Život

Slovenskí vedci objavili vo Vietname unikátneho švába

"Výsledky štúdie už publikoval časopis Zootaxa a preberá ich jeden z najprestížnejších vedeckých časopisov - New Scientist."

TASR, 13. marca 2017 11:00
Slovenskí vedci objavili vo Vietname unikátneho švába Foto: newscientist.com
Vo Vietname objavila skupina vedcov na čele s Ľubomírom Vidličkom a Petrom Vršanským z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV) unikátneho švába, ktorý je polopriehľadný a s veľkou hlavou. Na chrbte má plne funkčnú helmu zloženú z piatich častí (štyri krídla a obrovská žľaza), zverák a hák. To všetko slúži na zachytenie samičky na ôsmich miestach počas párenia. Vedci špekulujú o tom, či sa týmto "zakliesnením" spoločne presúvajú medzi jaskyňami na netopieroch.

"Presun iba jedného pohlavia medzi jaskyňami je pri týchto vzácnych druhoch veľmi problematický," vysvetlil Vršanský. Podľa jeho ďalších slov, morfologicky je to zrejme najbizarnejší šváb. "Myslíme si, že aj zviera všeobecne, ktoré kedy bolo objavené," dodal.

Šváb nájdený vo vietnamskej lávovej jaskyni Tan-Phu je extrémne malý, čiastočne priehľadný a s veľmi veľkou hlavou. Pravdepodobne je to proporcionálne najväčšia hlava, akú niekedy šváb mal. Má extrémne dlhé nohy. Najzaujímavejšou časťou tela je jeho zadná strana s helmou. Neinvazívne CT, ktoré urobil v Ústave merania SAV Miroslav Hain, ukázalo aj stravu odlišnú od väčšiny švábov - spóry húb v zažívacom trakte.

Na snímke Peter Vršanský z Geologického ústavu SAV. Foto: TASR/Miroslav Košírer


Šváb sa vyskytuje v geologicky pomerne mladých jaskyniach – mladších ako 2,6 milióna rokov. "Aj molekulárna analýza vedená manželmi Kúdelovcami na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave poukazuje na nedávny vznik zložitej stavby tela tohto unikátu," doplnil Vršanský.

Tretím dôkazom o živote tohto komplikovaného tvora je prítomnosť zvyškov pigmentu a plne pigmentované zvyšky po zložených očiach. Ide o žijúci druh švába a vyvracia domnienku o konzervatívnosti švábov, čiže o ich evolučnej nemennosti alebo stabilite. "Tempo ich evolúcie je porovnateľné s najrýchlejšie sa vyvíjajúcimi chrobákmi. Líši sa len tempo vymierania a to vytvára dojem nemennosti," dodal o najnovšom výskume Vršanský.

Výsledky štúdie už publikoval časopis Zootaxa a preberá ich jeden z najprestížnejších vedeckých časopisov - New Scientist.

TASR informácie poskytol Stanislav Ščepán zo SAV.

ODPORÚČAME AJ:
Toto urobí testosterón s mozgom a kosťami
Na lepšie trávenie aj krajšiu pleť: Prečo si obľúbiť paradajky
Vyskúšajte: Tieto jedlá vás zbavia bolestí zo sedavej práce

Komentáre