Život

Toto sú slovenskí vynálezcovia, ktorí zmenili chod svetových dejín

"Aj keď sú veda a výskum na Slovensku poddimenzované, stále táto malá krajina vyprodukuje vedecké špičky, ktoré sa uplatnia v tých najlepších svetových vedeckých ústavoch."

, 19. marca 2013 14:00
Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo
Isaac Newton, Leonardo da Vinci, Mikuláš Koperník, neskôr Albert Einstein a mnohí ďalší géniovia patrili k tým, ktorí zmenili svojimi objavmi chod dejín. No neboli to iba americkí, anglickí či nemeckí „Einsteinovia“. Aj Slovensko má svojich velikánov, ktorí prevratnými objavmi pomohli medicíne, komunikácii alebo armáde na celom svete.

Ropní magnáti by sa nezaobišli bez Hellovho vynálezu


Začneme v 18. storočí. Technológie, bez ktorých by ťažba v baniach nebola možná ani dnes, má na svedomí Slovák. V Banskej Štiavnici v roku 1713 sa narodil Jozef Karol Hell. Preslávil sa dômyselnými banskými strojmi a čerpadlami. V 18. storočí bolo mnoho uhorských baní pod vodou. Spôsoby a kapacity, ako sa v tom čase voda odčerpávala, boli nedostatočné. Hell prišiel s novým prvkom - stlačený vzduch. Tento prevratný vynález začali v 19. storočí používať v amerických baniach v Arizone a v Pensylvánii technológiu využili na ťažbu ropy. Hellov nápad so stlačeným vzduchom používajú ropný magnáti dodnes, no vzduch nahradili plynom.

Baňa, ilustračné foto Foto: TASR/Pavol Remiaš

Priekopník fotografie sa narodil v Spišskej Belej


Ruka v ruke s priemyselnou revolúciou prichádzajú na svet aj vynálezy, ktoré súvisia so zábavným priemyslom. V dnešnej dobe je fotoaparát alebo kamera samozrejmosť. Tieto technológie vlastní každý bez ohľadu na sociálny status. Svet filmu, ale ani náš každodenný život, si bez týchto vynálezov nevieme predstaviť. Jozef Maximilián Petzval, Slovák, ktorý je priekopníkom v oblasti fotografie. Považuje sa za zakladateľa modernej optiky. Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam.

Objektív, ktorý skonštruoval vďaka presným výpočtom v roku 1840, umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. To v praxi znamenalo, že samotná expozícia fotografickej platne trvala menej ako minútu (predtým 5 až 30 minút, v závislosti od počasia, resp. svetelných podmienok, počas ktorých sa fotografovaný objekt nesmel pohnúť). Preto je Petzval považovaný za zakladateľa modernej fotografie. Petzvalovým prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.

Prvé rádio na svete skonštruoval rodák z Tajova


V minulosti mali na starosti správy poslovia. Či už boli dobré alebo zlé, museli merať stovky kilometrov, kým ich doručili do cieľa. Bezdrôtová komunikácia, rádio a podobné masovokomunikačné technológie patria dnes k najväčším svetovým objavom. Ich vznik a vývoj má na svedomí Slovák Jozef Murgaš.

Jozef Murgaš Foto: Archív TASR
Murgaš ako prvý na svete uskutočnil rádiový prenos hovoreného slova. Svojimi patentmi si získal uznanie celého sveta. 10. mája 1904 mu pridelil federálny patentový úrad vo Washingtone dva patenty. Prvý známy ako Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý ako Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. V prvom patente bola vysielacia stanica vybavená anténou spojenou s menšou guľôčkou. Na prijímacej stanici bola anténa a telefónne slúchadlo. V druhom patente je originálny spôsob prenášania správ pomocou bezdrôtovej telegrafie, ktorý spočíva vo vysielaní a prijímaní nespojitých signálov s navzájom odlišnou frekvenciou. Na základe týchto dvoch patentov sa vo Philadelphii vytvorila na využívanie Murgašovho vynálezu účastinná spoločnosť Universal Aether Telegraph Co. Jeho najvýznamnejším objavom ale zostáva dosiahnutie bezdrôtového prenosu hovoreného slova pred svedkami, čím sa zapísal do histórie ako vynálezca rádia.

Svetové strojárstvo ovplyvnil rodák z Liptovského Mikuláša


Neslávne známy Oscar Pistórius by si bez protéz, ktoré mal namiesto chodidiel, nevydobyl športovú slávu a rešpekt. Za tento vynález môže vďačiť Slovákovi Aurelovi Stodolovi. Rodák z Liptovského Mikuláša v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval v roku 1915 pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Neskôr prišli na svet aj náhrady chodidiel, ktoré zhotovil na rovnakom princípe ako umelú ruku.

Busta Aurela Stodolu Foto: TASR/František Iván
Stodola bol fyzik a matematik. Najväčšie úspechy dosiahol v odbore parných turbín a jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva. Aurel Stodola bol Einsteinovým profesorom, ktorý o pár rokov neskôr prišiel s prevratným objavom menom „Teória relativity“.

Prvý slovenský vrtuľník


Vrtuľníky sú vynálezy, ktoré pomáhajú záchranným vojenským zložkám, cestovnému ruchu a doprave ako takej. Prvý vrtuľník skonštruoval v roku 1894 Slovák Ján Bahýľ. Stroj bol poháňaný ľudskou silou. Bahýľ získal na tento patent aj práva, nedodržal však termín, do ktorého ho mal zorganizovať. V rokoch 1901 – 1903 vzniká v Marschallovej dielni zlepšený model Bahýľovho vrtuľníka nazvaný AVION – v máji 1905 prihlásený na uhorskú ohlasovňu v Budapešti. Uhorská ohlasovňa im vydala v januári 1906 tzv. szabadalmi leíráa (popis patentu), ale ďalší osud vrtuľníka nie je známy. Rovnako nie je známa skutočnosť, že spolu s A. Marschallom skonštruoval v rokoch 1895 – 1897 prvý automobil s benzínovým motorom a akumulátorom na Slovensku.

Padák vynašiel Slovák


K vrtuľníku neodmysliteľne patrí aj padák. Prelom vo vojenstve priniesol v roku 1913 patent Štefana Baniča, ktorým bol padák, ktorý fungoval na princípe dáždnika. Padák mal vyriešený problém tzv. plávania vo vzduchu a upevňoval sa pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. Princípom bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie.

Štefan Banič Foto: Archív TASR
Dňa 3. júna 1914 Š. Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu letectva USA, zoskočil vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie zoskoky aj z lietadla. 25. augusta 1914 vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák pod číslom 1 108 484. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a jej nákresovú dokumentáciu. Americká armáda ho odkúpila za pár dolárov. Bol čestným členom letectva USA.

Aj keď sú veda a výskum na Slovensku poddimenzované, stále táto malá krajina vyprodukuje vedecké špičky, ktoré sa uplatnia v tých najlepších svetových vedeckých ústavoch, či už je to NASA, CERN, IAEO alebo OSN v oblasti diplomacie. Nemusí to tak byť ale stále.

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac