Život

Ôsma časť knihy Gorily v podsvetí: Jozef Roháč alias Potkan, či Čapica

"V ďalšej časti knihy Gustáva Murína sa dozviete o tom, ako Jozef Roháč "vstal z mŕtvych"."

Webmagazin.sk, 10. decembra 2012 13:00
Krajský súd v Nitre rozhodoval 29. marca 2011 o vydaní obvineného Jozefa Roháča do Maďarskej republiky na základe európskeho zatykača. Foto: TASR/Henrich Mišovič
Začalo to amnestiou a prepúšťaním väzňov po revolúcii, o čom sa môžete dočítať v prvej časti knihy Gorily v podsvetí. Pokračovalo to smrťou bossa Milana Holáňa (2. časť) a smrťou viacerých bossov (3 časť). Prešlo to až k masovej vražde dunajskostredského podsvetia (4. časť) a vražde prominentného právnika Ernesta Valka (5. časť). V šiestej časti ste sa mohli dočítať o mafiánskom bossovi Miroslavovi Sýkorovi a o ohrození TV Markíza mafiou. V siedmej časti sa dozviete o ságe "Sýkoriek".

JOZEF ROHÁČ ALIAS POTKAN, ČI ČAPICA


Novopečení slovenskí mafiánski bossovia rýchlo zistili, že zbaviť sa človeka nie je také jednoduché. Najmä ak sa dokáže brániť. V americkej mafii na tieto zvlášť ťažké úlohy založili celú Murder Inc. Slovensko je malé, tu to mali zvládnuť vybraní zabijaci, medzi ktorými vynikal Potkan alias Čapica.

Ak sa pri predošlých mafiánskych bossoch médiá dohadovali, či ich kryla Lexova SIS, tak pri Roháčovi sa hovorí ešte aj o spojení s maďarskou tajnou službou. Podľa jeho autobiografie mal veľmi dobré kontakty na budapeštianske podsvetie. Obhajoval ho neskôr ich prominentný právnik. Autor autobiografie M. Mózer opisuje, ako bol Roháč kontaktovaný tzv. paralelnou tajnou službou, ktorá zbierala údaje o nelegálnych aktivitách mečiarovskej SIS a ktorej predstaviteľovi Igorovi Cibulovi sa predstavil ako kritik mečiarizmu. Na čomkoľvek sa dohodli, po návrate týchto opozičníkov späť k moci a do pozícií v SIS, prestalo to platiť. Mózer cituje, čo mal Roháč povedať dôvernému priateľovi: „My sme splnili všetko, čo sme mali, ale oni (Mitrova SIS) nedodržali slovo.“ Bola v dohode aj jeho beztrestnosť? Isté je, že vedel, kedy ho obvinia z vraždy Remiáša, a aj to avizoval spriateleným VPN-károm na oslave 10. výročia Nežnej revolúcie. Medzinárodný zatykač bol naňho vydaný 9. decembra 1999.

Krajský súd v Nitre rozhodoval 29. marca 2011 o vydaní obvineného Jozefa Roháča do Maďarskej republiky na základe európskeho zatykača. Foto: TASR/Henrich Mišovič
Roháčova anabáza, podivuhodná „smrť“ i „vstanie z mŕtvych“ naznačujú, že je tu ešte stále dosť mocných skupín a organizácií, ktorým by jeho fiktívna smrť veľmi vyhovovala. Nechcú, aby prehovoril.
...

Zmŕtvychvstanie Jozefa Roháča


Náhle zatknutie Roháča v nedeľu 28. októbra 2008 muselo byť pre mnohých zainteresovaných šokom. Potkan vstal z mŕtvych! Denník Pravda túto správu nadpísal vzletnými slovami: „Úlovok roka“. Nemuseli byť takí skromní, hovorme rovno o úlovku desaťročia. Veď údajný zabijak z povolania unikal takmer desať rokov. Samozrejme, že novinári sa začali pýtať, ako je to možné? Odrazu vysvitlo, že sa celé roky pohyboval voľne medzi Českom a Maďarskom, dokonca ho viackrát videli aj v rodných Leviciach. Netrpel nedostatkom peňazí a mal platné slovenské doklady. Podľa maďarského denníka Népszabadság mohli pochádzať zo Slovenskej informačnej služby za čias jej vedenia neslávne známym Ivanom Lexom. Iná maďarská novinárka naznačuje inú stopu. Podľa nej boli za masakrou na ulici Aranykéz a tým, že pôvodca tak dlho unikal, ešte iné záujmy. Napríklad aj maďarskej tajnej služby.

Novinárka k tomu povedala: „Okolnosti prípadu utajili na 80 rokov. Ako inak sa to dá vysvetliť? Niekto zjavne nemá záujem na tom, aby sa podrobnosti kauzy vyjasnili a aby sa o nich dozvedela verejnosť.“ Nezabúdajme, že Roháč mal navyše skvelé krytie vďaka vyhláseniam slovenskej prokuratúry aj polície, že je mŕtvy. S takou vzácnou podporou najvyšších bezpečnostných síl nemusí byť niekto James Bond, aby bol nepolapiteľný. Akurát, že sa nesmie nechať tak hlúpo chytiť. Alebo ho niekto skrátka vyškrtol zo zoznamu chránených komplicov?

Zatknutie živej mŕtvoly


Roháč oficiálne doplatil na to, že riadil pod vplyvom alkoholu a hliadka Mestskej polície v Prahe si všimla nezrovnalosti v jeho dokladoch. Tie boli totiž na štyridsaťštyriročného muža zo Šale menom Jozef Fink, ktorý je českým kriminalistom veľmi dobre známy. Navyše, ako sa zistilo pri bližšom skúmaní, ten bol práve vtedy vo väzbe. Už o desať hodín česká polícia vedela, že má v rukách Roháča, na ktorého je v Maďarsku vydaný medzinárodný zatykač. Aj napriek tomu Roháčova rodina do poslednej chvíle tvrdila, že na jeho „vzkriesenie“ neverí. Jeho tridsaťročný syn vyhlásil: „On je mŕtvy.“

Sám o svojom dolapení povedal M. Mózerovi: „Bola to náhoda. Zaujímavé, že tak krásne, symbolicky presne pred vchodom do maďarského kultúrneho centra... Ja som šiel... do jedného klubu, kde oslavoval narodeniny jeden kamarát... Idem autom, ale nejako som zabudol odbočiť, tak som ešte mal jednu šancu. Ďalšia odbočka. Aj tú som prešiel. Tak som šiel do zákazu. Ale ináč som tam chodil častejšie a vždy som dostal papuču na auto. Tak nevadí... Potom sme sa dobre bavili, popíjali. Zrazu, že ideme na druhú diskotéku. A ako idem, hovorím. Vieš čo, dám auto na Václavák, lebo tu dostanem papuču. Že nie, nechaj, nechaj ho tu. Ale to je len kúsok. Ani som sa nepozrel a tam už sedeli policajti v aute. Ja som teraz nasadol do auta, pohol som sa, v momente ma zastavili. Ale to sa nič nedeje. Veľakrát ma zastavili. Asi dvadsaťkrát. Dobre zaplatím a hotovo... Lenže tie papiere boli robené na jedného človeka, ktorý pochádza niekde od maďarských hraníc. V živote nebol v Prahe, proste taký dedinský typ. A presne v tom momente, keď sa to stalo, on išiel do Prahy mesiac pred tým robiť. A tam niekoho znásilnil. Jeho chytili, dali do väzby... A zrazu im vyskočí, že ten človek je vo väzbe...“

Krajský súd v Nitre rozhodoval 29. marca 2011 o vydaní obvineného Jozefa Roháča do Maďarskej republiky na základe európskeho zatykača. Foto: TASR/Henrich Mišovič
Matka spomínaného Milana Luptáka zo Šale to vidí inak: „Milan je už rok v Česku, kde pracuje. Viem, že pred časom stratil doklady, ale že by ich zneužil práve takýto človek, to ma desí... Milan by ani muche neublížil. Teraz mám strach, aby ho niekto do niečoho nenamočil.“ Podľa nej, ako aj podľa susedov z okolitých domov muž na oboch preukazoch však nie je Milan Lupták. „Nikdy nenosil okuliare a úplne odlišné mal aj vlasy,“ povedali zhodne.

A do tretice expert, ktorý niekoľko rokov pôsobil v bývalej československej rozviedke, pre Nový Čas povedal, že Roháčovi musel počas pobytu v Prahe niekto pomáhať. „Mal občiansky a vodičský preukaz na obyvateľa Šale, netrpel nedostatkom peňazí. Len veľmi ťažko sa bez krytia a pomoci mohol deväť rokov skrývať v Prahe, keď bol naňho vydaný medzinárodný zatykač.“
...

Roháč zatknutý, prepustený, a opäť zatknutý


Pred svojím násilným umlčaním sa Roháč poistil. Využil svoje dávnejšie kontakty na VPN. Martinovi Mózerovi k tomu povedal: „Som Martinovi Šimečkovi zavolal, tesne predtým, počas úteku som sa ešte párkrát zdržiaval v Bratislave. Som mu zavolal, že keby sa niečo stalo, tak dostane tú kazetu, kde moji priatelia zistili veľa dôkazov, veľa vecí, ktoré... keby som ja zomrel, tak by to všetko dostal. Aj teraz. Že tá vec by sa neututlala. Tam by boli konkrétne dôkazy, ľudia a tak ďalej, ktoré by dosvedčili, ako to bolo vlastne. Takže by moja smrť už nepomohla...“

Česká strana vydala Roháča do Maďarska vo februári 2009. Súd s ním však priniesol prekvapenie. Obžaloba mala zúfalo málo dôkazov. Účelové vyhlásenie Roháča za mŕtveho zrejme spôsobilo, že vecné dôkazy sa za tých desať rokov potratili či znehodnotili. Dňa 26. októbra 2010 ho prepustili z vyšetrovacej väzby, potom čo ho súd na prvom stupni v Budapešti síce odsúdil na dva roky väzenia za zneužitie výbušnín, tie si však už odsedel vo vyšetrovacej väzbe. Pokus o úkladnú vraždu sa uňho nepodarilo dokázať. Na prvý pohľad to bolo fiasko maďarských vyšetrovateľov, ktorým sa napriek rokom vyšetrovania nepodarilo získať proti Roháčovi ani jeden priamy dôkaz a žiadne usvedčujúce svedectvo. Roháča nezlomila ani zostrená väzba, keď sedel sám na celom poschodí, v cele s nepretržitým dozorom cez otvorené dvere, kde sa svietilo dvadsaťštyri hodín. V noci zazvonil každú polhodinu telefón, aby ho vyrušil zo spánku, a na vychádzky v malej klietke chodil spútaný. Napriek tomu neprehovoril. Roháč sa vrátil na Slovensko.

„Povedal nám, že je šťastný, že nás vidí,“ prezradil jeho syn. „V noci sme prišli domov do Levíc. Otec si dal pohár šampanského. Oslavovali sme a potom išiel von. Vrátil sa až nadránom. Nezaznamenal som u ľudí, ktorých na slobode stretol, negatívne reakcie.“

Sám Roháč k tomu povedal pre TV JOJ: „Prežil som teraz také dobré obdobie. Potrebujem si ešte doladiť nejaké veci, deti, rodinu. Keby som bol na svete už len mesiac, úplne mi to stačí. Vlastne ani nemám už viac chuť žiť... Nebojím sa smrti. Naopak, teším sa na ňu.“ Aj si zaprorokoval: „Policajti ma desať rokov hľadali. Podľa mňa im to nedá, že budem okolo nich slobodne chodiť. Myslím, že sa budú snažiť niečo nájsť. Keď ma uvidia v televízii, tak si asi pri pive alebo borovičke budú hovoriť: ´Pozrite na toho hajzľa, musíme ho dostať do basy!´ A ja čakám, že sa to skutočne stane. Nikdy neuveria, že som nič neurobil. Ale dnes ma to už vôbec neštve.“

Celkom iná vražda


Ak niekto veril, že by bolo ešte možné dostať Roháča pred súd, tak určite nie za vraždu strelnou zbraňou. A predsa sa stalo.

Mediálneho magnáta Jánosa Fenyöa 11. februára 1998 zavraždil samopalom páchateľ na budínskej strane Margitinho ostrova, keď podnikateľ zastal vo svojom aute na svetelnej križovatke. Vrah vyskočil zo starého vozidla značky Mitsubishi, cez okno vystrelil smrteľnú dávku na podnikateľa a potom ušiel z miesta činu.

Očití svedkovia videli utekajúceho muža, ktorý pod jednou bránou zahodil kabát, čiapku a zbraň, ktoré polícia našla. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI spôsob vraždy svedčí o tom, že ju vykonal nájomný vrah. V čiapke našli maďarskí kriminalisti vlas, ktorého DNA je údajne zhodná s Roháčovou DNA. A najmä sa dostali na stopu Ladislava T., ktorý mal robiť pri akcii Roháčovi šoféra.

Dodajme, že je zvláštne, ak je usvedčujúcim predmetom čapica, keď mal Roháč mať pozoruhodný zvyk práve čapice, ktoré nosil na mieste činu, uchovávať ako fetiše. Je iróniou, že by ho práve tá jedna, ktorú si neponechal, mala dostať konečne za mreže.

Na slobode tak Roháč pobudol len štyri mesiace, aby ho slovenská polícia opäť zadržala 18. februára 2011 v poludňajších hodinách v kaviarni v Leviciach. V Maďarsku naňho totiž opäť vydali európsky zatykač. Táto kapitola krvavej histórie slovenského podsvetia bude mať teda ešte pokračovanie...

Ďalšiu časť si môžete prečítať v stredu 12. decembra.

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac