Cestovanie

Radi si vo vlaku pospíte? Pozor, kde sa prebudíte

"Pokračujeme v našich vtipných cestovateľských príhodách. Ani dnes nechýbajú problémy s batožinou, zmeškané lety a nečakané prebudenia."

Romana Juhásová, 10. decembra 2013 12:00
Ilustračné foto Foto: TASR/Oliver Ondráš


Minulý týždeň sme vám vyrozprávali príhody, ktoré nie sú predmetom našich cestovateľských snov, no dejú sa neustále. Dnes pokračujeme. Námety sa veľmi nelíšia – problémy s batožinou, bezpečnosť pri lete a hlavne, množstvo nedorozumení a komplikácií.

A zase tá batožina


Tomu, aké nepríjemnosti nám dokáže privodiť batožina, sme venovali príhodu už v minulej časti. Zdá sa však, že svoj malý príbeh sme si z cesty pribalili takmer všetci.

Veronika: „Na osemdesiatku sme babke darovali výlet do Ríma v zložení ja, mama, teta a samozrejme stará mama, teda babská jazda. Všetko vyšlo, až na cestu späť. Zamestnanci rímskeho letiska totiž mali problém s veľkosťou našej príručnej batožiny, s ktorou nás z Bratislavy pustili bez problémov. Babkin kufor sa nezmestil do konštrukcie, ktorá určuje rozmery. Všetky tri išli napred, ja som sa tam z celých síl snažila batožinu natlačiť. Letiskoví zamestnanci však moje tri dievčatá naložili do autobusu a odviezli do lietadla. Čo znamenalo, že som tam zostala s kufrom, bez dokladov a letenky. Zamestnanci mi dali na výber, buď zaplatím poplatok päťdesiat eur alebo batožina do lietadla nepôjde. Aj by som zaplatila, ale nemala som hotovosť. Problém číslo jeden. Nakoniec som teda pána uprosila, aby zabehol po terminál na platbu kreditnou kartou, avšak medzičasom nastal problém dva, pretože som musela priznať, že pri sebe nemám ani doklady, ani letenku. Nechceli ma pustiť, ale podarilo sa mi ich presvedčiť s tým, že moja letenka je určite v lietadle, spolu s vystresovanou babičkou. Všetci pasažieri už pekne sedeli a keď som dobehla, pohľady smerovali na striedačku na mňa a na moju uplakanú maminu a babku.“

Vitajte naspäť


Jana: „Užívam si let domov z Bruselu, keď po štyridsiatich minútach pilot podá hlásenie v znení: „Milí pasažieri, máme technické problémy a rozhodli sme sa vrátiť na letisko.“ Moja spolusediaca celý čas spala, po pristátí sa zobudila a začala sa obliekať. Letuška nás privítala slovami „vitajte naspäť“. Zmätená spolupasažierka sa ma spýtala, čo sa deje, na čo som jej pravdivo odpovedala, že sme mali technický problém. Myslela si, že som psychopat a radšej sa s otázkami obrátila na letušku. Vtedy do lietadla pribehlo desať mužov v reflexných vestách s tým, že technickým problémom bol nedostatok paliva.“

Aj zamestnanci letiska nám vedia spôsobiť vrásky


Ján: „Keď som odlietal z Aljašky, lietadlo malo dosť veľké meškanie, čo spôsobilo, že som nestihol prestup vo Frankfurte. Tak som tam vyše dve hodiny čakal na vybavenie prebookovania. Na rad som sa dostal v čase, keď ďalšie lietadlo z Frankfurtu práve odlietalo. Povedali mi, že som naň bol automaticky prebookovaný a práve odlieta.“

A niekedy sme aj my omylní


Petra: „Kamarátke sa stalo, že s priateľom čakali na let z Amsterdamu a cez noc spali v aute pri letisku. Keď sa zobudili a dostavili na check-in, zistili, že prišli o hodinu neskôr a lietadlo práve vzlieta. Ďalšie štyri hodiny putovali v daždi po meste, aby našli to najlacnejšie možné ubytovanie.“

Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo
Ivana: „Čakám na autobus v neznámom meste, smer St. Tropez. Po pár hodinách mi milé dámy sediace vedľa mňa ozrejmili, že odtiaľto za celý ich život žiadny autobus do St. Tropez nešiel. Úsmev na tvári mi však vyčarila dobrota pani, ktorá ma zviezla do lacného hostela. St. Tropez sa odkladá na nabudúce a dobrí ľudia ešte žijú.“

Lukáš: „Cestoval som vlakom z Brna do Bratislavy, z koncertu do školy. Keďže som spal, nevšimol som si, že vlak sa v Břeclavi rozdeľoval. O ôsmej ráno som sa na moje veľké prekvapenie zobudil vo Viedni.“

Komentáre