Biznis

Šetrenie peňazí je otázka cieľov

"NBS tvrdí, že priemerný Slovák má na svojom osobnom účte uložených viac ako 4-tisíc eur, ale viaceré štúdie napovedajú, že veľa Slovákov si nešetrí nič. Dôvodom nemusí byť iba nízky príjem."

Erik Stríž, 4. apríla 2013 12:00 Bratislavčania v štatistike Národnej banky Slovenska vedú, pretože majú v banke uložených v priemere 5-násobne viac prostriedkov než obyvatelia zvyšku Slovenska (NBÚ, december 2012). Neschopnosť, prípadne neochota šetriť si peniaze do budúcnosti je pritom veľmi závažný problém, ktorý sa dá dokonca veľmi presne definovať aj z pohľadu psychológie. Šetrenie peňazí, a teda myslenie na budúcnosť svoju i vlastných detí, je výrazným spôsobom ovplyvnená životným štýlom a v menšej miere dokonca aj výchovou, ktorú nám poskytli rodičia. Teda keď sa niekto posťažuje, že na vine jeho neschopnosti šetriť sú jeho vlastní rodičia, nemusí to byť nevyhnutne pravda.

Dôvodov, prečo ľudia nevedia šetriť peniaze, je veľa. Na Slovensku sa stretávame s tým, že ľudia jednoducho nedokážu zo svojho príjmu vykryť samotné náklady na život, čo vylučuje možnosť odkladania čo i len najmenšej čiastky bokom. Potom je tu skupina ľudí, ktorí síce majú dostatočne vysoký príjem, ale vlastnou vinou s ním nedokážu správne pracovať. Naučiť sa základné triky vyplývajúce z finančnej gramotnosti pritom vôbec nie je komplikované.

Máte stabilný príjem? Máte tak ohromnú výhodu

Zamestnaní ľudia, ktorí majú pravidelný a relatívne stabilný príjem majú v porovnaní so živnostníkmi a freelancermi značnú výhodu v tom, že sa môžu o niečo viac spoliehať na svoju finančnú stabilitu. Keď poznáte svoj pevný príjem, môžete mu prispôsobiť životný štýl. Základom je poznať náklady, ktoré vám produkuje aktuálny životný štýl a veľmi dôležité je poznať aj maličkosti. Viete, koľko eur mesačne miniete na maličkosti? Možno si pravidelne kupujete fľašku koly a sladkosť, obe v hodnote dvoch eur. Ak to robíte každý pracovný deň, mesačne vám tento zvyk vygeneruje debet aj 40 eur. To je pritom jeden väčší nákup potravín.

Žiadna naivita s cieľom byť bohatý, iba rozumný prístup

Nie je potrebné, aby ste sa celý mesiac sledovali a presne si zapisovali, na čo míňate svoje peniaze. To dokážete aj doma s jedným kusom papiera za pol hodinku. Ak budete presne poznať svoje náklady, počnúc nájomným, splátkami pôžičiek, detailne rozpísanými týždennými nákupmi až po návštevy reštaurácií a barov, budete aj presne vedieť, koľko si môžete dovoliť minúť nad rámec týchto nákladov. Navyše, ak ste v domácnosti aspoň dvaja zárobkovo činní, s veľkou pravdepodobnosťou budú vaše spoločné príjmy aj o 30% vyššie ako všetky náklady. Keď si budete pravidelne a cielene odkladať peniaze, zrejme sa nestanete vyslovene bohatými, máte ale možnosť zlepšiť si život iba vďaka tomu, že si spravíte v rozpočte poriadok.

Majte merateľný a reálny cieľ

Väčšina ľudí nevie, kam ide. A keď prídu tam, kde nechceli byť, zrejme nebudú štastní. Tento jednoduchý myšlienkový paradox nie je jedným z bezduchých citátov, ale reálnou skúsenosťou každého človeka. S presne určeným cieľom - v tomto prípade našetrením určitej sumy - budete nachádzať odpovede na otázky, ako sa k cieľu dostať. Chcete si našetriť na kúpu staršieho domu mimo mesta? Viete, koľko taký dom stojí? A kedy by ste ho chceli kúpiť? Odpovedať si na tieto otázky je veľmi dôležité. Každý dobrý manažér a psychológ pritom vie, že tento cieľ musí byť nevyhnutne konkrétny, merateľný, akceptovateľný, reálny a časovo ohraničený. Po anglicky tieto slová vytvárajú akronym S.M.A.R.T. Nasledovné kroky potom uľahčia voľbu správnej stratégie:


A vyčleniť z pravidelného príjmu určitú sumu je hneď o niečo jednoduchšie. Míňať peniaze na veci, ktoré sa nám páčia práve v tejto chvíli je síce ešte jednoduchšie, ale neudržateľné. A ukladať peniaze bokom bez vedomosti, ako s nimi vynaložím, je bezcieľne. Aj šetrenie peňazí je v skutočnosti iba stratégia na dosiahnutie vytýčeného cieľa.

Zbavte sa ctižiadosti

Ak ste už niekedy niekoho nabádali na to, aby si aspoň zapísal svoje mesačné náklady, možno ste sa stretli s nepochopením a odporom. “Nebudem si predsa spisovať na papier, čo môžem a čo nie, nie som žiadny študent.” Takáto snaha byť celkom neoprávnene autoritou však nemá žiadny význam, pokiaľ vám nič pozitívne neprináša. Čím viac budete mať svoje výdaje pod kontrolou, pod tým väčšou kontrolou budete mať aj svoj život. A mať kontrolu nad svojim životom predsa nie je hanba, predovšetkým ak máte zodpovednosť aj za budúcnosť vlastných detí. Práve potreba ctižiadosti, snaha o zachovanie prehnanej dôstojnosti a dojem, že prijatím rady sa ponížime, sú najvýznamnejšie bloky nielen osobného rozvoja, ale aj budúcnosti vlastnej rodiny.

Komentáre