Život

Pápež odstupuje, čo bude ďalej? Ako prebieha voľba?

"Počas celej dlhej histórie cirkvi sa nestalo veľakrát, že by pápež rezignoval. Väčšinou ich z funkcie odobrala smrť."

, 11. februára 2013 14:30
Pápež Benedikt XVI. Foto: TASR/AP Photo
Pápež Benedikt XVI. sa stal hlavou katolíckej cirkvi v roku 2005. V súčasnosti oznámil, že odstupuje. Urobil tak počas verejného konzistória v Ríme, kedy sa v latinskom jazyku vyjadril, že sa 28. februára tohto roku vzdá svojho pontifikátu. Dodal, že si je plne vedomý vážnosti tohto kroku a na svoju funkciu rezignuje „v plnej slobode“. A čo je dôvodom jeho rozhodnutia? Podľa jeho vlastných slov už nemá v pokročilom veku toľko síl, aby dokázal vykonávať túto funkciu.

Počas celej dlhej histórie cirkvi sa nestalo veľakrát, že by sa pápež vzdal svojej funkcie. V normálnych prípadoch pápeža stiahne z úradu samotná smrť. V tomto prípade je to o niečom inom – o vlastnom rozhodnutí hlavy cirkvi. Prvý pápež, ktorý sa vzdal funkcie, bol Poncián v roku 235, posledný okrem Benedikta XVI. bol Gregor XII. v roku 1415 na základe dohody medzi rivalmi, ktorá ukončila veľkú schizmu.

Čo bude ďalej?


Keďže 28. februára pápež Benedikt XVI. oficiálne opustí svoje miesto, budú musieť kardináli zvoliť novú hlavu cirkvi. Voľba pápež sa volá konkláve a môže trvať rôzne dlho.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo
V to ráno, keď konkláve začína, celebruje kolégium kardinálov verejnú omšu v Bazilike sv. Petra. Popoludní sa kardináli –volitelia, ktorí majú menej ako 80 rokov, stretnú v Sále požehnania v bazilike. Potom sa presunú cez Kráľovskú sálu do Sixtínskej kaplnky.

Keď kardináli vstupujú do Sixtínskej kaplnky, musia zložiť prísahu konkláve, ktorú ustanovil pápež Pavol VI. v roku 1975. Ňou sľubujú, že všetko, čo sa týka voľby pápeža, uchovajú v tajnosti. Sixtínsku kaplnku takýmto spôsobom naplní 120 kardinálov – voliteľov. Krátko na to vyzve magister liturgických piesní všetkých, ktorí sú tam navyše, aby opustili priestor. Vo väčšine prípadov to bývajú novinári a spevácky zbor.

Dvere Sixtínskej kaplnky z oboch strán zapečatia stuhou a voskom. Od toho momentu sa úplne všetko zahalí a ostane to navždy jedným veľkým tajomstvom. Počas celých volieb a dokonca aj po nich nesmú kardináli nikomu nič povedať, jedine ostatným kardinálom a svojmu spovedníkovi.

Čo sa deje vo vnútri?


Hlasovanie má dve kolá dopoludnia a dve popoludní. Aj so slabšou matematikou sa teda dá vypočítať, že každý kardinál za jeden deň volí štyrikrát. Keď kardinál hlasuje, má svoje vyhradené miesto – stolík a stoličku. Vypíše hlasovací lístok, ktorý začína predtlačenými latinskými slovami: „Eligio in Summum Pontificem...“ To v preklade znamená: „Za najvyššieho veľkňaza volím...“

Sixtínska kaplnka Foto: TASR/AP Photo
Potom kardináli pristupujú po jednom k oltáru, na ktorom je urna. V ruke držia lístok, na ktorý napísali meno svojho kandidáta a povedia: „Volám za svedka Krista, ktorý bude mojim sudcom, že som zvolil toho, o ktorom si myslím, že by mal byť zvolený podľa Božej vôle.“ Po týchto slovách môžu lístok hodiť do urny.

Veriaci čakajú na farbu dymu


Traja vyžrebovaní kardináli začnú vyťahovať lístky a nahlas čítať mená. Aby bol nový pápež zvolený, musí dostať viac ako dve tretiny hlasov. Ak toľko nedostane nikto, voľba sa nemôže uzavrieť. V tom čase sa už vonku pred kaplnkou zhromaždia obrovské davy ľudí a čakajú, čo si zvolí nový pápež.

Kardináli pozbierajú lístky a dajú ich magistrovi liturgických slávení. V zadnej časti kaplnky sú kachle, tam magister liturgických slávení vezme lístky a spáli ich. Ak z komína ide biely dym, ľudia čakajúci na námestí vedia, že pápež bol zvolený. Čierny dym znamená, že voľba bola neúspešná. Kedysi sa na čiernu farbu dymu používala mokrá slama, dnes sú to chemikálie.

Pápež Benedikt XVI. Foto: TASR/AP Photo
Ak pápeža nezvolia ani po troch dňoch, voľba sa na jeden deň preruší. Ten kardináli strávia modlitbou a rozhovorom s diakonom. Potom voľba pokračuje, nasleduje sedem hlasovaní s prestávkou a ďalších sedem hlasovaní.

Keď nový pápež súhlasí


K novému pápežovi pristúpi kardinál – dekan, ktorého sprevádzajú ďalší dvaja kardináli, a zvoleného sa opýta po latinsky: „Prijímaš kanonickú voľbu za Najvyššieho veľkňaza?“ Ak súhlasí, musí si vybrať pápežské meno. Odvedú ho do miestnosti nazývanej Izba sĺz a oblečú do rúcha. Odprevadia ho k hlavnému oltáru pod Michelangelovým Posledným súdom, kde je jeho trón.

TOP Zaujímavosti:
- PRVÝ PÁPEŽ: apoštol Peter (30-67)
- NAJDLHŠÍ PONTIFIKÁT: Traduje sa, že najdlhšie vo funkcii bol prvý pápež, apoštol Peter, hoci neexistujú oficiálne záznamy. Peter bol tiež prvým mučeníkom z radov pápežov.
- DRUHÝ NAJDLHŠÍ PONTIFIKÁT: Pius IX. (1846-1878), takmer 32 rokov. Tretím v poradí je Ján Pavol II. (1978-2005).
- NAJKRATŠÍ PONTIFIKÁT: Dvanásť dní, Urban VII. (1590). Počas voľby sa nakazil maláriou a nestačili ho korunovať. Hoci bol Ján Pavol I. v roku 1978 na Petrovom stolci len 33 dní, nedostal sa ani do prvej desiatky najkratších pontifikátov.
- PRVÝ A SÚČASNE POSLEDNÝ PÁPEŽ, KTORÝ PRIAMO NAHRADIL SVOJHO OTCA: Inocent I., ktorý bol synom Anastázia I. (401). Trinásť rokov po smrti pápeža Hormisdasa, sa stal pápežom jeho syn Silverius (536). Pápež Ján XI. bol údajne nemanželským synom Sergia III., ktorý sa za pápeža vyhlásil sám v roku 931.
- PRVÝ A POSLEDNÝ PÁPEŽ, KTORÝ ÚDAJNE NARIADIL VRAŽDU SVOJHO PREDCHODCU: Sergius III. (904 alebo 905)
- PRVÝ PÁPEŽ ZAVRAŽDENÝ VO FUNKCII: Žiaden z pápežov nezomrel za svoju vieru okrem prvých storočí existencie cirkvi. Jána VIII. v roku 882 otrávili a ubili na smrť, čím sa stal prvým z asi ôsmich pápežov zabitých v úrade.
- PRVÝ PÁPEŽ, KTORÝ REZIGNOVAL: Poncián v roku 235, keď ho uväznili počas prenasledovania kresťanov v Ríme.
- POSLEDNÝ PÁPEŽ, KTORÝ REZIGNOVAL: Gregor XII. na základe dohody medzi rivalmi, ktorá ukončila veľkú schizmu (1415).
- PRVÝ PÁPEŽ, KTORÝ SI ZMENIL MENO: Ján II. (553), pretože jeho pôvodné meno bolo Mercurius, čo bol antický pohanský boh. Posledným pápežom, ktorý si ponechal svoje meno, bol Marcel II. (1555).
- PRVÝ A POSLEDNÝ PÁPEŽ ZVOLENÝ NAPRIEK TOMU, ŽE HO PREDCHÁDZAJÚCI PÁPEŽ SUSPENDOVAL: Bonifác VI. (896), suspendovaný dva razy za nemorálnosť.
- PRVÝ A POSLEDNÝ TÍNEDŽERSKÝ PÁPEŽ: Roztopašný Ján XII. zvolený vo veku 18 rokov (955).
- PRVÝ PRÁVNIK ZVOLENÝ ZA PÁPEŽA: Lev VIII. (963) Pred nástupom do funkcie ho museli vysvätiť za biskupa.
- PRVÝ A POSLEDNÝ PUSTOVNÍK ZVOLENÝ ZA PÁPEŽA: Celestín V. v roku 1294. Nevzdelaný a nekompetentný, onedlho rezignoval.
- POSLEDNÝ ZVOLENÝ PÁPEŽ, KTORÝ NEBOL KARDINÁLOM: Urban VI. (1378). Jeho nedobrá vláda viedla k veľkej schizme.
- POSLEDNÝ ZVOLENÝ PÁPEŽ, KTORÝ NEBOL BISKUPOM PRI ZAČATÍ KONKLÁVE: Mních Gregor XVI. (1831)
- POSLEDNÝ KORUNOVANÝ PÁPEŽ: Pavol VI. (1963). Ján Pavol I. od tohto ceremoniálu upustil.
- POSLEDNÝ NETALIANSKY PÁPEŽ: Ján Pavol II. (1978) od čias Hadriána VI. z Holandska (1522) a prvý slovanský pápež vôbec.
- PRIEMERNÁ DĹŽKA KONKLÁVE V 20. STOROČÍ: Tri dni. V uplynulom storočí sa uskutočnilo osem konkláve. Trvali od dvoch dní (1939 a 1978) do piatich (1922).
- PRIEMERNÝ POČET HLASOVANÍ V 20. STOROČÍ: Osem kôl. Počet hlasovaní potrebných na zvolenie nového pápeža sa pohyboval od troch v roku 1939 až po 14 v roku 1922. Presný počet kôl je pritom niekedy predmetom dohadov, pretože oficiálne záznamy sú zapečatené v obálke v pápežskom archíve.
- POSLEDNÝ PÁPEŽ: Pápež Benedikt XVI. - Josepha Ratzingera zvolili v roku 2005 kardináli po mnohých hlasovaniach počas druhého dňa prvého konkláve v treťom tisícročí.

Komentáre