Život

Piata časť knihy Gorily v podsvetí: Poprava prominentného právnika

"V ďalšej časti knihy Gorily v podsvetí od Gustáva Murína sa dozviete viac o smrti prominentného právnika Ernesta Valka."

Webmagazin.sk, 3. decembra 2012 13:00
Na snímke policajná hliadka pri dome právnika Ernesta Valka 9. novembra 2010 v Limbachu. Foto: TASR/Martin Baumann
Začalo to amnestiou a prepúšťaním väzňov po revolúcii, o čom sa môžete dočítať v prvej časti knihy Gorily v podsvetí. Pokračovalo to smrťou bossa Milana Holáňa (2. časť) a smrťou viacerých bossov (tretia časť). Prešlo to až k masovej vražde dunajskostredského podsvetia (štvrtá časť).

POPRAVA PROMINENTNÉHO PRÁVNIKA


Je večer 8. 11. 2010. K svojej modernej vile v Limbachu prichádza autom známy advokát Ernest Valko. Diaľkovým ovládačom otvorí bránu a vojde do garáže. Brána sa automaticky zavrie. Vystúpi z auta a na bezpečnostnej skrinke odblokuje alarm. Vezme si kufrík, v ktorom má aj zbraň, a prechádza dlhou chodbou z garáže. V malej miestnosti naľavo sa prezuje do papúč. Prejde po schodoch do ďalšej chodby smerujúcej k obytným miestnostiam. V jedálni si vyzlečie sako a odloží kravatu. Prejde do obývačky. Z kufríka vyberie pištoľ a noviny. Noviny položí na stolík, pištoľ zastrčí pod epedu na sedačke. Presne o 18.47 telefonuje so svojou spoločníčkou z kancelárie: „Niečo mi tu museli urobiť. Strašne tu smrdí acetón, ide to z kozuba, musím vyvetrať.“ Na mysli mal zrejme robotníkov, ktorí ešte dom dorábali.

Celá jedna stena obývačky bola presklená a viedli z nej viaceré posuvné dvere do záhrady. Valko stiahne vnútorné žalúzie a začne otvárať jedny dvere za druhými, aby urobil prievan. Zo zamyslenia ho čosi vyruší. Je to pocit, že v miestnosti ktosi je. Cúvne o pár krokov späť do chodby, pri tom stratí jednu papuču. Odrazu sa proti nemu v tesnej blízkosti zjaví postava muža s napriahnutou zbraňou. Pohľad do očí vraha trvá prikrátko, než aby advokát stihol čokoľvek urobiť. Zaznie jediný výstrel, ktorý mieri spoľahlivo priamo na srdce. Guľka preletí telom, odrazí sa od steny vľavo, odtiaľ narazí do protiľahlej steny a skončí kdesi pri schodisku. Valko je okamžite mŕtvy. Strelec sa k nemu zohne. Ide zrejme o profesionála, neriskoval ďalší výstrel, ktorý by cez otvorené dvere do záhrady mohol niekto počuť. Chytí mŕtvolu za nohy a odtiahne hlbšie do chodby, aby ju zvonku nebolo vidieť. Od jeho vstupu do domu, smrteľného výstrelu a nenáhlivého odchodu rovnakou cestou ubehla podľa odhadu necelá minúta.

Takto zrekonštruovala posledné okamihy života prominentného právnika reportérka Anka Lúčaiová z Plus 7 dní s pomocou skúseného bývalého kriminalistu Jozefa Šáteka, s ktorým niekoľko dní po vražde prehliadli miesto činu. Ten navyše konštatoval, že miesto bolo ako stvorené pre zločin. Právnik býval sám na odľahlom mieste na kraji lesa. Psa nemal a v záhrade stál nezamknutý domček, kde mohol páchateľ pohodlne stráviť celé hodiny čakania. Od najbližších susedov ho delil vysoký nepriehľadný plot. Dom mal ploché strechy, na ktoré nebol problém sa dostať a po tme naliať do komína kozuba acetón. V ten deň slnko zapadlo o 16.24, viac ako dve hodiny predtým, než Valko vstúpil do domu.

Správa o vražde šokovala Slovensko. Najvyšší predstavitelia štátu i ostatní politici volali na poplach. Na ich výzvy mal policajný viceprezident Ján Vaľo zabezpečiť, aby vyšetrovanie bolo dôsledné a rýchle. Ako čoskoro zistíme, nebolo ani dôsledné, ani rýchle.
...

Tipuje sa motív – Tipos


Článok v denníku Nový Čas sa v titulku pýtal, či Valka zavraždili pre Duckého zmenky. Týždenník Plus 7 dní naznačil, že v takom prípade by „vrah vystupoval aj ako spojka, ktorá sa v mene istých podnikateľských kruhov predčasom pokúšala kontaktovať s prominentným právnikom.“ Ide o podnikateľov z Čiech, ktorí by radi pochybné zmenky premenili na zlato. Valko na súde dosiahol, aby štát nemusel vyplatiť približne 7,5 miliardy korún, čiže takmer štvrť miliardy eur za 21 zmeniek, ktoré podpísal Mečiarov šéf SPP Ján Ducký. V hre sú však stále ďalšie štyri zmenky za desiatky miliónov eur. A podsvetie vraždilo už aj pre menšie sumy...

Na snímke policajná hliadka pri dome právnika Ernesta Valka 9. novembra 2010 v Limbachu. Foto: TASR/Martin Baumann
Výšku podvodne lákanej sumy i absurditu požiadaviek podozrivých firiem a podnikateľov zo zahraničia v porovnaní s Duckého zmenkami dosahuje už len kauza Tipos, kde štát pred Ústavným súdom opäť zastupoval Valko. Ten namietal zákonnosť sudcu, pretože predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin svojvoľne vymenil troch sudcov päťčlenného senátu, ktorý o spore rozhodoval. A Ústavný súd dal Valkovi za pravdu. Harabinovi za to hrozilo odvolanie z funkcie sudcu a trestné oznámenie.

V hre je však stále 66 miliónov eur nás všetkých. Medzi týmito našimi peniazmi a tými, ktorí si na ne brúsia už roky zuby, stál v podstate osamotený Ernest Valko. To, že čelil aj neoficiálnemu tlaku, potvrdil jeho dlhoročný známy a bezpečnostný expert Milan Žitný. Podľa SME povedal: „Mal vážne obavy, pokiaľ ide o Tipos... Hovoril, že chcú percentíčka, ale nepovedal kto ani čo.“
...
Nátlak na vyhliadnutého zástupcu štátu je podľa bývalého policajného vyšetrovateľa Jozefa Šáteka postupný – najskôr je to varovanie, aby prestal prekážať, potom sa ho pokúšajú zdiskreditovať alebo aspoň zosmiešniť, nasleduje posledné varovanie a nakoniec útok. Ako povedal pre Plus 7 dní, to je aj prípad Valka: „Prvou výstrahou a súčasne diskreditáciou bolo jeho zadržanie v roku 2006. Ak predpokladám, že by objednávateľ a vrah mohol byť z centra, ktoré v roku 2006 zorganizovalo postup proti Ernestovi, potom títo ľudia vedeli, že Ernesta, ktorý opäť išiel proti nim, už nemožno zastaviť inak ako fyzickou likvidáciou. Ale to je len verzia. K nej ma vedie to, že vrah veľmi dobre poznal zvyky obete a aj objekt domu.“

Aj dcéra Ernesta Valka vylúčila iný dôvod vražedného útoku než pracovné nasadenie otca. Len vedenie firmy Tipos sa tvárilo, že táto súvislosť neprichádza do úvahy, veď právnikov je vraj dosť a vždy niekto zaskočí za toho mŕtveho. Samozrejme, je to nezmysel, lebo takéto zámerne zamotané kauzy dokáže rozpliesť len skúsený, odvážny a čestný právny zástupca. A vôbec nie je ľahké nájsť aj medzi nimi takého, ktorý by sa správne zorientoval, mal aj iné zdroje informácií, ktoré pomôžu obhajobe, a odvahu postaviť sa s nimi proti súperom bez škrupúľ. Navyše z okruhu Valkových známych preniklo, že sa mal krátko pred smrťou po telefóne pochváliť, ako objavil dokumenty, ktoré by mohli zvrátiť celú kauzu Tipos. Možný zvrat pripustil neskôr aj advokát firmy Lemikon. A ešte niečo – Valko poskytoval právne rady aj v spore na Najvyššom súde, kde Tipos oficiálne zastupoval právnik Ľudovít Krúpa. Ten týždeň pred Valkovou smrťou pre Tipos prestal pracovať, štátna lotéria tak zostala bez advokáta.

Vyšetrovanie


Prvé hodiny vyšetrovania advokáta Valka vzbudili hneď od začiatku pochybnosti odborníkov, médií aj verejnosti. Veď polícia neuzavrela obec ani nenariadila kontroly na hraničných prechodoch a letiskách, čo by bolo logické v prípade nájomného vraha. Neurobili ani zvyčajné razie a výsluchy v podsvetí, čo by bolo logické v prípade, že vrah vyšiel z tohto prostredia. A nezaistili stopy, ktoré skúsení kriminalisti oslovení médiami považovali za dôležité. Priam neuveriteľný je prípad advokátovej zbrane, ktorú našla v gauči až rodina. Pritom médiá citovali pôvodné vyhlásenie ministra vnútra Daniela Lipšica, že Valko mal v legálnej držbe dve zbrane, a tie sa stratili. Polícia objavenie zbrane až po niekoľkých dňoch (a aj novej krvnej stopy?!) oficiálne označila za „doobhliadku“.

„Až sa mi zdá, že to nemôže byť pravda. Aká doobhliadka? Ja taký termín nepoznám... Ak dôjde k obvineniu nejakej osoby, jej advokát by prípad doslova rozniesol tvrdením, že zbraň predsa mohol na mieste činu niekto podhodiť. Ak sa niečo také stalo, najmä v kauze, ako je táto, nemožno to nazvať ináč ako diletanstvo!“ povedal pre týždenník Plus 7 dní bývalý policajný vyšetrovateľ. Tie „doobhliadky“ boli nakoniec štyri...

Zhromaždenie občanov s názvom Protest za demokraciu (za Ernesta Valka) sa začal v piatok 12. novembra 2010 pred historickou budovou Slovenského národného divadla (SND) na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Týmto pochodom chceli občania vyjadriť pohoršenie a smútok nad tragickým úmrtím Ernesta Valka. Na snímke smútočné zátišie pri dóme svätého Martina na Kapitulskej ulici. Foto: TASR/Štefan Puškáš
Bývalý vyšetrovateľ a šéf Úradu boja proti korupcii Šátek pre médiá uviedol, že si nevie predstaviť „objektívnosť vyšetrovania tejto predpokladám úkladnej vraždy Ernesta Valka tými osobami na čele Prezídia PZ, ktorí sa osobne podieľali a sú spoluzodpovední za nečistý postup špeciálnych prezidiálnych policajných zložiek v takzvanej kauze Ernesta Valka a pána Reháka“.

Myslel tým zjavne vtedajšieho policajného viceprezidenta Jána Vaľa.

„Mám tiež veľké pochybnosti,“ konštatoval Žitný. „Pán Vaľo je absolútne nekompetentný.“

Mimochodom, Vaľo, ktorého do funkcie navrhol Spišiak, mal v roku 2004 vo funkcii šéfa Úradu boja proti organizovanej kriminalite problém získať bezpečnostnú previerku. Jedným z dôvodov mal byť záznam rozviedky ŠtB.

V situácii, keď sa vyšetrovatelia celé mesiace nepohli ďalej, a nevylúčili ani žiadnu z verzií vyšetrovania, svitlo nečakané nové svetlo do celého prípadu. Na Ministerstvo vnútra sa dostavil osobne Juraj Ondrejčák, prezývaný Piťo, ktorý chcel hovoriť o vražde Ernesta Valka priamo s ministrom vnútra Danielom Lipšicom. Také niečo sa robí len vtedy, ak chce dotyčná osoba upozorniť na podozrivé praktiky ministrových podriadených, ktorým sťažovateľ nedôveruje. Ako uviedol pre médiá Ondrejčák: „Ernest Valko bol môj priateľ. Išiel som za Lipšicom, lebo bol tiež jeho priateľ. Vyšiel z jeho kancelárie a myslím si, že by mal mať záujem na vyšetrení prípadu jeho vraždy.“

Minister vnútra Daniel Lipšic nečakaného návštevníka neprijal. Hovorca rezortu Gábor Grendel to pre denník SME komentoval slovami: „Keďže tvrdil, že má informácie o prípadoch, ktorým sa venuje Úrad boja proti organizovanej kriminalite, pracovník ministerstva ho odporučil na tento útvar.“ To Ondrejčák odmietol, lebo políciu vraj považuje za skorumpovanú. Jeho iniciatíva však nenechala policajtov celkom ľahostajných. Už o pár dní zorganizovali okázalý záťah na Piťov gang, ktorý dovtedy fungoval bez ich väčšieho obťažovania...

Svedka, ktorý mohol vniesť do vyšetrovania nové skutočnosti, teda odkázali na inštitúciu, ktorá v tomto vyšetrovaní zlyhala, na čo chcel zrejme aj upozorniť. Ale iného, rovnako z prostredia podsvetia, ochotne vypočuli...

Ďalšia falošná stopa?


Spišiak prišiel o stoličku prezidenta PZ v máji 2012... Staronový minister Kaliňák urobil to isté, čo už Spišiak raz zažil v roku 2006. Po svojom nástupe ho odvolal, a tak Spišiak opäť odchádza aj zo služieb polície.

Obaja však mali pocit, že by pochybnosti o kompetentnosti vyšetrovania vraždy advokáta Valka mali vyvrátiť aspoň v posledný deň účinkovania Spišiaka vo funkcii. Ich spoločné vyhlásenie vzbudilo skôr rozpaky.

„Nebolo to vykonané tak, že vrah čakal s úmyslom ho zavraždiť,“ povedal Spišiak. Podľa Spišiaka sa Valko bránil. Minister ochotne dodal: „Modus operandi vykazuje znaky lúpeže.“

V bratislavskom Primaciálnom paláci sa 16. novembra 2010 krátko po 9.00 h začala verejná rozlúčka so zosnulým advokátom, bývalým predsedom Ústavného súdu ČSFR Ernestom Valkom. Rozlúčiť sa s ním prichádzajú tí, ktorí ho poznali osobne či pracovne, ale aj tí, ktorí o ňom vedeli iba z médií. Okolo rakvy v Zrkadlovej sále paláca je množstvo smútočných kytíc a striedajú sa pri nej priatelia zosnulého. Foto: TASR/Pavel Neubauer
V tejto veci zrejme Úrad boja proti organizovanej kriminalite v marci 2012 predvolal údajného bossa sýkoriek Ladislava B., ktorý prišiel podať vysvetlenie z prerušenej dovolenky v Thajsku.

Keďže na mieste činu boli vďaka médiám aj nezávislí odborníci s dlhoročnou praxou vo vyšetrovaní kriminálnych činov, a aj podľa zdravého úsudku, je táto verzia prinajmenšom ťažko uveriteľná. Veď:
– Na mieste činu neboli žiadne stopy zápasu.
– Valko trénoval karate, žiadny zlodej nie je u nás taký trénovaný, aby sa proti nemu postavil.
– Pri zápase by sa Valko snažil dostať k vlastnej zbrani na gauči. O tej zlodej nemohol vedieť, pretože keby o nej vedel, do miestnosti by ani nevstúpil.
– Zlodeji nechodia do luxusných víl sami a snažia sa ich obyvateľom vyhýbať. Valko nebol celý deň doma, prečo by mal osamelý lupič byť až taký somár, že príde akurát vtedy, keď prišiel Valko?
– Po zlodejoch, ktorí sa ponáhľajú, a zvlášť po vražde, ostáva v domácnosti doslova spúšť. Zlodeji v rýchlosti vytrhávajú zásuvky zo skríň a vysýpajú ich obsah. Valkova domácnosť bola bez známok takéhoto hľadania. Veď aj polícia s rodinou našli kľúče od trezoru a zbraň až v nasledujúcich dňoch.
– Zlodeji nechodia ozbrojení, a aj keby, tak nemajú najmenší dôvod zabíjať.
Celú konštrukciu o osamelom lupičovi, čo náhodne zabíja, spochybnil aj v tejto veci najpovolanejší dozorujúci prokurátor, riaditeľ odboru osobitného určenia generálnej prokuratúry, Peter Šufliarsky: „Pri takých závažných trestných činoch málokedy dôjde k takému následku, ako nastal, náhodou.“

Vzácna súhra odchádzajúceho policajného prezidenta a ministra, ktorý ho odvoláva, naznačuje skôr iné. Rozchádzajú sa v dobrom po tom, čo nasmerovali pozornosť verejnosti tam, kam to ktosi chcel a potreboval.
Kauza Valko nekončí...

Pokračovanie knihy Gorily v podsvetí od Gustáva Murína si môžete prečítať TU.

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac