Život

Stalin chcel na sklonku života nadviazať kontakty s Vatikánom

"S návrhom sovietskej strany otvoriť veľvyslanectvo vo Vatikáne vystúpil v Luciferovom dome 13. februára 1952 taliansky historik a neskorší senátor Donini."

TASR, 1. júna 2018 11:00

Stalin na obraze, ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Niekdajší sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin chcel na sklonku svojej vlády napriek svetonázorovým rozporom nadviazať diplomatické vzťahy so Svätou stolicou. Naznačujú to doteraz neznáme dokumenty o utajených rokovaniach, ktoré na stretnutí historikov vo Vatikáne prezentoval podľa tlačových agentúr Kathpress a APA taliansky vedec Matteo Luigi Napolitano.

Dosiaľ neznáma kapitola

Predmetom rozhovorov bolo vtedy popri návrhu otvoriť sovietsku ambasádu pri Svätej stolici aj možné sprostredkovanie pápeža medzi znepriatelenými stranami podieľajúcimi sa na studenej vojne.

Podľa informácií webového portálu Vatican Insider prezentoval Napolitano predmetné poznatky o doteraz neznámej kapitole Stalinovho úsilia z obdobia od februára 1952 až do diktátorovho úmrtia v marci 1953 na ostatnom kole rokovaní expertov Ruskej akadémie vied a Pápežského výboru pre historické vedy v dňoch 22.-23. mája 2018.

Podľa nich došlo k prísne utajeným kontaktom oboch strán v dome markíza Falconeho Lucifera (1898-1997), bývalého talianskeho politika, ktorý v rokoch 1944-1946 zastával ministerské posty.

Stretnutie v Luciferovom dome

Za sovietsku stranu sa na nich zúčastnil taliansky komunistický historik, neskôr senátor Ambrogio Donini (1903-1991), za Svätú stolicu jezuita Giacomo Martegani (1902-1981), šéfredaktor novín Civilta Cattolica, ktorý bol v kontakte s pápežom Piusom XII. (1876-1958).

S návrhom sovietskej strany otvoriť veľvyslanectvo vo Vatikáne vystúpil v Luciferovom dome 13. februára 1952 Donini. Marteganiho odpoveď nebola odmietavá, avšak zdôraznila, že sa tak môže stať na konci dlhého procesu objasňovania, nie na jeho začiatku. Súčasne dal jezuita najavo, že ďalšie kroky závisia od postupu sovietskej vlády. Po Stalinovej smrti sa však tieto kontakty ukončili.

Podľa slov ruskej historičky Jevgenije Tokarevovej došlo ku kontaktom medzi bývalým ZSSR a Svätou stolicou aj na vrchole "červeného teroru" v rokoch 1935-1940. Vatikánska diplomacia väčšmi ako iné predvídala ďalší vývoj, obávala sa vypuknutia novej svetovej vojny a pokúšala sa jej zabrániť o cestou kontaktov s Moskvou.