Život

Slovenské ulice nesmú niesť komerčné, hanlivé názvy ani mená žijúcich

"Hlavné mesto pred pár rokmi prijalo pravidlo, že ulice po nežijúcich osobnostiach sa môžu premenovať až päť rokov po ich smrti."

TASR, 6. mája 2018 11:00
Na ilustračnej snímke Hlavná ulica v Banskej Štiavnici. Foto: TASR - Jana Vodnáková
Na Slovensku sú tisícky ulíc. Majú rôzne názvy, niektoré sú pôvodné, niektoré sa menili priebežne, podľa toho, ako sa u nás striedali politické režimy. Kým ulica získa svoje pomenovanie, môže uplynúť aj jeden kalendárny rok. Aj takýto dlhý čas môže trvať procedúra pomenovávania a premenovávania ulíc vo veľkých slovenských mestách, akými sú Bratislava či Košice. Keď sa však blížia akékoľvek voľby, nesmie sa nič premenovávať, pomenovávať, ani rušiť žiaden názov ulice.

Je priam strategicky dôležité, aby nová ulica mala svoje pomenovanie čo najrýchlejšie. Ak je bez mena, nemáte možnosť prihlásiť sa na trvalý pobyt, nemá vám kam chodiť pošta. „Niekedy sa naozaj stane, že ľudia už bývajú, ale nemajú ešte názov ulice. Tak majú v dokladoch uvedenú adresu Miestneho úradu. Mrzí nás to, ale zákony nepustia“, uviedla pre TASR Pavlína Galbavá z oddelenia vnútornej správy bratislavského Magistrátu. Účty a ďalšia pošta chodia na úrad. Jednoducho, bez neexistujúceho názvu ulice vás nikto nikam neprihlási a mestská časť tak prichádza o peniaze. V Bratislave sa to stalo naposledy v mestskej časti Rača, v malých Krasňanoch.

Aby sa verejný priestor stal ulicou, mal by spĺňať niekoľko náležitostí. Komunikácia musí viesť k obytným domom, kde sa ľudia dostanú či už MHD, autom alebo pešo. Žiadne rampy, či inak uzatvorené priestranstvá. S takto zadefinovanou požiadavkou majú v súčasnosti problémy hlavne developeri vo veľkých mestách, ktorí stavajú uzatvorené monobloky.

Názov ulice majú v rukách občania a následne potom volení poslanci obecných, miestnych a mestských zastupiteľstiev. „Na úplnom začiatku stačí podať návrh do podateľne miestneho či mestského úradu aj s dôvodovou správou. Tú daná mestská časť buď prijme alebo nie. Ak áno, tak spraví návrh uznesenia, ktorý sa vyvesí na úradnú tabuľu, k čomu sa môžu vyjadrovať aj ďalší obyvatelia mestskej časti," objasňuje Pavlína Galbavá. Následne zasadne zastupiteľstvo, ktoré daný návrh schváli, starosta ho podpíše a takto správoplatnené uznesenie sa pošle na Magistrát. To je špecifikum Bratislavy a Košíc, pretože tieto mestá majú svoje samostatné mestské časti.

Na Magistráte sa tento postup zopakuje ešte raz. „Žiadosť o premenovanie či pomenovanie ulice spolu s výpisom uznesenia zastupiteľstva danej mestskej časti sa zapracuje do všeobecne záväzného nariadenia (VZN) mesta. K tejto žiadosti sa pripája aj zameranie osi ulice (plán) a dôvodová správa. Pripravené VZN ide na posúdenie členom Komisie kultúry a ochrany historických pamiatok," pokračuje Galbavá. Zároveň sa návrh objavuje na úradnej tabuli a webovej stránke mesta. Občania majú k dispozícii desať dní na vyjadrenie. Následne ide návrh do Mestskej rady a nakoniec do Mestského zastupiteľstva na schválenie. Ak ho poslanci prijmú, primátor podpíše VZN a to sa rozpošle do inštitúcií a nová ulica je realitou. Ak ale poslanci návrh mestskej časti zamietnu, aj napriek tomu, že si to mestská časť odsúhlasila, nová ulica nevznikne. Mestské časti sú teda závislé na rozhodnutí poslancov Magistrátu. Avšak Magistrát nemá právo navrhovať mená ulíc v mestských častiach.

Na tabuliach s názvami ulíc môžeme vidieť rôzne pomenovania. Od osobností, historických udalostí, mien rastlín, nerastov či vesmírnych telies. Nikdy by sa tam nemali objaviť komerčné a hanlivé pomenovania ani mená žijúcich osôb. Hlavné mesto pred pár rokmi prijalo pravidlo, že ulice po nežijúcich osobnostiach sa môžu premenovať až päť rokov po ich smrti.

Premenovať ulicu nie je lacná a jednoduchá záležitosť, aj keď by sa to na prvý pohľad mohlo zdať. Vždy treba brať ohľad na ľudí, ktorí tam bývajú, pretože každá zmena sa dotkne práve ich. Počnúc výmenou občianskych preukazov, zmenou adries sídiel spoločností, prekresľovaním máp a podobne. V Bratislave sa práve na túto procedúru chystá mestská časť Petržalka, ktorá chce na návrh historikov premenovať Čapajevovu ulicu a Námestie Hraničiarov.

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac