľu. Poľské súpravy premávajú s poľským personálom z miest Sanok a Rzeszów.


Stanice a zastávky na trati
• Michaľany - križovatka s traťou 190 (Košice – Čierna nad Tisou)
• Lastovce
• Veľaty
• Stanča
• Úpor
• Trebišov - križovatka s traťou 192 (Trebišov - Vranov nad Topľou)
• Bánovce nad Ondavou - križovatka s traťou 195 (Bánovce nad Ondavou - Veľké Kapušany)
• Laškovce
• Michalovce zastávka
• Michalovce
• Petrovce nad Laborcom
• Nacina Ves
• Pusté Čemerné
• Strážske - križovatka s traťou 193 (Prešov - Humenné)
• Brekov
• Humenné - križovatka s traťou 196 (Humenné - Stakčín) a 193 (Prešov - Humenné)

.

Koniec cesty – Železničná stanica Humenné


Železničná stanica Humenné Foto: Tablet.TV

.

Zaujímavosti na trati


Nížinný vodný hrad Parič
Zvyšky starého nížinného hradu Parič nájdeme v udržiavanom lesoparku v Trebišove, neďaleko výstavného trebišovského kaštieľa. Hrad bol v 17. storočí vyhodený do vzduchu proticisárskymi povstalcami Imricha Tököliho a kamenný materiál z rumoviska bol v 18. storočí rozobraný na stavbu kaštieľa.

Podľa prvej písomnej zmienky z roku 1254 stál východne od Trebišova nížinný hrad, ktorého majiteľom bol magister Andronik, syn župana Parisa. Na základe podobnosti názvu hradu a mena župana možno predpokladať, že hrad vystaval Andronikov otec Paris pravdepodobne po tatárskom vpáde. Avšak pod menom castrum Parys sa hrad spomína až v darovacej listine z roku 1327, ktorú vystavil kráľ Karol Róbert Viliamovi Drugethovi.
Na snímke infotabuľa hradu Parič. Foto: TASR/Roman Hanc

Výstavbu prvej etapy ranogotického nížinného vodného hradu (pravdepodobne obytná veža s opevnením) možno podľa výsledkov archeologických výskumov M. Slivku datovať do 12 . až 13. stor. Potvrdzujú to preskúmané zlomky úžitkovej keramiky, malá lampa s výlevkou a štyri ohniská vyvýšené asi 30 cm, nad úroveň podlahy.

Posledné zvyšky hradných múrov používala v 20. storočí armáda ako cvičnú strelnicu. Do dnešných dní sa zo stavby zachovala iba jediná stena, vďaka čomu patrí Parič k najskromnejším slovenským zrúcaninám.

Zemplínska šírava
Zemplínska šírava v minulosti nazývaná Zemplínska sĺňava, je vodná nádrž na východnom Slovensku v povodí Bodrogu pod Vihorlatskými vrchmi. Je druhou najväčšou vodnou priehradou na Slovensku podľa plochy hladiny, a zároveň treťou najväčšou na Slovensku podľa celkového objemu vody (po Liptovskej Mare A Oravskej priehrade). Je obľúbenou turistickou destináciou so siedmimi rekreačnými strediskami. Okrem rekreácie slúži na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy Východoslovenskej nížiny, na ochranu pred povodňami a ako vodný zdroj pre priemysel. Východná časť nádrže je chráneným areálom.
Medvedia hora na Zemplínskej Šírave v nedeľu 9. júla 2017. Foto: TASR/Roman Hanc

Vodná plocha Zemplínskej šíravy zaberá rozlohu 33 km². Jej maximálna dĺžka je 11 km, maximálna šírka 3,5 km, priemerná hĺbka 3,5 m a maximálna hĺbka 14,7 m. Nádrž je vytvorená 6 – 8 (max. 12) metrovými hrádzami dlhými 7 346 m. Vodnú nádrž napájajú prevažne vody rieky Laborecprostredníctvom prívodného, tzv. Šíravského kanála, vodu odvádza tzv. Zalužický kanál (do Laborca), z priehrady tiež vyteká Čierna voda.

Rozvoj turistického ruchu na Zemplínskej šírave kulminoval v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zároveň však dochádzalo k znečisteniu priehrady vypúšťaním polychlórovaných bifenylov z chemickej továrne Chemko Strážske do toku rieky Laborec. Výrazné zhoršenie kvality vody v priehrade sa odrazilo na úpadku cestovného ruchu, ktorý sa prehĺbil zmenou vlastníckych pomerov rekreačných zariadení po páde komunistického režimu po roku 1989.
Zemplínska Šírava Foto: TASR/Milan Kapusta

Šírava stratila jednak zahraničnú klientelu a jednak domácich dovolenkárov, ktorí po roku 1989 uprednostnili vycestovanie k moru. V prvej dekáde 21. storočia počet návštevníkov dosahoval počet iba okolo 200 000. Po roku 2003, kedy boli vybudované v troch strediskách letné bazény a odkedy sa kvalita vody v nádrži začala zlepšovať, zažíva celá oblasť postupnú obnovu cestovného ruchu s rastúcim počtom rekreantov. V roku 2013 bola voda Zemplínskej šíravy Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Michalovciach vyhodnotená ako vhodná na kúpanie.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net, vypadni.sk

ODPORÚČAME TIEŽ:
Pod Vyšehradom objavil miestny nadšenec pozostatky kostola
Unikátny vlakový videoprojekt: Železničná stanica Myjava
P. BARABÁŠ: Tatranskí nosiči sú poslednými európskymi endemitmi

Komentáre