Biznis

Finančné rozhodovanie a jeho deformácie

"Keď sme dotlačení do situácie, v ktorej chtiac-nechtiac musíme do niečoho investovať peniaze, zvyčajne sa chceme rozhodovať racionálne. Tvrdenie, že naše rozhodnutia sú rozumné, však pravdivé nie je."

Erik Stríž, 2. júla 2013 12:00 Ekonómovia zvyknú vidieť svet financií cez čísla, grafy a štatistiky a na ich základe predpovedajú budúci vývoj. “Keďže v priebehu nasledovných 6 mesiacov bude stúpať úrok za hypotéky, ľudia si ich budú zriaďovať práve najneskôr do tých 6. mesiacov.” Tak znie typický uzáver ekonóma, ktorý sa zväčša ukazuje ako nesprávny. Ľudia totiž nekonajú rozumne, do ich rozhodovania vstupuje ohromné množstvo faktorov. Medzi nimi aktuálna finančná situácia, časová vyťaženosť, nevenovanie dostatočnej pozornosti a predovšetkým osobnostné faktory ako emócie, osobné komplexy alebo nedbalosť.

S týmito osobnostnými faktormi súvisia teda aj deformácie v rozhodovaní o spôsobe využitia vlastnených financií. Keď napríklad uvažujeme nad kúpou domu alebo aj akcií na burze, neriadime sa výlučne racionálne, v súlade s ekonomickými ukazateľmi. Tieto na prvý pohľad nerozumné hodnotenia situácií sa volajú odchýlky od racionálneho rozhodovania.

Odchýlky posudzovania (rozhodovania) sa týkajú predovšetkým štyroch okruhov práce s peniazmi, pričom v dnešnom článku predstavíme prvé dva:

• Nadmerná sebadôvera
• Sklon k optimizmu
• Spätný pohľad na udalosť
• Neprimeraná reakcia na náhodnú udalosť

Sebavedomie vs. sebauvedomenie

Nadmerná sebadôvera pri investovaní sa ukazuje ako problém predovšetkým pri už spomenutom nákupe akcií na burze alebo pri hazardných hrách. Najmä pri hazardných hrách sa často prejavuje efekt volaný “gambler's fallacy”, voľne preložené ako “hráčsky klam”. Keď napríklad trikrát po sebe hráč vyhrá, nadobúda pocit, že má vyššiu šancu vyhrať aj štvrtýkrát, než prehrať. V skutočnosti je šanca, že prehrá stále rovnaká, 1:1, pretože si vyberá iba z dvoch možností (výhra vs. prehra). Nadmerná sebadôvera sa teda ukazuje ako veľký risk.

Optimizmus môže byť na škodu

Sklon k optimizmu je určitá osobnostná črta, ktorá sa prejavuje aj v rozhodovaní o investovaní financií. Optimisti sú náchylní k ilúzii kontroly – nadhodnocujú mieru, v ktorej môžu ovládať svoj osud, podceňujú úlohu náhody, skreslene vnímajú náhodu ako prejav vlastných schopností. V druhom rade tiež podceňujú pravdepodobnosť výskytu zlých výsledkov, nad ktorými nemajú žiadnu kontrolu. Mohlo by sa zdať, že nadmerné sebavedomie a sklon k optimizmu sú to isté, nie je to však pravda. Nadmerné sebavedomie vzniká až po dosiahnutí určitého množstva úspechov (napr. 3 po sebe idúce výhry) a optimizmus je trvalá osobnostá črta.


Kombinácia sebavedomia a optimizmu spôsobuje, že:
• ľudia preceňujú svoje znalosti,
• podceňujú riziká v známych situáciách,
• majú averziu k neurčitosti,
• uprednostňujú ľahko dostupné informácie,
• preceňujú svoje schopnosti kontrolovať situácie,
• prekvapujú ich veci a udalosti, ktoré sú štatisticky vysvetliteľné (opodstatnené).

V piatok sa na Webmagazíne budeme venovať ďalším dvom odchýlkam v rozhodovaní, konkrétne v spätnom pohľade na udalosť a v neprimeranej reakcii na náhodnú udalosť. Obe tieto odchýlky majú vplyv na naše budúce rozhodovanie pri opakovanej udalosti a netýkajú sa iba hazardu a investovania, ale aj bežného života.

Komentáre